Slovenské veľkonočné vajíčka
Veľkonočné tradície a zvyky
Slovenské veľkonočné zvyky a tradície sú zmesou kresťanských obradov a pohanských rituálov, ktoré fascinujú, prekvapujú a niekedy dokonca šokujú cudzincov. Tento sprievodca vám vysvetlí, prečo Slováci hádžu slamenú figurínu do rieky alebo maľujú nádherné vajíčka.
Smrtná nedeľa
Nedeľa, ktorá je 2 týždne pred Veľkou nocou, sa volá Smrtná nedeľa. Morena je figurína zo slamy, ktorá je oblečená v šatách. Vyrobili ju ľudia. Symbolizuje zimu, zlo a smrť. Preto ju ľudia zapália a hodia do rieky.
Je to posledná nedeľa pred Veľkou nocou. Veriaci nosia do kostola bahniatka (rozkvitnuté vŕbové konáriky), ktoré kňaz požehná svätenou vodou. Ľudia si tak pripomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema, ktorého vítali palmovými vetvičkami. Požehnané konáre symbolizujú nový život. Ľudia ich nosia domov a dávajú ich za obrazy svätých alebo ku krížom.
Bahniatka vo váze
Veľkonočný týždeň
Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľkonočný týždeň, Veľký týždeň, Pašiový týždeň alebo Svätý týždeň. Vrcholí 3 dňami: Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou.
Svätá omša sa v tento deň začína netradične - pred kostolom. Tu kňaz posvätí bahniatka a až potom vstupuje do kostola. V niektorých farnostiach je zvykom, že deti môžu byť pri posvätení a potom spolu s kňazom vstupujú ako sprievod do kostola.
Zelený štvrtok
Nazýva sa aj Štvrtok svätého týždňa. V tento deň si veriaci pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista. Podľa tradície sa zaväzujú zvony. Hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. Ale na dedinách počujeme rapkáče. Rapkáč je malý drevený nástroj, ktorý je hlučný. Vydáva veľmi silný a trochu nepríjemný zvuk.
V tento deň sa v minulosti dokončovalo veľkonočné upratovanie. Veľký význam mala voda - ľudia sa ňou umývali a pili ju, aby boli zdraví. Na Zelený štvrtok je aj strava zelená. Jedia sa rôzne zelené polievky, ako napríklad špenátová polievka s vajíčkom a opekaným chlebom, žihľavová polievka alebo kapustová polievka.
Pri poslednej večeri na Zelený štvrtok Ježiš Kristus ustanovil Sviatosť Oltárnu. Zároveň odovzdal apoštolom moc premieňať chlieb a víno na Jeho telo a krv, čím ustanovil aj sviatosť kňazstva. V tento deň si pripomíname tiež príklad služby a pokory, ktorý Ježiš ukázal, keď umyl apoštolom nohy.
Veľký piatok
Nazýva sa aj Piatok utrpenia Pána. Pre kresťanov je to najsmutnejší deň v roku. Pripomínajú si ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Ľudia chodia do kostola a majú oblečené čierne šaty, pretože čierna farba symbolizuje v slovenskej kultúre smútok.
Na Veľký piatok sa neslávi sv. omša, lebo ju slúži krvavým spôsobom sám Ježiš Kristus na kríži na Golgote. Konajú sa iba obrady - bohoslužba slova, odhaľovanie a poklona krížu, prijatie Eucharistie. Božie Slovo (starozákonné proroctvá a žalmy, evanjeliový opis umučenia - pašie) nám pomáhajú pri „odhaľovaní“ kríža.
V centre pozornosti je však v tento deň Ježiš na kríži - po odhalení a poklone pri obradoch Veľkého piatku až do skončenia dňa Bielej soboty večer - vo všetkých katolíckych kostoloch má výnimočné miesto: stojí v strede s odhalenými oltármi, bez ozdôb a kvetov, len so štyrmi sviecami. Výnimočnosť spočíva v tom, že si pred krížom kľakáme.
Biela sobota
Nazýva sa aj Svätá sobota. Je posledným dňom pôstu. V domácnostiach sa dokončujú prípravy na Veľkú noc. Obyčajne sa pripravuje jedlo na Veľkonočnú nedeľu. Doobeda sa varia vajíčka, údené mäso, šunka a klobásy. V mnohých domácnostiach sa pripravuje tradičná syrová hrudka (jedlo z mlieka a vajec, ktoré tvarom pripomína syr), pečie sa veľkonočný baranček (koláč v tvare barančeka, ktorý je posypaný práškovým cukrom alebo je poliaty bielkovou polevou) a veľkonočný mazanec či pascha (kysnutý biely koláč okrúhleho tvaru).
V tento deň sa chodí počas dňa pomodliť sa k Božiemu hrobu.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Ľudia oslavujú, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.
Na Veľkonočnú nedeľu prinášajú veriaci do kostola veľkonočné košíky, ktoré kňazi posväcujú. Čo nájdeme vo veľkonočnom košíku? Nachádza sa v ňom maslo, soľ, chren, ale aj slanina, šunka, klobásy, syr a vajíčka. Niektorí ľudia doň dávajú aj víno alebo pálenku.
Veľkonočný košík
Veľkonočný pondelok
Je to posledný deň veľkonočných sviatkov. Pre tento deň je typická šibačka a oblievačka. Chlapci a muži od skorého rána navštevujú dievčatá a ženy, ktoré šibú korbáčom a oblievajú ich studenou vodou. Táto tradícia má ženám zaručiť zdravie a krásu po celý rok. Dievčatá za to svojich šibačov a kúpačov odmeňujú maľovanými alebo čokoládovými vajíčkami, koláčmi či peniazmi.
Veľkonočná vigília
Vigília tejto noci, ktorá je najväčšou a najvznešenejšou spomedzi všetkých slávností, sa má v každom kostole sláviť len raz. Celá slávnosť Veľkonočnej vigílie sa má konať v noci.
Na túto vigíliu, matku všetkých vigílii, je určených deväť čítaní, a to sedem zo Starého zákona a dve (epištola a evanjelium) z Nového zákona. Ak si to vyžadujú veľmi vážne pastoračné dôvody, možno vynechať niektoré čítania zo Starého zákona. Majú sa čítať aspoň tri čítania zo Starého zákona, čiže zo Zákona a Prorokov, a spievať príslušné responzóriové žalmy. Nikdy sa však nemá vynechať čítanie zo 14.
Po poslednom čítaní zo Starého zákona s príslušným responzóriovým žalmoma modlitbou sa zažnú na oltári sviece a kňaz začne hymnus Sláva Bohu na výsostiach. Všetci pokračujú.
Po čítaní všetci vstanú. Kňaz trikrát slávnostne zaintonuje (postupne vždy vo vyššej tónine) Aleluja a všetci po ňom opakujú.
Prečo nenávidím české veľkonočné tradície
Liturgia krstu
Po homílii nasleduje liturgia krstu. Kňaz s posluhujúcimi ide ku krstiteľnici, ak je veriacim na dohľad.
Zavolajú sa katechumeni, ak sú prítomní. Pred zhromaždenie veriacich ich privedú krstní rodičia.
Potom, ak sa má konať, hneď sa začne procesia do baptistéria alebo ku krstnému prameňu. Prvý ide posluhujúci s veľkonočnou sviecou, nasledujú krstenci s krstnými rodičmi, posluhujúci, diakon a kňaz. Počas procesie sa spievajú litánie (č. 43). Po ich skončení kňaz pokračuje povzbudením (č. Drahí bratia a sestry, všetci sprevádzajme svojou modlitbou našich bratov (sestry) (bratov a sestry), ktorí(é) pristupujú v blaženej nádeji k prameňu znovuzrodenia.
Veľkonočná vigília
Čítania počas Veľkonočnej vigílie
Počas Veľkonočnej vigílie sa čítajú rôzne state zo Starého a Nového zákona. Medzi ne patria:
- Stvorenie sveta (Gn 1, 1 - 2, 2)
- O Abrahámovej obete (Gn 22, 1 - 18)
- O prameni múdrosti (Bar 3, 9 - 15. 32-4, 4)
- Prechod cez Červené more (Ex 14, 15-15, 1)
- List Rimanom (Rim 6, 3-11)
- Evanjelium podľa Matúša (Mt 28, 1-10)
| Deň | Liturgické udalosti |
|---|---|
| Kvetná nedeľa | Pripomienka triumfálneho vstupu Ježiša do Jeruzalema |
| Zelený štvrtok | Spomienka na Poslednú večeru a ustanovenie Eucharistie |
| Veľký piatok | Utrpenie a smrť Ježiša Krista |
| Biela sobota | Deň ticha a očakávania zmŕtvychvstania |
| Veľkonočná nedeľa | Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista |