Najznámejšia modlitba stredovekej literatúry

Stredoveká literatúra v Európe sa datuje od 5. až do 15. storočia. Slovenská stredoveká literatúra mala oneskorený nástup, pretože sme nemali písmo. Člení sa na literatúru písanú v Uhorsku latinčinou (1000-1500).

Mapa stredovekej Európy.

Znaky stredovekej literatúry

• Kresťanstvo ovplyvňovalo pohľad ľudí na svet a určovalo aj názory na umenie.
• Dôležitý bol kresťanský názor o nemenlivosti sveta, teda všetko je raz a navždy dané.
• Stredovek veril v nadpozemský svet, pozemský vnímal iba ako jeho odraz, preto aj diela zachytávajú tento vyšší svet.
• Hlavnou témou literatúry bolo náboženstvo, Boh, životy svätých.
• Postavy neboli psychologicky prepracované ani sociálne rôznorodé: prevládalo zobrazenie života svätcov, zachytenie zázrakov, ich asketického života alebo zobrazenie rytierov, ktorí museli byť statoční, oddaní, pomáhali bezmocným, prejavovali úctu ženám.
• Postavy neboli individualizované, neboli jedinečné ako v súčasnej literatúre, ale typizované. Pri zobrazení postáv sa využívala idealizácia.
• V literatúre boli časté kontrasty: dobro - zlo, duša - telo, večnosť - pominuteľnosť.
• V dielach sa pozitívne hodnotila pestrosť deja, nie zobrazenie príčin deja.
• Obsah (motívy a témy) bol menej dôležitý ako forma (kompozícia, štylistika, jazyk diela).
• Jazyk bol ozdobný, štýl kvetnatý, jazykové prostriedky emocionálne.
• Stredoveká literatúra bola písaná hlavne v latinčine, národné jazyky ešte neexistovali.
• Diela boli často anonymné, človek nie je v stredoveku dôležitý.
• Stredovek obľuboval symboly, hlavne číselné, symbolika farieb.
• Estetická funkcia literatúry je v úzadí, prevláda náučná funkcia.
• Pred vynálezom kníhtlače sa literatúra šírila hlavne ústnym podaním, väčšina ľudí nevedela čítať a písať.

Žánre stredovekej literatúry

K žánrom stredovekej literatúry patria:

• Kázne
• Modlitby
• Legendy
• Kroniky
• Eposy

Slovenská stredoveká literatúra

Knieža Rastislav sa chcel zbaviť závislosti, a preto sa obrátil na byzantského cisára Michala III., aby k nám poslal učencov, ktorí budú šíriť vieru v jazyku, ktorému by rozumelo obyvateľstvo VM. V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod, vzdelaní grécki učenci. Konštantín vytvoril pre Slovanov písmo - hlaholiku - z malých písmen gréckej abecedy. Neskôr v Bulharsku Metodovi žiaci vytvorili cyriliku - z veľkých písmen gréckej abecedy. Prvým slovanským literárnym a liturgickým (náboženským) jazykom sa stala staroslovienčina.

Mapa Veľkej Moravy.

Bratia sa neskôr vybrali do Ríma obhájiť staroslovienčinu, lebo v tom čase sa v kostoloch mohli konať bohoslužby iba v latinčine, gréčtine a hebrejčine. V Ríme Konštantín vstúpil do kláštora a Metod sa vrátil na VM. Metod musel obhajovať staroslovienčinu až do konca svojho života, pretože nový vládca VM Svätopluk uprednostňoval latinskú kultúru, teda šírenie kresťanstva zo západu. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. staroslovienčinu zakázal a Svätopluk vyhnal jeho žiakov z VM.

Tvorba na Veľkej Morave

Tvorba na Veľkej Morave sa delí na:

1. Preklady - Konštantín a Metod preložili misál (omšová kniha), breviár (modlitebná kniha), Nový zákon, žaltár (kniha žalmov, spevník). Metod preložil Starý zákon.
2. Pôvodná tvorba:
   • Konštantín napísal veršovaný Proglas (Predslov k prekladu Evanjelia). Báseň je obhajobou slovanskej vzdelanosti a oslavou slovanského prekladu Písma. Autor hovorí, že Slovania majú právo na svoj jazyk. Hovorí, že vďaka písmu sa človek zbaví nevedomosti. Báseň má 110 veršov. Z hľadiska formy je to hymnus = chvála. Je tu veľa citátov z Biblie, jazyk básne je ozdobný, dôraz sa kladie na emócie, je tam veľa symbolov, alegórií, personifikácií, v básni sa nachádzajú synekdochy, oxymoron, eufemizmy, hyperboly, anafory, epizeuxy atď.
   • Moravsko-panónske legendy majú dve časti:
     1. Život sv. Konštantína, autor Kliment
     2. Život sv. Metoda, autor Gorazd

Legenda je stredoveký prozaický alebo básnický útvar zobrazujúci život svätcov. Obe časti obsahujú veľa faktografie, málo zázrakov, neidealizujú ich ako svätcov. V prvej časti sa píše o narodení Konštantína, legenda zachytáva jeho štúdiá, múdrosť, nadanie, súcit s trpiacimi. Zobrazuje jeho cestu k Arabom a Chazarom s diplomatickým posolstvom. Príchod na VM a boj s trojjazyčníkmi, jeho obhajobu staroslovienčiny v Benátkach, cestu do Ríma, vstup do kláštora, prijatie mena Cyril a jeho smrť. Druhá časť legendy je štylisticky jednoduchšia, charakterizuje sa v nej Metod, jeho cesta s bratom k Chazarom, jeho pôsobenie na VM, spory s franskými kňazmi, väznenie, zachytenie jeho smrti a pohrebu. Dielo napriek tomu, že je legendou, obsahuje veľa cenných historických faktov z dejín VM.

Literatúra písaná po latinsky

Po zániku VM sme sa stali súčasťou Uhorska, ktoré sa orientovalo na latinskú kultúru. Literatúra slúžila pre úzky okruh vzdelancov. Centrami kultúry sa stali kláštory, tu v skriptóriách mnísi prepisovali rukopisy. Písali sa hlavne legendy, v mestskej literatúre kroniky, v kostoloch sa hrávali mystériá.

Najznámejšia legenda: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, autor Maurus, napísaná latinsky. V svetskej literatúre prevládajú kroniky: Anonymova kronika, napísal ju notár kráľa Bela III. Kronika je stredoveký epický žáner.

Stredoveká literatúra odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor. Literárnou autoritou sa stala Biblia. Panovalo latinské: Modli sa a pracuj!! Stredoveká literatúra sa členila sa na feudálne svetskú a feudálne náboženskú. Náboženská literatúra zobrazovala kresťanské cnosti, ktorými bol obdarovaný svätec, sústredená postava legiend (František z Assisi). Ďalej sa delila na orientálnu a európsku literatúru.

Európska literatúra vyrastala na základe spoločenského poriadku a kresťanského náboženstva. Ovplyvnila ju náboženská nadzmyslovosť. Zdôrazňovala kresťanské cnosti stelesňované jej hrdinom - svätcom, často pustovníkom. Využívala prvky rétorického štýlu (kvetnatý, ozdobný), topika (citát z biblie), anafória, parafrázovanie a opakovanie myšlienok. Rétorický literárny štýl bol veľmi ozdobný, experimentálny a emociálny. V literatúre vládol synkretizmus (splývanie umeleckej a vecnej literatúry). Pestovala náboženské literárne žánre: legendy, piesne, kázne, príbehy zo života s dôrazom na zázraky, krátke rozprávanie o príkladoch mravného života vo forme bájky.

Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Ras­tislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rasti­slav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia So­lúna.

Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Meto­dovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu.

Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovan­ského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Boj o uzákonenie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka sa nazýva boj proti trojjazyčníkom, pretože dovtedy cirkev uznávala ako bohoslužobné jazyky gréčtinu, latinčinu a hebrejčinu. Vďaka práci Konštantína a Metoda k nim načas pribudla aj staroslovienčina.

Staroslovienska literatúra

Staroslovienska literatúra sa delí na:

1. PREKLADOVÚ - bola určená pre náboženské potreby. Pôvodné preklady sa nezachovali, za­chovali sa len odpisy žiakov z 10. a 11. storočia. Išlo o preklady diel z gréčtiny a hebrejčiny.
   • Misál - omšová kniha
   • Žaltár - zbierka žalmov
   • Biblia - do staroslovienčiny boli preložené rôzne časti Starej a Novej Zmluvy
   • Breviár - modlitebná kniha pre kňazov
   • Spevník, súdny zákonník
2. Pôvodná - literatúra, ktorá vznikla na Veľkej Morave, po vyhnaní Metodových žiakov aj v Bulharsku, Čechách a na Kyjevskej Rusi.
   • Proglas - autor Konštantín
     • útvar hymnus = oslavná báseň
     • prvá staroslovanská báseň napísaná v staroslovienčine
     • 110 veršov, 12slabičné
     • predspev k sv. Evanjeliu podľa Jána
     • najstarší dochovaný odpis z 13.
     • oslava slovanského prekladu písma
     • vyzdvihuje domáci jazyk - základ vzdelanosti
     • obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku
     • citáty z Biblie
     • amplifikácia (rozširovanie) duša žiadna
     • kumulácia (hromadenie)
     • klimax = kumulácia + gradácia významov jednotlivých výrazov
     • anafora - opakovanie slov na začiatku veršov slovo
     • metafory, básnické otázky, oslovenia
   • Moravsko-panónske legendy:
     • legenda - liter. druh obľúbený hlavne v stredoveku, opisujú sa v nich životy svätých, ich mučeníctvo a zázraky.
     • vyvrcholením diela je Konštantínova obhajobná reč na obranu staroslovienčiny: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto ne­svieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci?
   • Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
     • napísal biskup MAURUS
     • zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I.
     • Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel dopustovne na Skalke pri Trenčíne
     • jeho žiakom a spolupustovníkom je Benedikt (rozprávač)
   • Tri legendy o sv. Štefanovi

Z tohto obdobia sú kroniky (13. stor.):

• Kronika Šimona z Kézy (rozprávanie o slávnych dejinách Maďarov)
• Anonymova kronika (beletrizované rozprávanie o príchode Maďarov do Karpatskej kotliny; „hrdinskí maďarskí veľmoži potlačili zbabelých Slovanov“)

Literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou

Od 15. do 18. storočia vplývalo:

1. husitské hnutie (na Slovensku sa volali bratríci)
2. výjazdy husitov na Slovensko (husitské vojská Jána Jiskru z Brandýsa)

Úradné listiny v latinčine. Pod vplyvom husitov sa čeština stáva úradným jazykom, okrem češtiny sa používaslovakizovaná čeština (rozšírená medzi meštiactvom). Zachovali sa rôzne listiny a mestské knihy. Najvýznamnejšia je Žilinská kniha - nemá literárnu hodnotu, má kultúrno-historickýjazykový význam.

Literárne pamiatky:

• pieseň

STREDOVEKÁ LITERTÚRA (5. - 15. idealizované typizovanie - postup pri zobrazovaní postáv, keď sa nezdôrazňujú individuálne, konkrétne, zmyslové vlastnosti, ale všeobecné, tým sa vytvorí idealizovaný typ, ktorý má tradičné a ustálené vlastnosti. synkretizmus druhov a žánrov t.j. po hradoch a zámkoch putovali tzv. trubadúri(fr.) /niekde nazývaní aj minnesangri (nem,) a igrici, gusľari(rus.). Je ťažké určiť, do ktorej národnej literatúry text patrí, diela sa písali v latinčine (až do 19.stor. b) duchovná epika - legendy, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (krátke rozprávania o kladných al. 1. 2. Fabliaux (fablió) - fr. 1.Staroslovienske obdobie (9. - 10. 2.Obdobie latinskej literárnej kultúry (11.stor. - 15.

Rastislav žiada byzantského cisára Michala III. 863 - Michal III. Pápež Hadrián II. bohoslužobné obrady v staroslovienčine a preklady bohoslužobných kníh schvaľuje.! Konštantín v Ríme vstupuje do kláštora, prijíma rehoľné meno Cyril a v r. 880 - aj pápež Ján VIII. pápež Štefan V. Latinčina nielen náboženským ale aj úradným, vzdelávacím umeleckým jazykom (až do 15. biskup Maurus - Legenda o sv. Ľudová tvorba - iba tá bola v Uhorsku v národných jazykoch, rozširovala sa len ústnym podaním. Prvá slovenská rozprávka - O dvanástich mesiačikoch. Anonymus - cirkevný úradník za vlády uhorského kráľa Belu III. (12. - 13. - F. Otčenáš(lat.

Konštantín napísal veršovaný Proglas (Predslov k svätému Evanjeliu). Proglas je vôbec prvá slovanská báseň, s obrazným štýlom, popretkávaná biblickými citátmi. Proglas obsahuje 110 12-slabičných veršov bez rýmu. Bohato využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie. K najvýznamnejším veľkomoravským pamiatkam patria Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov. Tieto diela napísal pravdepodobne Konštantínov a Metodov žiak Kliment, ktorý musel odísť pred prenasledovaním z Veľkej Moravy a uchýlil sa do Macedónie.

Ďalšou významnou veľkomoravskou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy. Tvoria ich Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor pravdepodobne Gorazd). Legenda je stredoveký prozaický alebo básnický útvar zobrazujúci život svätcov; využíva sa tu idealizovaná charakteristika, citácie a exemplá. Moravsko-panónske legendy predstavujú umeleckú prózu a historický dokument. Nie sú to pravé legendy - autori sa pridŕžajú konkrétnych faktov a udalostí; Konštantína a Metoda neidealizujú ako svätcov, zázraky a vnuknutia sú vzácne. Napr. Život sv. Konštantína sa skladá z 18 kapitol. Opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi.

Autor sa sústreďuje na predmoravskú činnosť a obhajobu staroslovienčiny v Benátkach pred pápežským dvorom citátom podľa sv. Matúša („Či neprichádza dážď…). Autor nezobrazuje len náboženské a jazykové problémy, ale všíma si aj spoločenskú situáciu na Veľkej Morave. Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom. Obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, ale aj dramatické dialógy, biblické citáty a podobenstvá. Konštantín sa narodil v Solúne ako najmladší zo siedmich detí (2. kapitola). Raz sa mu prisní sen - má si vybrať svoju nevestu, vyberie si Sofiu = múdrosť (3. kapitola). Rastislav posiela posolstvo, kde žiada o vierozvestov a Konštantínovi sa zjaví Boh. a boh bol slovo.“ (14. Neskôr musel staroslovienčinu obhajovať pred trojjazyčníkmi (16.

Život sv. Metoda sa skladá zo 17 kapitol. Je kratší ako Život sv. Konštantína, epickejší, vecnejší, menej legendový. Autor sa nevenuje veľmi Metodovej mladosti, ale hlavne jeho činnosti na Veľkej Morave. Metodov život bol až 20 rokov spätý s Veľkou Moravou a s jeho osobou je spätý aj vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území. Legenda obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Štýl legendy je jednoduchší, i keď obsahuje mnohé básnické figúry a trópy; hoci je to legenda niet v nej prvkov zázračnosti.

Zachytáva posledné slová Konštantína svojmu bratovi (7. kapitola), neskôr Metodove spory s franskými kňazmi a jeho väznenie v Bavorsku (9. kapitola). Za osem mesiacov Metod preložil z gréčtiny celé Písmo okrem kníh Machabejcov (15. kapitola). Napokon Metod zomiera (17. kapitola) a ustanovuje za svojho nástupcu Gorazda. Staroslovienska literatúra nezanikla ani po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine i gréčtine. Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. storočí, keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu Veľkej Moravy sa zaujímali historici (J. B. Magin), o domáci jazyk jazykovedci (A. Bernolák). V období národného obrodenia sa táto tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre (J. Hollý, J. Kollár, Ľ. Štúr, J. M. Hurban).

Súvisí so vznikom Veľkej Moravy. Tá vzniká spojením Moravského a Nitrianskeho kniežactva kniežaťom Mojmírom. Knieža Rastislav požiadal Byzanského cisára Michala Ш. o vierozvestcov. A tak roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod. Pochádzajú zo Solúna. Konštantín vyštudoval filozofiu, Metod právo.

• Proglas - Oslavná báseň. Veršovaný predslov prekladu Evanjelia. Autorom je Konštantín. Báseň obsahuje 110 veršov ktoré niesu usporiadané do slôh. 1 verš je vyčlenený slovami: „Som predspev ku svätému Evanjeliu.“ Za posledným veršom je: „Amen.“ Konštantín v básni hovorí o preklade Evanjelia. Zdôrazňuje, že človek môže pochopiť Boha iba v jazyku ktorému rozumie. Konštantín priamo cituje svätého Pavla, evanjelistu Matúša, Marka, Lukáša, Jána, čím využíva tzv.
• anaforu (opakuje to isté slovo na začiatku) „Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostých chcem tých päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“

V básni nieje rým a veľmi zreteľný je synkretizmus (splývanie umeleckej a vecnej literatúry). Po smrti Metoda boli ich žiaci vyhnaný a odišli do Bulharska. Začiatkom 10. legendy 3 legendy o svätom Štefanovi Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi Najznámejšia. Autorom legendy je mních Maurus. Zobrazuje asketický spôsob života hlavného hrdinu, ktorí má schopnosť zázračných skutkov. Tento úryvok opisuje život Svorada a Benedikta. Svorad a Benedikt boli mnísi a pustovníci. Svorad prijal meno Andrej a autor ho zobrazuje ako svätca. Autor v diele opisuje jeho vlastnosti, opisuje jeho pôst a zázraky. Vznikla aj dráma ktorá sa vyvinula z kresťanských náboženských obradov. Hry sa hrávali po latinsky a nemecky, až neskôr nadobúdali charakter ľudových hier.

Svetská literatúra sa zapisovala v kódexoch, bol pre ňu typický synkretizmus. Začiatky literatúry písanej po Česky siahajú do 14. storočia. Spišské modlitby Vynájdenie kníhtlače Gutenbergom sprístupnila knihy širším vrstvám. Hymnus alebo chválospev predstavuje poetickú formu chvály, oslavy alebo uctievania, zvyčajne zameranú na bohov, hrdinov, prírodu alebo iné výnimočné entity. skladby môžu mať náboženský, kultúrny alebo historický kontext a boli vytvárané v rôznych kultúrach a civilizáciách. textu, používaná pri náboženských obradoch a slávnostiach. Je to anonymná príležitostná poézia, ktorú tvorili študenti - klerici (najvzdelanejšia časť stredovekej spoločnosti od 12. ktorí počas štúdia prechádzali z univerzity na univerzitu. stavu. Francúzska balada, spätá s francúzskym básnikom Fransoisom Villonom, nie je totožná s baladou, ako ju klasifikuje súčasná teória literatúry. dnes priraďovali k viacerým žánrom a formám lyrickej a epickej poézie. adresáta), ktoré má zvyčajne polovicu veršov predošlej strofy. Na konci každej strofy je verš, ktorý sa opakuje ako refrén. Forma balád a testamentov je typicky stredoveká.

Lyrický subjekt Villonových básní je taký rôznorodý, aký bol Villon v živote - raz je moralista, raz posmeškár, inokedy alkoholik... Do svetskej stredovekej literatúry patrí aj dvorná (kurtoázna) lyrika, ktorá bola písaná na objednávku pre dámu srdca šľachtica alebo kráľa. Modlitba patrí k výrazovým formám náboženskej viery. Jej forma je viazaná aj neviazaná, ale aj v nerýmovanej podobe cítime jej rytmus a vrúcnosť obsahu. mnoho podôb, napr.

Významné osobnosti stredoveku

Tabuľka uvádza niektoré významné osobnosti stredoveku a ich prínos:

tags: #najznamejsia #modlitba #stredoveka #literatura