Dnes sa v Taliansku i v iných krajinách slávi slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Táto udalosť, ktorá sa udiala štyridsať dní po Veľkej noci, je významným momentom v živote Ježiša Krista a má hlboký význam pre kresťanov na celom svete.
Pri poludňajšom stretnutí s veriacimi Svätý Otec pripomenul aj slávenie 50. svetového dňa masmédií a nezabudol ani na blahoželanie všetkým matkám k ich sviatku - Dňu matiek.
Evanjeliové čítanie (Mk 16,15-20) - ukončenie Markovho Evanjelia - nám predstavuje posledné stretnutie Vzkrieseného s učeníkmi pred jeho vystúpením po pravici Otca.
Lukášovo evanjelium nám ukazuje reakciu učeníkov pred Pánom, ktorý sa od nich vzdialil a vznášal sa do neba (porov. Lk 24,51). Nemali v sebe žiaľ a sklamanie, ale «sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema» (v. 52). Je to ich návrat ako tých, čo sa už neboja mesta, ktoré odmietlo Učiteľa, ktoré bolo svedkom Judášovej zrady a Petrovho zapretia, ktoré videlo, ako sa učeníci rozutekali a videlo i násilie moci, ktorá sa cítila ohrozená.
Od toho dňa bolo pre apoštolov a pre každého Kristovho učeníka možné bývať v Jeruzaleme a vo všetkých mestách sveta, aj v tých najviac zaťažených nespravodlivosťou a násilím, pretože nad každým mestom je to isté nebo a každý obyvateľ môže zdvihnúť svoj zrak s nádejou.
Ježiš, Boh, je pravý človek, so svojím ľudským telom je v nebi! A toto je naša nádej, naša kotva, a my sme pevní v tejto nádeji, ak hľadíme k nebu.
V tomto nebi prebýva ten Boh, ktorý zjavuje sám seba ako taký blízky, že si vzal tvár človeka, Ježiša z Nazareta. On zostáva navždy „Boh s nami“ - pamätajme si to: Emanuel, Boh s nami - a nenecháva nás samých! Môžeme pozdvihnúť zrak do výšky, aby sme pred sebou rozpoznali našu budúcnosť. V nanebovstúpení Ježiša, Ukrižovaného a Vzkrieseného, je prísľub našej účasti na plnosti života v Božej blízkosti.
Vystúpením sa završuje Ježišovo poslanie medzi nami. Totiž ak Ježiš zostúpil z neba pre nás, tak teraz rovnako pre nás zas vystupuje naspäť do neba. Po tom, ako zostúpil medzi ľudí a zachránil ich - Boh, Syn Boží, zostupuje, stáva sa človekom, berie na seba ľudskú prirodzenosť a vykupuje ju -, teraz vystupuje do neba prinášajúc so sebou naše ľudské telo.
Po pravici Otca už sedí ľudské telo, po prvýkrát, telo Ježiša, a v tomto tajomstve každý z nás kontempluje svoj budúci cieľ cesty.
Vôbec teda nejde o opustenie, Ježiš navždy zostáva s učeníkmi, s nami. Zostáva v modlitbe, lebo on, ako človek, sa modlí k Otcovi, a ako Boh, človek a Boh, ukazuje Otcovi svoje rany, rany, ktorými nás spasil. Ježišova modlitba je tam, s naším telom: je jedným z nás, Bohočlovek, a modlí sa za nás.
Skôr než sa Ježiš od svojich priateľov odlúčil, pripomenul im udalosti svojej smrti a zmŕtvychvstania, keď im povedal: «Vy ste toho svedkami» (v. 48). Takže učeníci, apoštoli, sú svedkami Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, a toho dňa aj Kristovho nanebovstúpenia. A skutočne, po tom, ako videli svojho Pána vystúpiť do neba, učeníci sa vrátili do mesta ako svedkovia, ktorí s radosťou ohlasujú všetkým nový život, ktorý pochádza od Ukrižovaného a Vzkrieseného, v ktorého mene «sa bude všetkým národom [...] hlásať pokánie na odpustenie hriechov» (v. 47).
Toto je to svedectvo - nielen slovami, ale aj každodenným životom -, svedectvo, ktoré by každú nedeľu malo vychádzať z našich kostolov, aby počas týždňa vstúpilo do našich domov, pracovísk, škôl, na miesta stretávania i zábavy, do nemocníc, do väzníc, do domovov pre seniorov, na miesta, kde sú prichýlení migranti, na mestské periférie... Toto svedectvo musíme vydávať každý týždeň: Kristus je s nami, Ježiš vystúpil do neba, je s nami, Kristus žije!
Druhým motívom radosti je Ježišov prísľub. Povedal nám: „Pošlem vám Ducha Svätého“. A tam, s Duchom Svätým, ustanovuje príkaz, ktorý dáva práve pri rozlúčke: „Choďte do sveta, ohlasujte Evanjelium“. A bude to sila Ducha Svätého, ktorá nás povedie do sveta, aby sme prinášali Evanjelium.
Ježiš nás uistil, že v tomto ohlasovaní a v tomto svedectve budeme «vystrojení mocou z výsosti» (v. 49), čiže mocou Ducha Svätého. Tu je tajomstvo tohto poslania: prítomnosť vzkrieseného Pána medzi nami, ktorý nám darom svojho Ducha naďalej otvára našu myseľ i srdce, aby sme ohlasovali jeho lásku a jeho milosrdenstvo aj v najzatvrdnutejších prostrediach našich miest. Duch Svätý je pravým pôvodcom toho mnohorakého svedectva, ktoré Cirkev a každý pokrstený vydávajú vo svete.
Ten istý Duch Svätý, ktorého Ježiš sľubuje v deň rozlúčky, potom po deviatich dňoch príde počas slávenia Turíc.
Preto nikdy nesmieme zanedbať momenty sústredenia v modlitbe na oslavu Boha a vzývanie daru Ducha Svätého. V tomto týždni, ktorý nás privádza k sviatku Turíc, zostaňme duchom vo Večeradle, spolu s Pannou Máriou, aby sme prijali Ducha Svätého. Robíme tak aj teraz, v spojení s veriacimi zhromaždenými v Pompejskej svätyni na tradičný odpust.
Máme veľkú radosť! Ježiš odišiel do neba: je prvým človekom pri Otcovi. Odišiel tam s ranami, ktoré boli cenou našej spásy, a modlí sa za nás. Potom nám pošle Ducha Svätého, sľubuje nám Ducha Svätého, aby sme mohli ísť evanjelizovať.
Obyčajne, ako vieme, sú rozlúčkové scény smutné, spôsobujú v tom, ktorý zostáva, pocit straty, opustenosti; avšak nič z toho sa neudialo učeníkom. Prečo nie sú učeníci smutní?
Na Námestie sv. Po udelení požehnania vyzval pápež František k modlitbe za Svätú zem, kde sa opäť rozhorela nenávisť a vzájomné ozbrojené útoky medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Slávnostnému aktu blahorečenia predsedal v sobotu 15. mája v Lateránskej bazilike rímsky vikár kard. Angelo De Donatis. V nedeľu popoludní bola v Bazilike sv. Ako zvyčajne v prípade blahorečení, aj tentoraz dal Svätý Otec zatlieskať novému blahoslavenému, ktorým je zakladateľ salvatoriánov a salvatoriánok bl. František Mária od Kríža, vlastným menom Johanna Baptistu Jordana (1848-1918).
Kresťan to má podľa jeho slov robiť každú nedeľu v kostole a počas týždňa všade tam, kde sa nachádza.
Prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou „Raduj sa, nebies Kráľovná“ v dnešnú 7. veľkonočnú nedeľu. Jeho ústrednou myšlienkou je význam Ježišovho nanebovstúpenia ako istoty, že „Boh je s nami“ a výzvy k vydávaniu svedectva o ukrižovanom a vzkriesenom Pánovi.
Pri poludňajšom stretnutí s veriacimi Svätý Otec pripomenul aj slávenie 50. svetového dňa masmédií a nezabudol ani na blahoželanie všetkým matkám k ich sviatku - Dňu matiek.
V Apoštolskom vyznaní viery sa modlíme a vyznávame, že Ježiš Kristus vystúpil na nebesia a sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.
Podľa DIREKTÓRIA pre omše (podľa Všeobecného kalendára Rímskej cirkvi a osobitného kalendára diecéz na Slovensku) sú prikázanými sviatkami na Slovensku:
- každá nedeľa
- nasledovné dni:
- 1.1.Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
- 6.1.Zjavenie Pána
- štvrtok po Šiestej veľkonočnej nedeli Nanebovstúpenie Pána
- štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi
- 29.6.Sv.
Kódex kánonického práva z roku 1983 v príslušných kánonoch o sviatkoch hovorí:
Kán. 1246 - § 1. Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Takisto sa musia zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia, Nanebovstúpenia a Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej, Svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých svätých. § 2. Konferencia biskupov však po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu. (Odvolávajúc sa na tento kánon a príslušný paragraf sa na Slovensku sviatok svätého Jozefa neslávi ako prikázaný - poznámka farského úradu.)Kán.
Kán. 1248 - § 1. Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa. § 2. Ak chýba posvätný služobník alebo ak iný vážny dôvod znemožňuje účasť na eucharistickom slávení, veľmi sa odporúča, aby sa veriaci zúčastnili na liturgii slova, ak sa nejaká vo farskom kostole alebo na inom posvätnom mieste slávi podľa predpisov diecézneho biskupa, alebo náležitý čas venovali modlitbe osobne alebo v rodine, alebo ak je to vhodné, v skupinách rodín.
Duccio di Buoninsegna - Nanebovstúpenie Pána
Zamyslenie na Slávnosť Nanebovstúpenie Pána
tags: #nanebovstupenie #pana #prihovor