Narodil sa Kristus Pán: História a Význam

Sú tu opäť Vianoce. Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Už takmer sedemnásť storočí sa slávi 25. december ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Od jeho narodenia sa počíta nový, kresťanský letopočet. Pritom dodnes nevieme, kedy presne sa Ježiš narodil.

Kresťanský letopočet sa počíta od 1. 1. 1, týždeň po narodení Ježiša Krista. Ale z analýzy historických prameňov, svedectiev a rôznych indícií súčasní historici odhadujú, že sa „syn Boží“ mohol narodiť medzi 12. rokom pred kresťanským letopočtom a 6. rokom tohto letopočtu. Predstavme si, že by sa Ježiš narodil v skutočnosti naozaj o 12 rokov skôr. To by sa museli prepísať všetky dejepisy a preprogramovať všetko možné.

V slovenčine sa roky pred narodením Ježiša označujú aj ako roky pred Kristom (skrátene pred Kr., prípadne po Kr.). Ako prvý sa pokúsil vypočítať rok Ježišovho narodenia rímsky mních Donysius Exiguus (Dionýz Malý), ináč pápežský archivár roku 525. Urobil tak na základe historických záznamov, dostupných v 6. storočí. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.

Rôzne moderné štúdie kladú dátum Ježišovho narodenia medzi 12. rok pred n. l. (čas preletu Halleyho kométy, ktorá mohla byť betlehemskou hviezdou) a rok 6 n. Iný názor vychádza zo spojitosti Vianoc s obdobím vlády Herodesa I. Veľkého, kráľa Judska, čiže do roku 4 pred n. l. (keď zomrel). Je však spoľahlivo známe, že Quiriniovo provinčné sčítanie sa uskutočnilo v roku 6 n.

Pre mnohých bádateľov je naďalej otázny aj deň narodenia - 25. december. Podľa nej boli v tom čase „na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda“. Ibaže december v Judsku býva chladný a daždivý.

Formovanie Vianoc ako sviatku

Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336. Zavedením sviatku Večného slnka sa cisár Aurelián pokúsil dodať pohanský význam dňu, ktorý už bol pre rímskych kresťanov dôležitý.

Prečo si kresťania zvolili za sviatok narodenia Ježiša práve tento deň? Na rovnaký deň predsa pripadal pohanský sviatok Narodenia večného slnka, ktorý zaviedol rímsky cisár Aurelián o niekoľko desaťročí skôr, roku 274. Ale oveľa dlhšie sa v tom období konali aj saturnálie, zimné oslavy starorímskeho boha Saturna. Trvali od 17. do 23., resp.

Kresťania ukradli sviatok pohanom, pričom mu vtlačili celkom iný význam - to je názor radikálnych ateistov. Podľa jednej verzie - zo Životopisov svätých - práve v ten deň sa naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa.

Ľuďom s vlažnou vierou je asi bližšia verzia o starom sviatku zimného slnovratu, ktorému kresťania dali novú náplň. Už to nebola len oslava príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne“. Čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia.

Dosť na tom, že cisár Konštantín dal krátko po prvom nicejskom koncile roku 325 postaviť v Betleheme chrám s oltárom pod jaskyňou, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. Odvtedy sa podľa Usenera rozšírilo vo východných cirkvách slávenie sviatku Narodenia Krista.

Z opisu pútničky Sylvie Akvitanskej, ktorá navštívila Svätú zem niekedy v druhej polovici 4. storočia, vyplýva, že v predvečer sviatku prišiel do Betlehema z Jeruzalema patriarcha s jeho duchovenstvom. Od večera až do neskorej noci sa konala bohoslužba. Potom sa patriarcha s mnohými veriacimi a pustovníkmi vrátil do Jeruzalema.

V samotnom Betleheme sa konala slávnostná bohoslužba osem dní, čiže vrátane 1. januára. V tom čase žili na území dnešného Slovenska rôzne germánske kmene, prenikali sem Huni, ale od polovice 6. storočia aj slovanské kmene Sklavínov. Podľa archeológov sa tu postupne udomácnili.

Prijatie kresťanstva sa odrazilo aj na slávení významných dní počas roka. Pôvodné pohanské sviatky začala cirkev nahrádzať slávením nedele a sviatkov svojich svätých.

Ak by sa Ježiš narodil v skutočnosti naozaj o 12 rokov skôr, museli by sme prepísať všetky dejepisy a preprogramovať všetko možné. O ich náboženstve kedysi napísal štúdiu historik a archeológ Dušan Čaplovič. Slovania verili, že v tento deň - podľa juliánskeho kalendára okolo 13. decembra - slnko umiera a zároveň sa rodí v novom živote.

Dnes už ťažko zistíme, kde na našom území sa prvýkrát slávili Vianoce a ako. Napodobili slávnosti v Jeruzaleme a Betleheme koncom 4. storočia? Asi nie celkom, lebo oslava hlavných sviatkov už ani tam netrvala osem dní, ale iba tri dni.

Traja králi sa klaňajú Ježišovi

Význam Narodenia Ježiša Krista

Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi.

Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc. Tento sviatok každoročne 25.

Milí čitatelia Katolíckych novín, Vianoce by sme mohli nazvať aj sviatkami dobrých správ. Čo sa to vlastne na tie prvé Vianoce stalo? Prečo má narodenie práve tohto chudobného dieťaťa taký význam? Boží posol o ňom povedal, že je „Spasiteľ, Kristus, Pán“.

„Spasiteľ“ znamená, že je Bohom poslaný záchranca človeka a ľudstva. Názov „Kristus“ je z gréckeho výrazu, ktorý znamená pomazaný, čiže naplnený Božím Duchom. A napokon „Pán“ nie je zdvorilostné oslovenie niekoho - slovo „Kyrios“ (Pán) používal grécky text Starého zákona na označenie samého Boha.

Keďže Ježiš je vteleným Božím Slovom, tak hovorí celou svojou bytosťou, nielen slovami, ale aj tým, čo robí a čo prežíva. Aj tým, že sa narodil ako malé dieťa v chudobe a na okraji spoločnosti.

Veľmi dôležití sú pre nás tí, čo mali možnosť byť v priamom a osobnom kontakte s osobou Ježiša Krista. Jedným z nich bol aj apoštol Ján. Jeden svoj list uvádza takto: „Čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.

Aby sa Ježišovo posolstvo zachovalo neporušené, niektorí apoštoli a ich spolupracovníci ho zachytili v písomnej podobe a dali tieto texty na používanie spoločenstvám veriacich, Cirkvi.

Predstavme si, čo sa vtedy deje: bohoslužobné zhromaždenie veriacich v Krista je akoby prístrojom, ktorý umožňuje Kristovu živú prítomnosť. Takto sa jeho slovo stáva živým, pozýva nás k dialógu a k osobnej odpovedi.

Keď ta prišli, našli to, čo im bolo povedané v posolstve: dieťa v jasliach, Máriu a Jozefa.

Narodenie Ježiša Krista

Pieseň "Narodil sa Kristus Pán"

Pieseň "Narodil sa Kristus Pán" patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie slovenské vianočné koledy. Jej melódia a text sa po stáročia tradujú z generácie na generáciu, sprevádzajúc Vianoce v mnohých slovenských domácnostiach.

História piesne siaha do ďalekej minulosti. Jej pôvod je spojený s cirkevnými obradmi a ľudovou tvorivosťou. Presný dátum vzniku piesne nie je známy, ale predpokladá sa, že vznikla v stredoveku. Pôvodne sa šírila ústnym podaním, neskôr sa objavila aj v písomnej podobe.

Text piesne oslavuje narodenie Ježiša Krista, ktoré je ústredným motívom Vianoc. Pieseň vyjadruje radosť a nádej, ktoré prináša príchod Spasiteľa. Melódia piesne je jednoduchá a ľahko zapamätateľná, čo prispelo k jej popularite.

Existuje mnoho rôznych úprav a aranžmánov piesne "Narodil sa Kristus Pán". Niektoré sú tradičné, iné modernejšie. Pieseň sa spieva v kostoloch, na vianočných koncertoch, v rodinnom kruhu a pri mnohých ďalších príležitostiach.

Medzi známych autorov a aranžérov, ktorí sa venovali piesni "Narodil sa Kristus Pán", patria napríklad:

• J. M. R.
• J. F. Manašovský
• M. M.
• M. Rúfus
• P. K.
• M. Timková
• K. M.
• P. M. Wittal

Príkladom moderného spracovania môže byť aj dielo zoskupenia Gen Rosso alebo Arka Noego.

Text piesne je tradičný a v priebehu rokov sa mierne menil. Tu je jedna z najznámejších verzií:

Narodil sa Kristus Pán,
v Betléme, radujme sa!
Syna nám Boh poslal,
v Betléme, radujme sa!
Čože si nám priniesol,
v Betléme, radujme sa!
Pokoj svätý, večný,
v Betléme, radujme sa!
Aby sme sa ľúbili,
v Betléme, radujme sa!
Ako bratia milí,
v Betléme, radujme sa!
Sláva Bohu Otcovi,
v Betléme, radujme sa!
I Synovi jeho,
v Betléme, radujme sa!
I Duchu Svätému,
v Betléme, radujme sa!
Teraz i na veky,
v Betléme, radujme sa!

Aj v dnešnej dobe má pieseň "Narodil sa Kristus Pán" dôležité miesto v slovenskej kultúre. Pripomína nám Vianoce a ich duchovný rozmer. Pieseň spája ľudí, vytvára atmosféru radosti a spolupatričnosti. Je symbolom Vianoc a neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov.

Rôzne zbory a hudobné skupiny ju zaraďujú do svojho repertoáru, čím zabezpečujú, že táto krásna tradícia pretrváva aj pre budúce generácie. Medzi takéto zbory patria napríklad aj Prešovčatá alebo Saleziáni.

Pieseň "Narodil sa Kristus Pán" je živým dôkazom toho, ako hudba a tradície prežívajú stáročia a spájajú generácie.

Vianočná rodinná pohoda

Slovenské Vianočné Koledy

Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Tieto piesne, preniknuté tradíciou, majú hlboké korene v histórii a kultúre Slovenska. Vianočné koledy majú svoje korene v stredoveku, kedy sa spievali piesne na oslavu narodenia Ježiša Krista. Prvé zmienky o koledách sa datujú do 15. storočia, kedy sa tieto piesne začali šíriť z rôznych častí Európy.

Koledy boli pôvodne spievané v rámci rodinnej tradície a ich obsah bol veľmi rôznorodý, od duchovných a náboženských tém po svetské a humorné prvky. Jedným z charakteristických rysov slovenských koled je ich regionálna variabilita. Každý región Slovenska má svoje vlastné špecifiká, pokiaľ ide o melódie, texty a spôsob ich vykonávania. Zatiaľ čo niektoré koledy majú rovnaké texty v rôznych oblastiach, ich melódie sa môžu veľmi líšiť.

História kresťanských vianočných piesní siaha zrejme až do 4. storočia v Ríme. Popularita kolied začala narastať v 13. storočí, keď sa začali z latinčiny prekladať aj do iných jazykov a stali sa neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Koledy zvyčajne opisujú narodenie Ježiša, návštevu troch kráľov, zvestovanie pastierom alebo zjavenie betlehémskej hviezdu. Sú zväčša krátke a majú jednoduchú melódiu.

Najkrajšie slovenské koledy

• Tichá noc: Tichá noc je azda najpopulárnejšia koleda, ktorá bola preložená do viac ako tristo jazykov. Ide o zhudobnenú báseň Stille Nacht od mladého kňaza Josepha Mohra, koledu Tichá noc prvýkrát zahrali na Štedrý večer v roku 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu.
• Nesiem vám noviny, počúvajte!: Tradične českou koledou je Nesiem vám noviny. Bola tiež preložená do angličtiny a nemčiny. Koleda hovorí o zvestovaní pastierom.
• Rolničky, rolničky: Medzi slovenskými koledami si svoje miesto našla aj pieseň Rolničky, rolničky. Ide o preklad americkej piesne s pôvodným názvom The one horse open sleigh z roku 1857.
• Búvaj dieťa krásne: Tradičná slovenská koleda Búvaj dieťa krásne má veľmi pokojný text aj aranžmán.
• Narodil sa Kristus pán: Medzi tradičné kresťanské koledy patrí napríklad Narodil sa Kristus pán. Ide o pôvodne českú husitskú pieseň z 15. storočia, ktorá sa tradovala v českom a latinskom jazyku - pod názvom En virgo parit filium.
• Do hory, do lesa, valasi: Medzi známe vianočné piesne patrí aj koleda Do hory, do lesa, valasi.
• Poďme bratia do Betléma: Na Slovensku je veľmi populárna aj vianočná koleda Poďme bratia do Betléma, ktorá je o dosť rezkejšia ako obľúbenejšia Tichá noc.
• Daj Boh šťastia: Hoci jej text sa nespája priamo s Vianocami, tradičná kresťanská koleda Daj Boh šťastia je stále populárna v čase Vianoc aj v 21.
• Keď tá jasná hviezda: Rezkou vianočnou koledou je aj trochu menej známa Keď tá jasná hviezda.
• Dobrý pastier sa narodil: Táto koleda opisuje narodenie Ježiša.
• Jak si krásne jezuliatko: Aj túto koledu sme si prebrali z Česka.

Najkrajšie anglické koledy

Medzi najznámejšie anglické vianočné koledy (Christmas Carols) patria Silent night (Tichá noc) a Jible bells (Rolničky). No isto poznáte mnohé ďalšie aspoň z počutia. Vypočujte si výber najznámejších vianočných kolied v angličtine:

• Jingle bells: Jingle bells je jedna z najveselších anglických vianočných kolied, ktorú na Slovensku poznáme pod názvom Rolničky.
• We Wish You a Merry Christmas: Túto ľudovú koledu z Anglicka preslávil v roku 1909 anglický skladateľ Arthur Warrell. Je veľmi populárna aj na Slovensku.
• O Christmas Tree: Vianočná koleda O Christmas Tree je prekladom tradičnej nemeckej piesne O Tannenbaum. Pôvodne išlo o ľudovú pieseň, ktorá nemala nič spoločné s Vianocami. Ani pôvodné nemecké slová na Vianoce neodkazujú, ale ospevujú stále zelenú jedľu ako symbol stálosti. S Vianocami sa začala spájať v roku 1824 vďaka skladateľovi Ernstovi Anschützovi.
• Deck the Halls: Ak vám nič nehovorí názov tejto anglickej vianočnej koledy, určite vám pamäť osvieži jej známy nápev.
• Joy to the World: Koleda Joy to the World je ďalšou z tých veselších a rýchlejších vianočných pesničiek.
• The Twelve Days of Christmas: V tejto známej anglickej kolede sa vymenúvajú rôzne darčeky ako holubice, husi, dojky či bubeníci, ktoré niekto dostal počas dvanástich dní Vianoc počnúc Prvým sviatkom vianočným. Vianočná pieseň pochádza z konca 18.

Vianočné koledy pre deti

Najlepšie koledy pre deti sú veselé a zrozumiteľné aj pre detskú myseľ.

• Do hory, do lesa, valasi: Ďalšia veselá vianočná koleda, ktorá isto poteší všetky deti.

Vinše a Koledovanie

Zrejme každý z nás sa vo svojom živote stretol s chvíľou, kedy si prial, aby sa mu darilo lepšie. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam.

Kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske, vyslovujeme počas sviatočných príležitostí (narodeniny, meniny, svadby a pod.) V minulosti častejšie ako dnes, sa i dôležité práce nezaobišli bez požehnania a priania jej zdarného priebehu.

Krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš a určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia.

Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov (pri koledovaní v dedinách z domu do domu) mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominuje v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch a vykonávaných predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i v jarnom období.

Obchôdzky postupne nadobudli i zábavnú podobu s humornými prvkami. V niektorých prípadoch obsahovali prvky lokálnej etikety a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali. Pozostávali obyčajne z troch častí: oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu a u detí, mládeže a služobníctva i z požiadania odmeny.

Zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam.

Verilo sa i v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli chlapci (mladí, zdraví, čisto oblečení). V prípade, že chodili koledovať obecní sluhovia, vyplácala sa im za ich služby časť vopred dohodnutej mzdy.

Archaické podoby vinšov vychádzali z metaforického vyjadrenia želania (Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!). Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Po jeho prednesení chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl.

Z bohatého zoznamu vinšov rozšírených na Orave sme sa rozhodli vybrať len niektoré, viažuce sa k určitým dňom, kde dotvárali ich čarovnú atmosféru.

• Približne týždeň pred Vianocami prichádzali s vinšom do domácností deti roznášajúce vianočné oblátky, ktoré v dedine piekol obyčajne „rechtor“, „kántor“: „Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“ (Oravská Jasenica)
• V predvečer dňa svätého Tomáša (21. december) chodili po dedine vinšovať dievčatá popod okná mládencom: „Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ (Párnica)
• V Štedrý deň (24. december) skoro ráno gazdiné piekli kysnuté koláče, ktoré slúžili aj ako výslužka pre malých vinšovníkov. Malí chlapci pracovali počas roka ako pastieri a do domácností so sebou prinášali tzv. „polazníky“, „boženíky“, ktoré tam nechali. Išlo o konáriky (vŕba, breza) zviazané spolu s obilím (ovos), ktoré gazda položil do kúta izby alebo na hradu povaly. Nasledujúcu jar nimi pošibával dobytok počas prvého výhonu z maštalí. Čerstvo upečené pečivo im bolo odmenou za vinš, ale i poďakovaním a vyjadrením spokojnosti gazdu za pastierove služby. „Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
• Po Štedrej večeri sa dedinou rozliehal spev mladých ľudí. V niektorých oravských lokalitách bolo zaužívané spievanie vianočných piesní mládencov pod oknami dievčat a na nový rok zase opačne, dievky chodili spievať pod okná mládencom.
• Vinšovanie bolo zaužívané i v nasledujúci deň, na Božie narodenie (25. december). Ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Preto sa gazda alebo niektoré z detí ponáhľali k studni po vodu. Vlial ju do „lavóra“ (nádoby) a vložil do nej mince. Najskôr pofŕkal vodou všetky kúty a nakoniec povedal vinš, ktorý zopakoval trikrát: „Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“ Potom zakričal: „Vstávajte a raňajky dávajte.“
• Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana (26. december) sa niesol v uvoľnenejšej nálade. Do príbytkov s vinšmi vstupovali obyčajne príbuzní. Obsah často prispôsobili konkrétnej rodine. „Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen“ „Pochválen buď Ježiš Kristus.“
• Nový rok (1. január) začínal opäť vinšmi, ktoré do domácností „prinášali“ malí chlapci. „Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá“.

V prvých dňoch nového roka „z dom do domu“ začali chodiť „po koľade“ farár, kostolník, rechtor (kantor) a miništranti - kňazská koleda. Kňaz posväcoval domácnosti, prial rodinám požehnané vianočné sviatky, dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus požehnávaj tento dom)[2]. V minulosti pri tejto príležitosti odovzdávali veriaci kňazovi tzv. „zvôsyp“, niektoré dopestované plodiny (ovos, jačmeň, žito).

Veľkým zážitkom všetkých členov rodiny býval príchod betlehemcov. Malí chlapci - koledníci niesli so sebou prenosný vyrezávaný betlehem. Boli oblečení ako valasi, mali súkenné nohavice, plátenné košele so širokými rukávmi, naopak prevrátené kožuchy a na hlavách plstené klobúky. Známe postavy Fedor, Stacho, bača, anjel nesúci betlehem a Kubo prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista. Texty hry sa chlapci učili počas adventu. Hovorový text sa zároveň spájal so spevom a tancom. Na záver obvykle spievali koledy a prednášali vinše. Koledníkov gazdiné odmenili koláčom, ovocím a neskôr aj drobným peniazom.

Na Troch kráľov (Zjavenie Pána) navštevovali domácnosti za účelom vinšovania chlapci - Traja králi, oblečení v dlhých bielych plátenných košieľ. Na hlavách mali papierové čapice „čákoli“ valcovitého tvaru ozdobené hviezdičkami, kolieskami a pod. V rukách niesli hviezdu zhotovenú zo staniolu a „ozembuchy“ (palice s plechovými plieškami a krúžkami), ktorými udierali o zem, čím zároveň oznamovali svoj príchod. Za vystúpenie dostali zrno (ovos, jačmeň), zemiaky a neskôr aj peniaze.

tags: #narodil #sa #kristus #pan #slova