Umenie v období od 11. až do 15. storočia prinieslo do Európy mnoho zmien a inovácií. Veľké prebudenie, známe aj ako Jar Západu, predstavuje kultúru európskeho vrcholného stredoveku. Cirkevná schizma v roku 1054, teda rozchod Západu s Východom, mala významné dôsledky na výtvarné umenie a kultúru. Reforma mníšskeho života pápeža sv. Gregora VII. a vznik nových reholí, ako kamalduli, kartuziáni, cisterciáni a premonštráti, mali vplyv na zmeny v architektonických dispozičných riešeniach kostolov a kláštorov.
Významný bol aj nový koncept rytiersko-vojenských reholí, ako johaniti (maltézski rytieri), templári a nemeckí rytieri.
Mapa stredovekej Európy v roku 1328. Zdroj: Wikipedia.
Kultúra európskeho vrcholného stredoveku
Kultúra európskeho vrcholného stredoveku zahŕňala križiacke výpravy, rytierstvo a dvorskú kultúru. Idea rytierstva a jej význam pre stredovekú Európu, dvorská kultúra, hudba a oslavy na stredovekých dvoroch, rytierske legendy a zbroj boli neoddeliteľnou súčasťou tejto doby. Zrod európskej ľúbostnej poézie a trubadúrskej a truvérskej sólovej hudby prispel k rozmanitosti kultúrneho života.
Románske umenie
Románske sochárstvo (exteriér chrámu) sa prejavovalo najmä na portáloch, ktoré boli miestom sochárskej a kameňosochárskej výzdoby. Členenie portálov, námety a sochy zo Chartres a Remeša predstavovali medzníky na ceste k voľnej soche stredoveku. Benediktínska a cisterciánska cesta (názory Bernarda z Clairvaux na výzdobu chrámov) ovplyvnili vývoj umenia.
Románske umenie v Uhorsku bolo spojené so zrodom uhorského kráľovstva, dynastickou politikou Arpádovcov a kontinuitou s Veľkomoravskou ríšou. Medzi dispozičné riešenia slovenskej románskej architektúry patrili rotundy, karner, jednoloďové a trojloďové kostoly.
Románske maliarstvo
Románske maliarstvo sa prejavovalo vo forme fresiek, tabúľ a skla. Relácia a odlišnosti jednotlivých výtvarných techník sprostredkovali teologické obsahy. Maniera greca a ikona Matky Božej (Theotokos, Orans, Panagia, Eleusa, Hodegetria, Pelagonitissa) boli typické pre toto obdobie.
Freska v kostole. Zdroj: Wikipedia.
V spolupráci so Slovenskou národnou galériou bolo vybraných tridsať obrazov z histórie, ktoré ukazujú, ako sa menilo a vyvíjalo Slovensko, a zároveň aj podoba umenia od 11. storočia. Tieto obrazy nám hovoria príbehy a ukazujú aktuálny stav spoločnosti a slobody, ktorá je pre vznik umenia nevyhnutná.
Gotické umenie
Gotické nástenné maliarstvo od 13. do 15. storočia predstavuje významnú časť slovenského výtvarného umenia. Miesto katedry = gotická katedrála: pojem gotika, katedrála ako vrcholné ideové dielo kresťanského stredoveku, dispozičná podoba gotického kostola, lomený oblúk, oporný systém, okno, relácie a odlišnosti. Lokality gotickej architektúry v Európe zahŕňajú najznámejšie pamiatky gotickej architektúry vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, na Slovensku a v Česku.
Ars nova (umenie italského trecenta) sa prejavovala v žobravých reholiach a výtvarnom umení. Zmena paradigmy v ikonografii a východiská renesančného umenia (koncepcia posvätných zobrazení, vplyv františkánizmu na zmeny výtvarného jazyka a ikonografie) boli charakteristické pre toto obdobie.
Neskorogotické zaalpské sochárstvo
Neskorogotické zaalpské sochárstvo sa prejavovalo v oltárnych retábulách, ktoré boli symbolom a umeleckým objektom. Oltár a jeho členenie (palla a krídlový oltár ako princíp) a kamenné sochy boli typické pre toto obdobie.
Oltár Majstra Pavla v Levoči. Zdroj: Wikipedia.
Na území Gemera a Malohontu dochádzalo k stretávaniu rôznych kultúr a výmene poznatkov v oblasti technológií, kultúry a umenia. Baníctvo prispelo k tomu, že sa toto územie stalo domovom rôznych národov, ktoré sa vzájomne rešpektovali a obohacovali. V stredoveku sa stali kostoly v regióne Gemer a Malohont miestom pre výnimočnú nástennú výmaľbu nevídaného rozsahu.
Príklady nemeckých maliarov a ich diel v kostoloch
1. Nástenné maľby v Kostole sv. Juraja: Tieto najstaršie zachované maľby na našom území vznikli na prelome 11. a 12. storočia. Fresky pokrývali celú plochu stien presbytéria aj lode. Najväčšmi zachovaná je freska znázorňujúca narodenie Ježiša.
2. Kremnická mestská kniha: Na jednej strane ukrižovanie Krista, na druhej posledný súd. Mená iluminátorov nepoznáme, ale identifikujú ich ako Majstra Kremnickej mestskej knihy (Ukrižovanie) a Majstra Michala (Posledný súd), jeho kolegu z Viedne.
3. Fresky v Thurzovom dome v Banskej Bystrici: Súčasťou týchto fresiek je aj obraz s motívom Zuzana a starci. Kvalita týchto malieb hraničí s dvornými kruhmi.
4. Oltárna maľba z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici: Maľba, na ktorej sa traja králi klaňajú narodenému Ježišovi, bola s najväčšou pravdepodobnosťou jednou z ôsmich malieb hlavného oltára s pašiovým a mariánskym cyklom. Autor je známy ako Majster MS.
5. Ikona Mandylion z obce Lukov - Venécia: Autor ikony nie je známy, vieme len toľko, že ikona bola súčasťou ikonostasu v predchodcovi dnešného gréckokatolíckeho Kostola sv. Kozmu a Damiána.
6. Oltár svätých Jánov v Chráme sv. Jakuba v Levoči: Autorom oltárnych malieb je Majster TH. Maľba Sťatia svätého Jána Krstiteľa je jednou z ôsmich oltárnych malieb, ktoré sa nachádzajú na zatvorených krídlach oltára.
7. Ján Kupecký: Chlapec z Pezinka, ktorý sa etabloval na umeleckej scéne Ríma, kde úspešne pôsobil takmer štvrť storočia.
Súťaž katedrál – gotické obdobie | DW Documentary
tags: #nemecky #maliari #stredoveku #v #kostole