Biblia, z gr. „he biblos“ a zdrobnelé „to biblion“, t. j. „písmo, kniha“. Obyčajne sa uvádza v množnom čísle „ta biblia“ alebo „ta biblia ta hagia“ - „sväté knihy, Sväté písmo“. Alebo jednoducho len „Písmo“.
Primárne ide o náboženský text. Zámerom Biblie je podať nejaké náboženské svedectvá o vzťahu medzi Hospodinom a ľudom, v prípade Starého zákona ľudom Izraela. Všetky príbehy potom slúžia tomuto účelu. Rovnako tak Nový zákon primárne vypovedá o vzťahu medzi Ježišom Kristom a kresťanskou cirkvou.
Východiská tohto procesu sú pre židovské i kresťanské náboženstvo rovnaké: stvorenie Adama a Evy, ich život v raji, neskôr ich zhrešenie a vyhnanie z raja, história ich potomstva až po Abraháma.
Historický kontext a archeológia
Kresťanskí duchovní, vojaci alebo diplomati, ktorí Bibliu veľmi dobre poznali, vyrážali už v 19. storočí do Svätej zeme - vtedajšej Palestíny. V jednej ruke mali Bibliu a v druhej lopatku. Pokúšali sa nájsť miesta, o ktorých sa v knihách píše, s úplne rovnakou motiváciou ako nemecký archeológ Heinrich Schliemann. Ten poznal Iliadu a Odyseu a hovoril si, že také veľké mesto ako opisovaná Trója niekde byť musí. Na základe Homérových básní sa pokúsil zrekonštruovať, kde asi stála. Všetci sa mu vysmievali až do okamihu, keď išiel a naozaj ju našiel. Podobne to bolo aj s ranými biblickými archeológmi.
Pretože kontinuita vývoja vtedajšej kultúry a tradícií v tej oblasti bola prerušená. Prišla islamská invázia a vo Svätej zemi sa usadili Arabi, potom nastúpilo turecké impérium... Nemohli ste prísť do krajiny, chytiť prvého domorodca, ukázať mu Bibliu a čakať, že vám ukáže cestu do Jericha a nasmeruje vás napríklad 80 kilometrov na sever a potom doľava. V názvoch miest sa vtedy hľadali skôr lingvistické súvislosti medzi arabčinou a hebrejčinou, inokedy sa zase bádatelia orientovali podľa opisovaných geologických náznakov.
Historickú pravdu už vedci v Biblii nehľadajú. Predchádzajúcu snahu „biblických archeológov“ potvrdiť alebo vyvrátiť, čo sa v nej píše, už opustili. Dnešné pátranie po staroveku už nevychádza z náboženských textov, ale zaoberá sa archeologickými nálezmi, ktoré sa dajú skúmať. Až potom sa prípadne môžeme pýtať, či sa nález vzťahuje na nejaké staroveké pamiatky alebo nie.
Starý zákon a kritika
Celý Starý zákon zdôrazňuje, že na vyvolenosť má výsadné právo iba Izrael. Izrael sa nazýva vinicou boha, jeho rozkošným sadom (Iz, 5:7). Od Izraela sa vyžaduje iba jedno - byť poslušný svojmu bohu. Starý zákon si túto otázku kladie, nevie ju však uspokojivo zodpovedať.
Skutočný priebeh udalostí ukázal, že vyvolenec boží - izraelský národ - nezískal výhody, ktoré mu Jahve sľuboval. Boh ho síce usídlil do zasľúbenej zeme, no čoskoro ho iné národy odtiaľ vyhnali a rozpŕchol sa po celom svete. Jahve mu prisľúbil mestá, ktoré nebudoval, vinice, ktoré nesadil, jednoducho povedané, schvaľoval zdarnú lúpež. Nič z toho však národ Izraela nedostal, musel opustiť mestá i vinice a hľadať si prístrešie vo všetkých častiach sveta.
Ľudia uzavreli s bohom zmluvu, v ktorej sa obidve stránky k čomusi zaviazali: Za blaho, ktoré Jahve sľúbil svojmu vyvolenému národu, sa Izrael zaviazal, že bude bezvýhradne oddaný svojmu bohu, bude ho uctievať a slúžiť iba jemu. Najstrašnejší spôsob porušenia zmluvy, aký si len možno predstaviť, je zhotovovať si modly a uctievať ich ako bohov; ale okrem toho existuje ešte viacero príkazov, ktoré sa nesmú porušovať, pretože by zmluva stratila platnosť.
V tejto kapitole (Dt, 28. kapitola) ďalej na niekoľkých stranách nasleduje množstvo rôznorodých a zúrivých kliatob a vyhrážok. Kliatby sú adresované nielen konkrétnemu človeku, ktorý porušuje zmluvu, ale aj „plodu jeho života“ i „plodu jeho zeme“, jeho dobytku a ovciam. Postihnú človeka všade - „keď bude vchádzať alebo vychádzať“, „v meste i na poli“, „pri všetkých prácach, ktoré bude konať“.
„synovia Izraelovi robili, čo je zlé v očiach Pánových a slúžili bálom. Opustili Pána, Boha svojich otcov… a chodili za inými bohmi - za bohmi národov, ktoré boli okolo nich - klaňali sa im.
Autori Starého zákona rozhorčene vystupujú proti tomu, že bohatí ubližujú chudobným a že úrady, kupované úplatkami, neochraňujú vykorisťovaných. „Čo chcete? Drvíte ľud môj a tváre bedárov rozomieľate“ (Iz, 3:15); „utláčate maličkých a ubíjate biednych“ (Am, 4:1).
Z toho, čo predpovedali závažné kliatby Deuteronomia, sa nie všetko splnilo. Horúčky, vredy, bolestivé opuchliny postihovali izraelitov do tej istej miery ako iné národy, nenastal mor, ktorý by všetko zničil, a nebo sa nepremenilo na meď ani zem na železo. Čo sa „splnilo“, to boli vojenské porážky, strata štátnej samostatnosti a rozptýlenie Židov po celom svete.
Celá koncepcia obsahuje všeobecnú myšlienku, že Izrael bude veľmi kruto potrestaný, avšak nie navždy, nie definitívne; Jahve predsa úplne nezahubí svoj národ a skôr či neskôr s ním obnoví zmluvu.
Nová zmluva a jej interpretácie
Niektoré novozákonné čiže vlastné kresťanské dokumenty jednoznačne zdôrazňujú, že adresátom samého Kristovho poslania je židovský národ. Naopak iné novozákonné dokumenty, napríklad Listy sv. Pavla, zdôrazňujú kozmopolitický charakter kresťanstva - „tu nič neznamená Grék alebo Žid…“
Podľa kresťanskej tradície predsa Ježiša Krista ukrižovali práve Židia. Okrem toho na „kresťanskom západe“ vládne silný duch antisemitizmu, ktorý je, ako sa zdá, v priamom rozpore s učením o vyvolenosti Židov.
G. Baum priznáva, že „idea vyvolenosti“ je ústrednou ideou kresťanstva. Súhlasí s tým, že v staroveku bol vyvoleným národom židovský národ v jeho etnickom význame. No ďalší historický vývoj katolíckemu teológovi umožňuje, aby zamenil zjavný etnický význam pojmu „národ“ za čosi amorfné a neurčité. Vyvoleným národom sa stáva cirkev, samozrejme,...
Prečo Biblia nemusí byť nudná
Možno si myslíte, že Biblia je nudná. Zamotali ste sa do genealógie, stratili ste sa v mierkach a materiáloch svätostánku a zmiatli vás niektoré obrady a obety. Ale poďme späť. Čo je Biblia za knihu?
Biblia je Ježišova kniha. Stará zmluva predpovedá jeho príchod a Nová zmluva ohlasuje jeho príchod. Aby sme správne pochopili jednotlivé časti Písma, musíme ich vidieť vo svetle celku. Musíme sa pýtať, ako do tohto celkového príbehu zapadajú rôzni ľudia a zmluvy, mnohé udalosti a zákony, vzory a inštitúcie.
Bez ohľadu na to, akú kapitolu alebo knihu v Písme otvoríte, od kompozície a obsahu toho, čo čítate, vás delia tisíce rokov. Buďte neúnavne zvedaví! Oboznamovanie sa s pozadím biblických udalostí si vyžaduje prácu a zdroje. Existujú atlasy, komentáre a študijné Biblie, ktoré môžu objasniť to, čo sa na prvý pohľad zdá byť mätúce.
Nejasná znalosť Písma nevyvolá lásku k nemu. Niekedy si niečo zamilujeme vďaka tomu, že do toho investujeme. Takto môžu fungovať vzťahy, keď zistíme, že sa nám niekto páči, keď ho lepšie spoznáme. Myslite na Písmo ako na niečo, čo nebudete milovať, ak ho budete čítať len občas alebo náhodne. Cieľte dlhodobo.
Nemali by ste sa snažiť vytvoriť si plán dôsledného a meditatívneho čítania, v ktorom chýba modlitba. Pri čítaní Písma by ste sa mali modliť, pretože Duch Svätý je skutočný a aktívny. Veríte tomu? Modlíte sa tak, ako tomu veríte? Duch Svätý vám dáva porozumenie a osvecuje vašu myseľ. Keď otvoríte Bibliu, modlite sa za sústredenie a potešenie. Modlite sa za vhľad. Modlite sa za ovocie Ducha. Nečítajte Bibliu bez modlitby.