Evanjelium svätého Marka je druhým evanjeliom Nového zákona. Sviatok sv. Marka sa slávi 25. apríla.
Svätý Marek Evanjelista
Kto bol svätý Marek?
Sv. Marek je autorom druhého evanjelia. Hoci mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid, synovec sv. apoštola Petra. Podľa všetkého nepatril medzi učeníkov Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom.
Podľa Nového zákona jeho plné meno bolo Ján Marek. On aj jeho matka Mária boli v prvej Cirkvi známi a vážení. Dom jeho matky v Jeruzaleme podľa všetkého slúžil ako miesto stretávania pre Ježiša a jeho apoštolov a potom aj pre kresťanov.
V Skutkoch apoštolských sa opisuje vyslobodenie sv. Petra z väzenia. Peter bežal odtiaľ priamo do „domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek“ (Sk 12). Mnohí tam boli vtedy zhromaždení a modlili sa za neho. Po Turícach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom.
Z tejto prvej misijnej cesty sv. Pavla sa však predčasne vrátil do Jeruzalema (Sk 13,13). Potom sprevádzal Barnabáša na ostrov Cyprus (Sk 15,39). Takisto pôsobil v Ríme spolu so sv. Petrom a Pavlom. Euzébius hovorí, že založil Cirkev v Alexandrii, tam bol aj biskupom a tam aj zomrel mučeníckou smrťou. Tieto údaje sú však veľmi nepravdepodobné.
Marek a Benátky
Na Benátky sa vo mne miešali dva protichodné názory. Predsudky, že Benátky sú komerčné mesto plné turistov so špinavými kanálmi. Na druhej strane som predsa bol zvedavý, ako to tam vyzerá. Ako prvú som chcel navštíviť svetoznámu Baziliku sv. Marka. Skutočne je to výnimočný chrám plný nádherných diel vonku i vo vnútri, kde sú uschované ostatky sv. Marka. Podľa tradície práve tento Marek z Benátok je autorom spomínaného evanjelia. Zobrazuje sa ako okrídlený lev, ktorý sa dostal aj do znaku Benátok.
Lev svätého Marka, symbol Benátok
V roku 829, približne vtedy, keď u nás vznikala Veľká Morava, slávnostne priviezli relikvie evanjelistu sv. Marka. Relikvie sv. Marka uložili v novom chráme, ktorý mal pohnutú históriu. Viackrát vyhorel, bol obnovovaný a prestavovaný. Súčasná bazilika sa datuje do roku 1063.
Do Benátok sa dostala bohatá korisť, ktorá bola uložená v pokladnici chrámu sv. Marka. Vo vnútri baziliky postupne byzantskí umelci tvorili mozaiky v 12. až 14. storočí. Po roku 1200 vyvýšili kupoly a vybudovali predsieň, ktorá obopína rameno chrámu od námestia. Do fasády predsiene vložili reliéfy a mozaiky.
Podľa legendy Benátčania si vyvolili sv. Marka v roku 829, približne vtedy, keď u nás vznikala Veľká Morava. Povesť o získaní relikvií sv. Marka je znázornená na priečelí Baziliky sv. Marka.
Meno Marek je rímske, ale spomína sa aj ako Ján Marek v Skutkoch apoštolov. Takže pravdepodobne bol pôvodne žid, ktorý mal grécke vzdelanie. Marek bol podľa tradície synom Márie, u ktorej sa schádzali Ježišovi učeníci.
Evanjelium podľa Marka
Svoje evanjelium napísal Marek pravdepodobne v Ríme pred rokom 60. Písal v gréčtine pre kresťanov, ktorí pochádzali z pohanských národov. Podľa tradície čerpal predovšetkým z rozprávania sv. apoštola Petra. Z toho, ako vystupuje Peter v Markovom evanjeliu, sa zdá byť táto tradícia veľmi pravdepodobná.
Jeho evanjelium je najstaršie spomedzi všetkých štyroch evanjelií. Je písané špeciálne pre pohanov v Ríme - Marek nespomína židovské obyčaje, nespomína polemiky Ježiša so Židmi, nehovorí o podobenstvách, ktoré predpokladajú poznanie židovských obyčajov, a mlčí o tom, čo by mohlo navodzovať myšlienky, že Židia sú v Božom kráľovstve uprednostňovaní.
Hovoria o tom mnohé starokresťanské spisy. Marek založil cirkevnú obec v Alexandrii, stal sa tam biskupom.
Svätý Marek napísal originálny typ starovekej biografie, ktorú nazval evanjelium - radostná zvesť. Ako prvý spísal dohromady v gréčtine rozprávania o Ježišovi, ktoré boli ústne odovzdávané, prípadne i zapísané, a to len 40 rokov po Ježišovom Nanebovstúpení. Bolo to v čase, keď ešte žilo mnoho svedkov udalostí v Svätej zemi. Marek si preto nemohol evanjelium vymyslieť.
Samotná živosť, malebnosť a originalita Markovho rozprávania, ktoré zostavil podľa originálneho zámeru, hovorí v prospech toho, že jeho evanjelium je pôvodné, a nie je plodom neskoršej kompilácie.
Zozbierané výroky o Ježišovi sa pokúsil časovo a geograficky zoradiť. Jednotlivé časti pospájal vlastnými slovami ako vtedy, potom, nato, hneď, odtiaľ, v tých dňoch. Vďaka tomu je jeho evanjelium rečovo veľmi jednoduché. Evanjelium podľa Marka bolo podľa všetkého určené pre pohanských kresťanov a zvlášť pre rímskych kresťanov, lebo často používané latinské slová.
Jednou z ústredných tém Evanjelia je téma Božej moci, Pán robí to, čo je pre ľudí nemožné.
Osobitosti Markovo evanjelia:
- Jediné miesto v Novom zákone, kde je Ježiš označovaný ako syn Márie, kde je sám Ježiš nazývaný tesárom a kde sú mená jeho „bratov a jeho sestier“ (bratrancov a sesterníc), Mk6,3
- Sobota bola stvorená pre človeka, nie človek pre sobotu. Mk2,27
- Ľudia hovorili: Pomiatol sa, Mr3,21
- Podobenstvo o rastúcom semene. Mr4,26-29
- Len Marek počíta posadnuté prasatá, je ich asi dvetisíc. Mk5,13
- Dva po sebe idúce uzdravenia žien u oboch je číslo dvanásť. Mr5,25+42
- Len Marek dáva Ježišove príkazy uzdravenia v originálnej aramejčine: Talitha kum!, Effeta! Mk5,41+Mk7,34
- Najdlhšia verzia príbehu o tanci dcéry Herodiady a sťatím hlavy Jána Krstiteľa; Mk6,14-29
- Ježiš cituje Šemu Izrael: „Počuj, Izrael...“ Mk12,29-30
- Sú menovaní synovia Šimona z Cyrény.
Obsah Evanjelia podľa Marka
Evanjelium svätého Marka začína pôsobením Jána Krstiteľa. Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A hneď ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.
Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Oni hneď zanechali siete a išli za ním. a hneď ich povolal.
Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?
Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo je to? Nové učenie s mocou!
Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním.
Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach.
Ježiš pred Pilátom a ukrižovanie
Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš?
Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša.
Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty.
Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.
A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasli hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela!
Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei.
Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.