Gbeľany, obec s bohatou históriou, sa môže pochváliť aj pozoruhodným kaštieľom, ktorý prešiel mnohými zmenami a slúžil rôznym účelom. V tomto článku sa pozrieme na jeho stavebný vývoj, pamiatkovú ochranu a súčasné využitie.
Kaštieľ v Gbeľanoch
Stavebný Vývoj Kaštieľa
Barokový kaštieľ v Gbeľanoch pochádza z polovice 18. storočia. Je to dvojpodlažná stavba s pôdorysom v tvare písmena U, trojrídlovou dispozíciou a čestným nádvorím, uzavretým zo štvrtej strany samostatnou jednopodlažnou hospodárskou budovou. Hlavná budova má v priečnom krídle z oboch strán fasád stredný rizalit, zdôraznený manzardovým ihlancom, ktorý zakončuje laternová vežička. Do čestného nádvoria sa otvárajú široké arkády prízemia. Fasády majú lizénové rámovanie a nárožnú rustiku. Nad strednou osou rizalitu je trojhranný štít. Kaštieľ má manzardovú strechu a miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami.
Hospodárska budova, opticky uzaverajúca štvrtú stranu čestného nádvoria, má obdĺžnikový pôdorys. Jej priečelie má vysokú horizontálnu atiku, zakrývajúcu strechu a širokú, segmentovo ukončenú vstupnú bránu. V strednej osi priečelia je široký segmentový podjazd, po stranách s malými okienkami, ktoré majú na prízemí obdĺžnikový tvar, na poschodí kruhový.
Majitelia Gbelianskeho Panstva
Do roku 1812 vlastnili gbelianske panstvo Szerényiovci. Od roku 1812 sa novými majiteľmi stala rodina Nyári zo Sučian. V roku 1863 ich vystriedal Ján a Ferdinand Zichy a v roku 1883 gróf Juraj Majláth zo Zavaru (narodený 23.12.1854), ktorý si vzal 2.10.1882 za manželku grófku Sarlotu Zichy a tak sa stal majiteľom panstva. Z tohto manželstva bolo sedem detí: Juraj, Livia, Ferdinand, Štefan, Karol, Ladislav a Pavol.
Ferdinand Majláth, ktorý sa v roku 1926 oženil s grófkou Hubertou Széchenyiovou sa hneď pustil do renovácie budov a murovaných plotov a usiloval sa dať do poriadku i celé panstvo. Vo Viedni sa podrobil operácii slepého čreva. Keď sa chystal do Gbelian, dňa 22.02.1929 náhle zomrel na infarkt vo veku 38 rokov. Zostali po ňom dve dcéry: Ferdinanda a Šarlota.
Posledný zemepán gbelianskeho panstva dr. Ferdinand Majláth je pochovaný v idylickom prostredí lesíka Dielec, kde rodina plánovala vybudovať rodinné mauzóleum. Mladá, asi 22 - ročná vdova sa neskoršie vydala za grófa Révaya zo Štiavničky. Aj gróf Révay čoskoro zomrel. Rodina sa začiatkom druhej svetovej vojny odsťahovala do Bratislavy a po oslobodení do Maďarska, odtiaľ do Švédska. Majláthovci boli pánmi gbelianskeho panstva až do roku 1945, keď ich majetky prešli do vlastníctva štátu.
Panstvo so sídlom v barokovom kaštieli sa zameriavalo najmä na chov dobytka a ťažbu dreva z rozľahlých malofatranských lesov. Značné príjmy malo aj z čapovania liehových nápojov, z prenájmu siedmich mlynov a piatich jatiek a z vyberania mýtnych poplatkov v Terchovej a Strečne. Panské majere boli v Gbeľanoch, vo Vrátnej doline a Lutišiach. V Gbeľanoch, ktoré bolo sídlom panstva, okrem rozsiahlych hospodárskych budov vlastnilo i pálenicu (liehovar). Nová budova pálenice bola postavená v roku 1886 a renovovaná v roku 1921.
Pamiatková Ochrana a Rekonštrukcia
Pamiatková obnova kaštieľa sa uskutočnila v rokoch 1978 - 1982. V roku 2011 bol vykonaný architektonicko-historický výskum kaštieľa (č. ÚZPF 1341/1) pod vedením Mgr. Kristíny Zvedelovej, PhD. V roku 2015 bol realizovaný architektonicko-historický výskum parku (č. ÚZPF 1340/3) autormi doc. PhDr. Magdalénou Kvasnicovou, PhD., Ing. Marekom Sobolom, PhD., Ing. Tamarou Reháčkovou, PhD.
Prehľad Pamiatkovej Ochrany
| Pamiatka | Číslo ÚZPF | Rok Výskumu | Autori |
|---|---|---|---|
| Kaštieľ | 1341/1 | 2011 | Mgr. Kristína Zvedelová, PhD. |
| Park | 1340/3 | 2015 | doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD., Ing. Marek Sobola, PhD., Ing. Tamara Reháčková, PhD. |
Château Gbeľany promo video
Súčasný Stav a Využitie
Stav historického sídla je dobrý. V 80. rokoch 20. storočia sídlila v kaštieli Správa Národného parku Malá Fatra. Dnes je kaštieľ súkromným majetkom a nie je možné vstúpiť ani do areálu pamiatky. Stojí v strede obce.
Kaštieľ v súčasnosti