Obec Radoľa, nachádzajúca sa v okrese Kysucké Nové Mesto, je právom považovaná za najstaršiu kysuckú obec. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332, kedy bola sídlom jedinej farnosti na území Kysúc. Radoľa sa nachádza na dolných Kysuciach, na ľavom brehu rieky Kysuca. Leží v juhovýchodnej časti Kysuckej kotliny, východne od Kysuckého Nového Mesta.
Obec sa nachádza na hlavnom ťahu zo Žiliny do Čadce. Na vyťaženej svetelnej križovatke pri Kysuckom Novom Meste treba odbočiť vpravo. Západnou časťou vedie v trase cesty I/11 európska cesta 75 zo Žiliny do Čadce.
V súčasnosti má Radoľa 1460 obyvateľov. V posledných rokoch počet obyvateľov postupne rastie, čo nás veľmi teší. Je to spôsobené hlavne veľkým záujmom o výstavbu rodinných domov, takisto mnohé rodinné domy sú rekonštruované. Postupný rast dáva obci šancu zvládať to aj po stránke občianskej vybavenosti.
Obec Radoľa je pomenovaná po jeho vychovávateľovi a spoločníkovi Radlovi, ktorý sv. Vojtěcha sprevádzal na každom kroku. Obec sa môže pýšiť najstaršou sakrálnou stavbou na Kysuciach.
Pôvod názvu a legendy
Pôvod názvu Radoľa nie je presne doložený, no podľa legendy sa na území obce údajne narodil svätý Vojtech. Podľa legiend sa mal narodiť na kopci, ktorý sa volá Hradisko. Malo sa na ňom nachádzať jedno zo sídiel, spravované rodom, do ktorého svätý Vojtech patril. Doterajšie výskumy na území obce toto Hradisko veľmi nepotvrdzujú, aj keď sa tam našli nejaké nálezy. Zaujímavý je fakt, že vychovávateľom svätého Vojtecha bol Radla. Historické pramene uvádzajú aj ďalšie meno, podobajúce sa na názov obce - Radila. Malo ísť o bojovníka, ktorý sa vyznamenal v boji proti Tatárom.
Stopy osídlenia na území Radole sú už z obdobia pred 3200 rokmi.
V obci Radoľa prežila ústnym podaním legenda o tom, že na tunajšom Hradisku sa narodil sv. Vojtech. Isté však je, že obec Radoľa sa hrdo hlási k tomu, že jej originálny názov je odvodený od mena Radla, ktorý bol vychovávateľom a blízkym priateľom sv. Vojtecha.
Kaštieľ Radoľa
Historický vývoj obce
V roku 1598 mala Radoľa 10 domov, v roku 1720 tu žilo 13 daňovníkov, z toho 11 želiarov, v roku 1784 mala Radoľa 50 domov, 51 rodín a 351 obyvateľov. V roku 1831 postihla obec cholera, na ktorú zomrelo 40 obyvateľov. Na začiatku 20. storočia mala 433 obyvateľov. Po roku 1993 rozhodli obyvatelia obce v referende o odčlenení od susedného Kysuckého Nového Mesta.
Územie patrilo pod sféru vplyvu Budatínskeho panstva, no predtým tiež Varínsky hrad. Začiatkom 14. storočia ovládal považské hrady i územie Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období sa Radoľa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno a vlastníci územia sa často menili. Obec mala v rámci regiónu významné postavenie, čo potvrdzuje stavba kaštieľa už v druhej polovici 16. storočia.
Významné archeologické nálezisko Koscelisko
Neďaleko Kysuckého Nového Mesta sa nachádza významná archeologická lokalita Koscelisko. Terasa vrchu Veľké Vreteno, kde sa nálezisko osídlenia nachádza, patrí do katastra obce Radoľa.
V lokalite Koscelisko sa našli najstaršie známky osídlenia Kysúc, datované do obdobia mladšej doby kamennej i mladšej, lužickej kultúry. Výskum potvrdil pohrebisko a mohyly z bronzovej doby, jedinečným je tiež nález radoľskej madony, ktorej kópia je v miestnom múzeu. Najvýznamnejšie pamiatky sprístupňuje náučný chodník.
„Názov Koscelisko je odvodené od kostola, ktorý na tomto mieste stál od druhej polovice 13. storočia. Zánik kostola je spájaný s výpravami husitských vojsk približne okolo roku 1430,“ vysvetľuje starosta obce Anton Tkáčik. Prvý výskum na tomto území bol pod vedením archeológa Antona Petrovského-Šichmana už v roku 1956. Zónu podrobne preskúmal a potvrdil existenciu kostola, ktorého vznik bol na základe odborného posúdenia datovaný približne od druhej polovice 13. storočia.
Kostol na Koscelisku, archeologická lokalita zaniknutého ranogotického kostola z druhej polovice 13. storočia. Odkrytý bol pri archeologickom výskume A. Petrovského-Šichmana v roku 1956. Pravdepodobne najstarší kostol Kysúc bola jednoloďová stavba s kvadratickým ukončením prasbytéria. Zanikol v priebehu 15. storočia pravdepodobne po husitských nájazdoch. Počas archeologických výskumov bola objavená soška tzv. Kysuckej Madony zo 14. storočia.
V roku 2012 začalo Kysucké múzeum v lokalite Koscelisko revízny výskum v spolupráci s archeológmi zo Slovenskej akadémie vied v Nitre. Kronikár Radole Anton Ľudvik pripomína, že výskum začal nevinne, ale šťastne. V roku 1955 sa začali zavážať ruiny nášho kostola pôdou. Vtedajší tajomník Miestneho národného výboru pán Papán zavolal alebo napísal do Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied do Nitry. A odtiaľ prišiel Anton Petrovský-Šichman.
V rokoch 2016 a 2017 sa výskum sústredil na okolie kostola. Toto miesto slúžilo ako posledné miesto odpočinku ľudí osídľujúcich okolité územie. Odkryté boli črepiny z lužickej kultúry a výnimočne aj zvyšky bronzových predmetov. Kamenná vrstva tvarovaná do oblúka bola identifikovaná ako časť kamenného základu mohyly. Existenciu mohyly potvrdili aj nájdené drobné milodary pre pochovaného. Mohyly dokazujú, že zhruba pred tritisíc rokmi bolo na území Kysúc osídlenie.
Od roku 2017 pokračoval výskum v zachytávaní ďalších mohýl, ktoré sa v lokalite predpokladali. Staršie i novšie výskumy jednoznačne doložili existenciu pravekého pohrebiska z obdobia doby bronzovej. Tento rok v auguste je naplánované pokračovanie výskumu pod vedením archeologičky Kysuckého múzea Danky Majerčíkovej, ktorá vedie výskum od samého začiatku v roku 2012. Bude sa pokračovať v prieskume mohýl, nakoľko georadar lokalizoval miesta, kde sa nachádzajú ďalšie mohyly, ktoré ešte neboli skúmané.
Mapa archeologickej lokality Koscelisko
Kaštieľ Radoľa
Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Kaštieľ Radoľa je jednou z mála renesančných pamiatok na Kysuciach a jediné zachované šľachtické sídlo. Postavený bol v 16. storočí, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1575. Pôvodná stavba bola štvorcová, dvojpodlažná s jedným obytným priestorom na prízemí a na poschodí, teda skôr obytná veža, ktoré majú svoj pôvod v stredoveku, zrejme opevnená hradbovým múrom. Jeho renesančný charakter dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovou výzdobou uprostred, valená klenba s lunetami a pôvodné nárožné maľované kvádrovanie.
Kaštieľ Suňogovcov, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena T, z poslednej tretiny 16. storočia. Vznikol pôvodne ako dvojpodlažná vežová stavba na pôdoryse štvorca dochovaná v západnej časti dnešnej stavby. Na prízemí je krížová klenba s lunetami, na poschodí bol trámový strop. V roku 1658 kaštieľ prešiel prestavbou, keď bol rozšírený o veľkú sieň a ďalšie obytné miestnosti. V tomto období bol kaštieľ centrom správy rozsiahleho majera, ktorý patril do Budatínskeho panstva Suňogovcov. Kaštieľ bol v nepokojnom 17. storočí fortifikovaný, z tohto obdobia pochádzajú dochované kľúčové strieľne. Po vyretí rodu prešiel v roku 1798 na Čákiovcov, ktorí spravovali majer do konca 19. storočia. Po prvej svetovej vojne v roku 1919 areál predal Gejza Čáki obyvateľom obce, ktorí si tu zriadili byty. Obnovou prešiel v roku 1977. V roku 1983 bola v kaštieli sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea.
Kaštieľ nechali postaviť Suňogovci, majitelia Budatínskeho panstva, do ktorého Radoľa aj s časťou Kysúc patrila. K majeru patrili stodoly, ovocná záhrada, kapustná záhrada, pivovar, dve chmeľnice, mlyn, píla a tiež dva rybníky s kaprami, šťukami a hlavátkami. Na konci 17. a začiatkom 18. storočia v kaštieli preukázateľne žil Gašpar III. Suňog, ktorý nechal kaštieľ prestavať. Zatiaľ jediný, veľmi stručný opis kaštieľa pochádza z roku 1710 z urbára panstva Budatín. Kaštieľ nebol rozsiahly, spomína sa ako „dosť skrátený„, poschodový, s komnatami, dvoma pivnicami, kaplnkou, kuchyňou a izbou pre kuchárov, ďalšou izbou pre pekára. Nachádzala sa tu i pekárenská pec. Pri kaštieli sa spomínali stajne a úschovňa kočov a vozov. Po smrti Gašpara III. a jeho syna Ladislava bol inventár kaplnky presunutý do kostola sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste.
Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na obytné účely. Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea v Čadci, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná. V súčasnosti sa na prízemí nachádza stála expozícia Staršie dejiny Kysúc, na poschodí expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Okrem stálych expozícii sa v kaštieli uskutočňujú tematické výstavy. Fasády kaštieľa ukončeného valbovou strechou sú členené oknami s kamennými profilovanými osteniami a nadokennými rímsami.
V podzemí sa nachádza expozícia Svet dávnych predkov, predstavujúca najvýznamnejšie archeologické lokality na Kysuciach, aj s replikou malého mamutka a vystaveným originálnym mamutím zubom. Jedna časť expozície je venovaná lužickej kultúre z doby bronzovej, ďalšia predstavuje dobu železnú na Kysuciach - obdobie púchovskej kultúry. Tretia časť je venovaná stredovekému obdobiu a výskumu kostola a cintorína v Radoli - Koscelisku, kde medzi najvýznamnejšie exponáty patrí napr. gotická soška svätice zo 14. storočia.
Na poschodí je inštalovaná expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Nositeľmi mestského životného štýlu boli remeselníci, obchodníci, neskôr živnostníci, inteligencia, úradníci, štátni a verejní zamestnanci, podnikatelia a statkári. Ich bývanie sa odlišovalo od ľudového prostredia - meštianske domy mali inú architektúru, interiér, stavali sa v centrách a vilových štvrtiach miest z tehál alebo kameňa. Návštevníci tu uvidia nábytok a bytové doplnky od druhej polovice 19. až prvej polovice 20. storočia vrátane secesie a „artdeca“ - napríklad obývaciu spálňu z Kysuckého Nového Mesta v historizujúcom štýle z poslednej tretiny 19. storočia, secesnú spálňu, jedáleň, obrazy, ale i pianíno z 19. storočia, porcelán zn. Expozícia 695 rokov - cesta dejinami je venovaná histórii Kysuckého Nového Mesta.
Kaštieľ leží v obci Radoľa pri Kysuckom Novom Meste. Obec Radoľa sa nachádza na hlavnom ťahu zo Žiliny do Čadce. Na vyťaženej svetelnej križovatke pri Kysuckom Novom Meste treba odbočiť vpravo. Parkovisko sa pri kaštieli nenachádza. Obec má viacero menších parkovísk, ktoré môžete využiť.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Radoli
Po 600 rokoch bude mať obec Radoľa v okrese Kysucké Nové Mesto opäť vlastný kostol. Veriaci z Radole doposiaľ navštevovali okolité kostoly v blízkosti Kysuckého Nového Mesta. Dnes majú dôvod na radosť. Žilinský biskup Tomáš Galis posvätil v ich obci novostavbu nového kostola. Zasvätili ho sv. Cyrilovi a Metodovi.
V obci mala v minulosti sídlo najstaršia farnosť na území Kysúc a kostol na radoľskom Koscelisku bol najstarším v tomto regióne.
„Novostavba vyrástla na pozemku, kde sa v 19. storočí nachádzal obecný cintorín. Základný kameň kostola posvätil Tomáš Galis 5. mája 2013, stavebné práce začali 17. júna 2013. Stavebníkom bola rímsko-katolícka cirkev, farnosť Panny Márie Kysucké Nové Mesto, ktorú spravuje farár Ján Uskoba. Stavba sa financovala z darov miestnych veriacich, ale aj ďalších zo širokého okolia,“ hovorí starosta obce Anton Tkáčik. Prezrádza, že v obetnom stole sa nachádza relikvia blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej.
Autorom projektu je Ľubomír Zaymus, stavebný dozor mal na starosti Patrik Vároš, autorom oltárnej mozaiky patrónov kostola je Pavol Muška.
Vlani v Radoli otvorili nový kostol zasvätený patrónom Európy sv. Cyrilovi a Metodovi. Na kamennej mozaike pracoval akademický maliar z Kysúc Pavol Muška 8 mesiacov.
Spomína, že keď sa obyvatelia Radole rozhodli v roku 2013 začať s jeho výstavbou, ich zámer bol zasvätiť kostol práve týmto dvom svätcom. Zdôrazňuje, že všetkým zainteresovaným, ktorí mali čo do projektu povedať, sa podarilo veľmi dobre vybrať jeden z návrhov. Išlo o kamennú mozaiku, urobenú ako oltárny obraz s rozmermi 4,7 x 3 metre.
Je oslavným obrazom svätcov Cyrila a Metoda a hlaholiky v ich vzájomnom preskupovaní. Toto písmo sa v kompozícii stáva symbolom duchovného posolstva, ktoré prostredníctvom ich odkazu presahuje obdobie ich pôsobenia a zasahuje až do dnešných dní.
Detaily mozaiky: Na mozaike je asi 50-tisíc kamienkov, ktoré sa vkladali prostredníctvom špeciálnej malty priamo na stenu. Hlaholikou od vrchu, bielym písmom, sa písala prvá veta z Evanjelia podľa Jána, prvej z biblických kníh, preložených do staroslovenčiny. Oranžovým písmom sú napísané mená - vľavo Cyril, vpravo Metod.
V deviatom riadku je na strane sv. Cyrila slovo Proglas, teda názov prvej básne napísanej v hlaholike, ako oslavný hymnus a básnická skladba mimoriadnej umeleckej kvality. Ako vraví autor, v tom istom riadku na strane sv. Metoda je zasa slovo Pokoj. Symbolické slovo pre dlhoročné Metodovo kňazské, biskupské, arcibiskupské poslanie: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“
V ďalšom riadku je napísaný rok 863, v ktorom solúnski bratia prišli na naše územie. Na pravej strane rok 869. Vtedy pápež Hadrián II. v bule Sláva Bohu na výsostiach, adresovanej slovenským vladárom Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi úradne potvrdil staroslovenský jazyk ako štvrtý liturgický jazyk všeobecnej cirkvi a ustanovil samostatnú cirkevnú provinciu na území, obývanom našimi predkami.
Postavy sv. Cyrila a Metoda po oboch stranách lemujú ďalšie písmená, ktoré svojou kaligrafiou a voľným usporiadaním dokumentujú tvarovú bohatosť a súčasne dotvárajú slávnostnú atmosféru.
Prišla aj dcéra pôvodného majiteľa
Náučno-historický chodník
Preskúmať túto významnú archeologickú lokalitu môžete aj vy. Stačí sa vybrať do Radole a nasledovať náučno-historický chodník. Prechádza obcou cez miesta, kde sa kedysi nachádzali najstaršie osídlenia. Náučný chodník má približne štyri kilometre. Šesť informačných tabúľ vás postupne oboznámi s prírodovednými a kultúrnohistorickými faktami a zaujímavosťami lokality. Medzi najzaujímavejšie body chodníka určite patrí kaštieľ zo 16. storočia a archeologické nálezisko Koscelisko. Tip na zaujímavý výlet na začiatku prebúdzajúcej sa jari.
Chodník má podľa starostu obce Antona Tkáčika približne štyri kilometre a dá sa po ňom prejsť peši alebo na bicykli. Na začiatku chodníka, pri kaštieli v Radoli, je vybudované nástupisko turistických a cykloturistických trás. Chceli by sme, aby sa stalo akýmsi centrom pre turistov a cykloturistov na dolných Kysuciach. Nástupisko ľahko nájdu. Môžu si pri ňom zaparkovať auto, vytiahnuť bicykle a vybehnúť, či už na tento náš chodník, alebo na ďalšie trasy v okolí.
Najzaujímavejšími bodmi náučno-historického chodníka sú kaštieľ zo 16. storočia a archeologické nálezisko Koscelisko s pozostatkami kostola, ktorý bol v Radoli vystavaný v polovici 13. storočia a zanikol okolo roku 1430. Na trase sa však nachádzajú aj ďalšie zaujímavé miesta. Ako v mnohých slovenských obciach, aj v Radoli je viacero krížov. Takže, jedna zastávka sa im venuje. Ďalším zaujímavým miestom je určite zvonica, o ktorej máme veľmi málo písomných zdrojov. Z toho, čo sa nám podarilo zozbierať, usudzujeme, že by mala pochádzať pravdepodobne z 18. storočia. Sú v nej dva zvony. Na trase náučno-historického chodníka je aj kaplnka.
Podľa legendy na území obce sa hovorí, že ju dal postaviť nejaký gazda ako poďakovanie za záchranu rodiny pred tureckými vpádmi. Ale to sa asi ani historikom nebude veľmi pozdávať. Pretože nie je známe, že by sa turecké vojská dostávali takto ďaleko na sever. Pravdepodobne v ľudovej slovesnosti došlo k splynutiu azda thökölyovských alebo rákocziovských vojsk s Turkami. Napokon, Osmanská ríša tieto povstania veľmi intenzívne podporovala.
Súčasnosť obce
V dolnokysuckej obci Radoľa v súčasnosti dokončujú verejnú kanalizáciu a rekonštrukciu vodovodu z roku 1957. Stavba sa začala podľa starostu obce Antona Tkáčika už v roku 1997, od roku 2010 prevzala financovanie od obce spoločnosť SEVAK a stavba je spolufinancovaná z eurofondov.
V týchto dňoch sa robia záverečné práce a úprava vozoviek po výkopových prácach, kde sa robila kanalizácia a zároveň kompletná výmena potrubia vodovodu. Boli natiahnuté nové plastové potrubia, pri ktorých je predpokladaná životnosť 100 rokov. Celá obec je elektrifikovaná a vodovod je až na niekoľko výnimiek takisto na území celej obce. Miesta, kde nie je vodovod, sú vyslovene koncové domy a už tam nie je možné zabezpečiť dostatočný tlak. Až na niekoľko domov bude mať celá obec k dispozícii aj verejnú kanalizáciu. Väčšina obce je plynofikovaná, ale vzhľadom na ekonomické ukazovatele mnohí občania prechádzajú naspäť na pevné palivo.
V roku 2013 vybudovala obec pri základnej škole športový areál so športovou halou a viacúčelovým ihriskom s umelým osvetlením. Slúži v prvom rade počas vyučovania žiakom základnej školy. Ale využívajú ju aj športovci, registrovaní v športovom klube Radoľa, prevažne futbalisti. Takisto má do haly prístup aj verejnosť, ktorá si zaplatí nájom a nájomné slúži na financovanie prevádzky aj bankového úveru, ktorým bol športový areál financovaný. Päťdesiatročná základná škola tak disponuje kompletnou infraštruktúrou včítane telocvične s hracou plochou 20 x 40 metrov.
Podotkol, že v obci má najväčšiu športovú tradíciu futbal. Máme kompletne organizovanú mládež. Čo znamená, že sťahujeme aj deti z okolitých obcí, kde futbal z rôznych dôvodov, finančných aj organizačných, zaniká a stávame sa akýmsi centrom. Dlhoročnú tradíciu má stolný tenis a viaceré družstvá sú v súťažiach dospelých. Posledné dva roky sa znovu dáva dohromady mládež a ďalšiemu jej nástupu do stolnotenisového oddielu už viac bráni kapacita ako nízky záujem. Súčasťou športového klubu Radoľa je aj atletický oddiel.
Stavba nového kostola ovplyvnila podľa starostu aj najvýznamnejšiu udalosť v obci - hody, ktoré sa od tohto roku budú konať pravidelne 5. júla, vo sviatok sv. Cyrila a Metoda. Športové a kultúrne aktivity, ktoré sme v obci mávali začiatkom leta, presúvame na tento dátum. Aj príbuzní, ako to býva na Slovensku dobrým zvykom, chodia blízkych navštíviť na hody. Vracajú sa do rodiska porozprávať sa, postretávať. Víkendové podujatia zahŕňajú tradičný výstup na Vreteň - najväčší vrch nad obcou. Ďalším podujatím je jubilejný 20. ročník futbalového turnaja o pohár starostu obce Radoľa.
Jednou z nich je Radoľský jarmok. Obec ho robí tradične v spolupráci s Kysuckým múzeom, ktoré prevádzkuje kaštieľ v Radoli. Aj tento rok je do kaštieľa pozvaných viacero ľudových remeselníkov. Vyhýbame sa klasickému umelohmotnému tovaru a snažíme sa pozývať len ľudových remeselníkov, ktorí sú organizovaní.
Doprava
Z križovatky sa podľa starostu obce Antona Tkáčika odbočuje buď do Kysuckého Nového Mesta, alebo do Radole a Vadičovskej doliny. Je to na dolných Kysuciach určite najfrekventovanejší dopravný uzol. Pamätáme si na časy, keď tu bol kruhový objazd, ktorý spomaľoval dopravu na veľkom úseku cesty. Ale netreba zabudnúť, že predtým to bolo snáď ešte horšie.
Zdôraznil, že frekventovaná križovatka s obrovskou medzinárodnou dopravou robí obci stále problémy. To je jeden kamión za druhým. A napriek svetelne riadenej križovatke sa občania stále sťažujú, že ich takmer zrazil kamión, hoci oni mali zelenú. Takisto sa sťažujú šoféri, že vychádzajú z vedľajšej cesty na hlavnú a hoci majú zelenú, musia pribrzdiť. Križovatka je podľa neho riziková a problematická aj pre celé okolie. Je to úsek častých dopravných nehôd. Keby sme spočítali tragédie, ktoré sa tu udiali za posledných 30 - 40 rokov, tak by to bolo veľké množstvo krížov. Priamo na križovatke, ale takisto aj v nie veľkej vzdialenosti od nej.