Cirkev Ježiša Krista Svätých Neskorších Dní: História a Vierouka

Cirkev Ježiša Krista Svätých Neskorších Dní, bežne známa ako mormónska cirkev, je náboženské spoločenstvo, ktoré vzniklo začiatkom 19. storočia. Toto kresťanské náboženské hnutie vzniklo v USA, no dnes mormónov nájdeme po celom svete - dokonca aj na Slovensku.

Založenie Cirkvi

Zakladateľom a prvým prezidentom bol Joseph Smith, syn farmára z Vermontu, narodený v obci Sharon, okres Windsor, 23. decembra 1805. Na jar roku 1820, keď býval so svojimi rodičmi v meste Manchester, okres Ontário (dnes Wayne County), štát New York, sa začal hlboko zaujímať o otázku vlastnej spásy.

K tomu prispelo aj náboženské prebudenie, ktoré priviedlo niekoľkých jeho príbuzných k presbyteriánskej viere. Joseph mal sklon k metodizmu; aby zistil, ku ktorej cirkvi sa má pridať, hľadal Božie vedenie a tvrdil, že v odpovedi na modlitbu mal videnie, ktoré mu prikázalo, aby sa nepripájal k nijakej, ale aby čakal na Cirkev Kristovu, ktorá mala byť nanovo obnovená.

Podľa jeho vlastného svedectva sa mu v noci 21. septembra 1823 zjavil nebeský posol menom Moroni, ktorý mu odhalil existenciu starobylého záznamu obsahujúceho plné Kristovo evanjelium, tak ako ho Spasiteľ po svojom zmŕtvychvstaní naučil Nefitov, vetvu izraelského ľudu, ktorá obývala americký kontinent dávno pred Kolumbom. Moroni bol za života jedným z nefitských prorokov, synom iného proroka menom Mormón, ktorý zostavil tento záznam a uložil ho na vrchole pahorku asi dve míle od spomínaného Manchesteru.

Kniha Mormón

Joseph Smith tvrdil, že tento záznam dostal od anjela Moroniho v septembri 1827. Podľa neho bol vyrytý na kovových doskách pripomínajúcich zlato, tenších než obyčajný plech, ktoré tvorili knihu asi 15 × 15 × 15 cm, zviazanú krúžkami.

Znaky na týchto doskách boli v jazyku nazvanom reformovaná egyptčina a spolu s knihou dostal aj nástroje - Urim a Tumim -, ktorými sa tieto znaky mali preložiť do angličtiny. Výsledkom bola Kniha Mormón, vydaná v Palmyre, štát New York, v marci 1830. V predslove jedenásť svedkov (okrem Josepha Smitha) potvrdilo, že tieto dosky videli. Neskôr však traja hlavní z nich - Cowdery, Whitmer a Harris - od mormonizmu odpadli a tým nepriamo popreli svoje svedectvo.

Smith ďalej tvrdil, že počas prekladu Knihy Mormón sa mu a jeho zapisovateľovi Oliverovi Cowderymu zjavil anjel, ktorý sa predstavil ako Ján Krstiteľ a udelil im Áronovo kňazstvo. Neskôr im mali apoštoli Peter, Jakub a Ján udeliť Melchisedechovo kňazstvo. Podľa nich im Áronovo kňazstvo dalo právomoc kázať vieru a pokánie, krstiť ponorením na odpustenie hriechov a vysluhovať Večeru Pánovu; Melchisedechovo kňazstvo im dalo právomoc vkladať ruky a udeľovať Ducha Svätého.

Po vydaní Knihy Mormón bola mormónska viera hlásaná v západnom New Yorku a severnej Pennsylvánii. Tí, ktorí ju prijali, boli inými nazývaní mormóni, sami seba však nazývali „Svätí neskorších dní“, na odlíšenie od svätých dávnych čias. „Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní“ bola oficiálne založená 6. apríla 1830 vo Fayette, okres Seneca, New York. Joseph Smith bol ustanovený za prvého staršieho a proroka, vidiaceho a zjavenie prijímajúceho.

Obsah Knihy Mormónovej

Kniha Mormón je skráteným opisom Božieho pôsobenia a zázrakov medzi dvoma veľkými národmi Protoameričanov:

• Jaredovcami, ktorých Boh priviedol do Ameriky spod Babylonskej veže pri zmätení jazykov;
• Nefitmi, ktorí prišli z Jeruzalema krátko pred babylonským zajatím (600 pred Kr.).

Podľa knihy je Amerika zasľúbenou zemou - Sionom, kde bude vybudovaný Nový Jeruzalem, v ktorom sa zhromaždí rozptýlený Izrael krátko pred druhým príchodom Mesiáša. Skutky Kolumba, otcov pútnikov či hrdinov americkej revolúcie sú predohrou k Novému Jeruzalemu. Joseph Smith je prorok - ako priamy potomok biblického Jozefa a bol povolaný začať zhromažďovať Izrael, podľa predpovede Izaiáša (Iz 11,10-16) a iných prorokov.

Články Viery

Toto sú články viery, zostavené Josephom Smithom:

1. Veríme v Boha, Večného Otca, v jeho Syna Ježiša Krista a v Ducha Svätého.
2. Veríme, že ľudia budú potrestaní za svoje vlastné hriechy, a nie za Adamov pád.
3. Veríme, že prostredníctvom Kristovho zmierenia môžu byť všetci ľudia spasení poslušnosťou zákonom a ustanoveniam evanjelia.
4. Veríme, že tieto ustanovenia sú:
   1. viera v Pána Ježiša Krista;
   2. pokánie;
   3. krst ponorením na odpustenie hriechov;
   4. vkladanie rúk na udelenie daru Ducha Svätého.
5. Veríme, že človek musí byť povolaný Bohom skrze proroctvo a vkladanie rúk tých, ktorí majú právomoc, aby mohol kázať evanjelium a vysluhovať jeho ustanovenia.
6. Veríme v rovnakú organizáciu, aká existovala v pôvodnej cirkvi: apoštoli, proroci, pastieri, učitelia, evanjelisti atď.
7. Veríme v dary jazykov, proroctva, zjavenia, videní, uzdravovania, výkladu jazykov atď.
8. Veríme, že Biblia je Božie slovo, pokiaľ je správne preložená; veríme tiež, že Kniha Mormón je Božie slovo.
9. Veríme všetkému, čo Boh zjavil, čo teraz zjavuje, a veríme, že ešte zjaví mnoho veľkých a dôležitých vecí o Božom kráľovstve.
10. Veríme v zhromaždenie Izraela a v obnovenie desiatich kmeňov; že Sion bude vybudovaný na tomto kontinente; že Kristus bude osobne kraľovať na zemi a že zem bude obnovená a dostane rajskú slávu.
11. Uplatňujeme si právo uctievať Všemohúceho Boha podľa hlasu nášho svedomia a doprajeme to isté právo všetkým ľuďom: nech uctievajú ako, kde a čo chcú.
12. Veríme, že máme byť podriadení kráľom, prezidentom, vládcom a sudcom, poslúchať, ctiť a zachovávať zákony.
13. Veríme v čestnosť, pravdivosť, cudnosť, dobročinnosť, mravnosť a v konanie dobra voči všetkým ľuďom; môžeme povedať, že nasledujeme napomenutie apoštola Pavla: „Veríme všetkému, dúfame vo všetko“, veľa sme vytrpeli a dúfame, že dokážeme zniesť všetko. Ak je niečo čnostné, krásne, dobré alebo chvályhodné, usilujeme sa o tieto veci.

Misionárska činnosť a presun na západ

Šesť mesiacov po svojom vzniku poslala mormónska cirkev svoju prvú misiu k americkým Indiánom - v Knihe Mormón nazývaným Lámániti, „skazeným zvyškom nefitského národa“. Vedúcim tejto misie bol Oliver Cowdery, spolu s ním šiel aj Parley P. Pratt, bývalý kazateľ reformovaných baptistov.

V Ohiu sa mormónom darilo lepšie, hoci aj tam zažívali ťažkosti. V Kirtlande postavili chrám a zorganizovali svoje kňazstvo. V lete 1837 začala mormónska cirkev svoju prvú zahraničnú misiu: Heber C. Kimball a Orson Hyde, dvaja z „dvanástich apoštolov cirkvi“, spolu s inými staršími odišli do Anglicka. V Kirtlande však narastala nespokojnosť a napätie až do tej miery, že „prorok“ musel ujsť, aby si zachránil život. Odpor voči mormónom v miestach, kde sa usadili sa kvôli rozporuplným tvrdeniam mormónov a ich neveriacich oponentov ťažko vysvetľuje; provokácie boli zjavne na oboch stranách.

V Illinois, kde ich prijali priateľsky, vybudovali okolo malej dedinky Commerce (okres Hancock) mesto Nauvoo, kde sa zhromaždilo až 20 000 ľudí. Postavili ďalší chrám, založili niekoľko miest a osídlili okolité kraje. Až do tohto času mormóni nezískavali nových členov v zahraničí - všetci konvertiti pochádzali z rôznych štátov USA alebo z Kanady. V rokoch 1840-41 Brigham Young a ďalší vyslanci navštívili Veľkú Britániu, kde kázali vo všetkých významných mestách. Tam pokrstili mnohých ľudí, vydali nové vydanie Knihy Mormon, založili časopis Millennial Star a vytvorili stálu agentúru pre emigráciu.

Podobné príčiny, aké spôsobili exodus z Missouri, vyústili aj do vyhnania mormónov z Illinois. Predtým však došlo k tragickej udalosti: prorok Joseph Smith a jeho brat, patriarcha Hyrum Smith, boli 27. júna 1844 vo väznici v meste Carthage zavraždení.

Potom vyviedol Brigham Young mormónsky ľud na západ. Vo februári 1846 prekročili zamrznutú rieku Mississippi a hlavná skupina sa cez prérie Iowy dostala v polovici júna k rieke Missouri. Medzitým z New Yorku vyplávali mormónskí kolonisti, oboplávali mys Horn a v júli 1846 pristáli v Yerba Buena (dnešné San Francisco).

Mormónski pionieri, ktorí vyrazili od rieky Missouri v apríli 1847, dorazili do údolia Salt Lake 24. júla. Túto skupinu tvorilo 143 mužov, 3 ženy a 2 deti, viedol ich Brigham Young. Niekoľko dní po príchode začali plánovať výstavbu mesta Salt Lake City.

Salt Lake City a štát Utah

Ľudia, ktorí zostali pri rieke Missouri, sa presťahovali na jeseň 1848 a po nich prichádzali každý rok ďalší - do Skalistých hôr ich zvážali spravidla cirkevné vozy poslané na hranicu. Prichádzali mormónski prisťahovalci zo Spojených štátov, z Európy a z ďalších krajín, kam naďalej smerovali misie. Väčšina konvertitov pochádzala zo stredných a robotníckych vrstiev, no boli medzi nimi aj vzdelaní ľudia.

V marci 1849, trinásť mesiacov po podpísaní zmluvy, ktorou Mexiko odstúpilo toto územie Spojeným štátom, osadníci v Údolí Salt Lake založili provizórnu vládu štátu Deseret, kým Kongres Spojených štátov nerozhodne o ich žiadosti o prijatie do Únie. Kongres žiadosť o prijatie zamietol a namiesto toho zorganizoval Teritórium Utah, pomenované po miestnom indiánskom kmeni.

Polygámia

Mormonská cirkev povoľovala polygamiu, čiže mormón si mohol vziať za manželky viaceré ženy, do roku 1890. V minulosti Smith zaviedol pravidlo, ktoré v mormónskej cirkvi umožňovalo polygamiu. Práve tá sa stala tŕňom v oku mnohých ľudí. Ako takmer všetko iné, aj toto si Mormóni vysvetľovali ako božiu vôľu, ktorá bola zjavená Josephovi. Čoskoro sa stalo bežnou súčasťou mormónskeho života, ak mal jediný muž v strednom veku toľko mladých manželiek, že sa jeho rodina rátala v desiatkach členov.

Keď sa proti ich praktikám zdvihla vlna nenávisti, presunuli sa na miesto zvané Deseret. V tom čase stál na čele cirkvi Woodruff a v roku 1880 prišiel s tvrdením, že sa mu zjavil Boh a chce, aby upustili od polygamie. Nie všetci tak však urobili. A existujú aj dnes. Na čele pozmenenej cirkvi v súčasnosti stojí Warren Jeffs, aj keď bol v roku 2011 odsúdený na doživotie a uväznený za sexuálne zneužívanie dvoch maloletých.

Mormóni na Slovensku

Prvá misia do vtedajšieho Československa prišla v roku 1929, a hoci misionári navštevovali najmä miesta na území Česka, dnes sú mormóni aj na Slovensku. V čase rozdelenia na Českú a Slovenskú republiku bolo na Slovensku 200 mormónov. Na to, aby sa stali uznanou cirkvou, potrebovali 20 000 podpisov petície na podporu žiadosti o registráciu. To sa im nakoniec podarilo a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je na Slovensku registrovaná od roku 2006.

V súčasnosti pôsobí na Slovensku 18 cirkví a mormónska, v ktorej dnes u nás pôsobí niekoľko stoviek ľudí, je od roku 2006 oficiálne jedna z nich, aj keď kresťanská cirkev ich kvôli mnohým rozdielom považuje za sektu.

Na Slovensku dnes žije niekoľko sto mormónov, mnohí z nich sú cudzinci dočasne pôsobiaci na Slovensku. Okrem Bratislavy sú štyri pobočky v iných mestách.

Misionárske cesty

Typické pre mormónov sú misionárske cesty, aj na Slovensko. Misionármi sú zvyčajne mladí muži okolo dvadsiatky, chodia po dvojiciach - v tmavých oblekoch, bielych košeliach a s menovkami. Na dvojročné misie do sveta sa vydávajú dobrovoľne a za svoje.

Viera a princípy

Hodnoty, viera a mnohé pravidlá mormónov sa často prelínajú s tými z iných náboženstiev. Mormóni sú silne rodinne založení, je pre nich dôležitá komunita a cítia povinnosť venovať svoj čas a prostriedky na pomoc chudobným a zraniteľným, ako aj pre rozvíjanie cirkvi.

Svätí neskorších dní veria, že by mali byť čestní, pred manželstvom sexuálne čistí, v manželstve verní, bezúhonní a dôležitými hodnotami sú aj úcta k autoritám, dobré skutky a misionárska práca.

Rodina a večnosť

Silný dôraz dávajú mormóni na rodinu. Podľa ich viery rodinné vzťahy môžu trvať aj večne, preto pátrajú po svojich predkoch a vykonávajú ich posmrtné krsty v zastúpení. O tie môžu požiadať členovia cirkvi len pre svojich zosnulých príbuzných v priamej línii, no tí majú právo krst aj odmietnuť.

Túžba poznať svojich predkov vedie mormónov k budovaniu jedinečného archívu pri Genealogickej spoločnosti, ktorý sídli v Salt Lake City. Nepatrí priamo cirkvi, no spravujú ho jej členovia. Mormóni kopírujú a digitalizujú archívy po celom svete a bezplatne ich poskytujú všetkým záujemcom v takzvaných knižniciach rodinnej histórie (najbližšie sú vo Viedni a Budapešti, menšia pobočka je v Brne) alebo cez internetovú stránku familysearch.org.

Pravidlá a praktiky

Členovia cirkvi pravidelné navštevujú ich chrámy. Tam sa aj sobášia, čítajú posvätné texty, vykonávajú krst za mŕtvych (krst živého človeka v mene zosnulého) a ďalšie rituály spojené s ich náboženstvom.

Niektoré z pravidiel, ktoré mormóni dodržiavajú:

• Nesmú piť kávu ani čaj.
• Nepijú alkohol.
• Zdržanlivosť v oblečení je dôležitá.
• Vždy by mali byť upravení.
• Sexuálne aktivity pred manželstvom sú zakázané.
• Neschvaľujú manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia.
• Pravidelne sa postia.
• Každú nedeľu chodia do chrámu.
• Dodržiavajú sabat.

tags: #cirkev #jezisa #krista #svatych #poslednych #dni