História obce Súlovce a jej dominanty

Obec Súlovce sa nachádza v malebnom prostredí pod západným úpätím pohoria Tríbeč, ktoré napriek svojej neveľkej nadmorskej výške vyniká bohatou históriou a tajuplnosťou. Táto oblasť, „učupená“ pod majestátnym pohorím Tríbeč, ponúka návštevníkom množstvo historických a kultúrnych pamiatok.

Kostol sv. Petra a Pavla

Dominantou stredu obce je kostol sv. Petra a Pavla. Prvá zmienka o kostole pochádza z roku 1244. Kostol bol postavený pravdepodobne v priebehu 12. storočia a jeho pôvodnými patrónmi boli hradní rytieri z Malých Oponíc.

Tento románsky kostol pokrytý slamou bol zrútený koncom 18. storočia, aby na jeho mieste vyrástol nový, klasicistický kostol sv. Petra a Pavla. Stalo sa tak v roku 1793. Slávnu éru zažíval nielen pri svojom otvorení nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom, ale aj v nasledujúcich rokoch kedy sväté omše v Oponiciach slúžili kňazi členovia „Tovarišstva“ akými boli Hollý, KKomlóssy,Kubicza či Valachy, ktorého, ale doba skritizovala za dostavbu ťažkej kamennej veže kostola čím začal kostol praskať a mať problémy so statikou a preto sú odvtedy vidieť v stropných prvkoch kostola oceľové výstuhy.

V kostole sa nachádza vzácny jednomanuálový organ, ktorý dala postaviť tunajšia grófka Žofia Sztárayová. V roku 1869 ho zhotovil organársky majster Ján Šaško z Brezovej (1807-1893). Manuálový rozsah organu je 54 kláves, pôvodne potiahnutých slonovinou a ebenovým drevom. Nástroj má spolu 620 píšťaľ.

V chráme sa dodnes nachádza zopár vzácnych liturgických predmetov, ako sú liturgický kalich od talianskej grófky Terézii Nogarolly-manželky Antona Apponyiho (1782-1852) či vzácne bohoslužobné rúcha z 19. storočia. Zvony kostola sú vzácnosťou, boli totiž inštalované v roku vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá zvonom vôbec nepriala. Posledný zvon pribudol v roku 1925. Pod kostolom sa nachádza sústava hrobiek rodín Bartakovič a Apponyi. Prístupná verejnosti je však iba apponyiovská hrobka s vhodom z južnej strany kostola, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1993. V kostole sa konávajú aj organové koncerty na ktorých sa hrávajú skladby velikánov organovej hudby Bacha, Händla, Bartholdyho atď. Z monumentov kostola ešte zaujme oratórium z južnej strany kostola a na jeho fasáde inštalované slnečné hodiny. Veľmi pozoruhodná je aj plastika apponyiovského erbu nad vchodom do hrobky.

Kaštiele v Oponiciach

Obec Oponice sa môže pochváliť dvoma kaštieľmi, ktoré svedčia o jej bohatej histórii a kultúrnom dedičstve:

• Malý kaštieľ, známy aj ako lovecký kaštieľ, je renesančnou stavbou zo 16.-17. storočia. Kedysi ho obývala zemianska rodina Bartakovičovcov. V 19. storočí kaštieľ získali Apponyiovci. Nikdy tu však nebývali, využívali ho predstavení veľkostatku, tak tomu bolo až do roku 1924, kedy ho gróf Henrich Apponyi odstúpil obci Oponice za podĺžnosti obecných daní. Odvtedy až do súčasnosti kaštieľ patrí obci Oponice. V roku 1993 tu bolo založené Apponyiho múzeum, ktoré tu funguje dodnes, nachádza sa v ňom vyše 2500 exponátov viažucich sa na rod Apponyiovcov. Sú tu obrazové zbierky, dobový mobiliár, časť slávnej rodinnej knižnice.
• Veľký kaštieľ, Aponyiovský, sa nachádza v nádhernom prostredí takmer 7 hektárového anglického parku v západnej časti obce. Kaštieľ bol postavený Apponyiovcami v 16.-17. storočí. Obývaný bol príslušníkmi tohto rodu až do roku 1940. Prišli sem bývať z hradu a kaštieľ postupne prestavovali až do 19. storočia, kedy tu naposledy v rokoch 1844-46 pribudlo severné krídlo kaštieľa dostavbou slávnej rodinnej Apponyiovskej bibliotéky a kaštieľ tak dostal definitívnu podobu písmena U. V parku sa nachádzajú významné a vzácne dreviny či solitéry, fontána či tenisové antukové kurty založené samotnými Apponyiovcami čoby fanúšikmi Wimbledonu. Po smrti posledného majiteľa panstva grófa Henricha Apponyiho v roku 1935 kaštieľ spolu s panstvom kúpil veľkostatkár Ing. Vít Slezák, ktorý v kaštieli s rodinou nielen býval, ale na priľahlom majeri hospodáril a zveľadil tunajšie vinice, rastlinnú a živočíšnu výrobu. V polovici 70. rokov kaštieľ získala bezodplatne VŠP v Nitre, ktorá ho začala opravovať so zámerom vytvoriť z neho školiace stredisko pre študentov. Po roku 1989 však škola z finančných dôvodov musela od svojho zámeru ustúpiť a budovu s parkom už potom iba udržiavala a v roku 2007 ruinu kaštieľa so zdevastovaným parkom odpredala spoločnosti I&P Slovakia a.s., ktorá dokončila excelentnú prestavbu kaštieľa v duchu doby a približne v polovici roku 2011 otvorila kaštieľ ako luxusný hotelový komplex s nadštandardnými službami v rámci regiónu. Park tiež prechádzal revitalizáciou, obnovili sa trávnaté plochy, nanovo bola postavená zámocká fontána, ktorá medzičasom bola zdevastovaná a obnovené sú aj tenisové kurty v parku s moderným povrchom a umelým osvetlením.

Oponický hrad

Na konci dediny sa nachádza starý kaštieľ, dnes vlastne ruina, pôvodne renesančný kaštieľ je obklopený zvyškami krásneho anglického parku. Okolo kaštieľa vedie turistický chodník na Oponický hrad - zrúcaninu. Už za dedinou vidieť jeho siluetu.

Oponický hrad je kamenným svedkom dejín, ktorý už storočia stojí nad Ponitrím a sleduje tribečské príbehy. Kedysi kontroloval údolie rieky Nitry a dôležité stredoveké komunikácie. Dnes dotvára siluetu krajiny a neodmysliteľne patrí k turistickým a historickým lákadlám, ktoré ponúka obec rovnakého mena.

Cesta na hrad trvá necelú hodinu a je celkom pohodlná. Teraz sú niektoré úseky lesnej cesty rozbahnené. Musíte dávať pozor, aby ste neprepásli odbočku vpravo na hrad. Ten sa vynorí akoby zázrakom z lesa. Dnes sa nám otvorila nádherná pokosená lúka na hradnom nádvorí a čulý (užitočný) ruch okolo. Ako sme sa neskôr dozvedeli, zaslúžila sa o to už štyri roky pravidelná aktivita členov občianskeho združenia Apponiana z Oponíc, založeného na záchranu hradu. O občianskom združení Apponiana som sa na internete veľa nedozvedel, dokonca niektoré informácie hovoria o tom, že združenie zaniklo zlúčením s AZS (Aristokratické združenie Slovenska), ale ako vidieť žije v práci a potešení skupinky nadšencov.

Z Oponického hradu je možné pokračovať ďalej po zelenej značke na Gýmeš, či do Jelenca, alebo odbočkou za Veľkou skalou po modrej k liečebnému ústavu v Horných Lefantovciach, alebo sa vrátiť späť do Oponíc na prehliadku múzea. Na starých hradoch sa ponúka veľa námetov pre fotografovanie a potom sa ťažko vyberá z toho množstva.

Podstatu a význam Oponíc treba hľadať v dávnej minulosti. Niektorí sa s nostalgiou pousmejú pri vypočutí si legendy o Oponickom hrade a o poklade, ktorý tu údajne zakopal knieža Svätopluk. Hospodársky, kultúrny a spoločenský život obce výrazne ovplyvnil rod, ktorý tu v roku 1392 „zakotvil“. Bol to uhorský rod „Peechovcov“, ktorý získal Oponice výmenou za Bernolákovo a keď jeho členovia uvideli majestátne múry hradu na konci 14. storočia a nádhernú krajinu navôkol, že sa rozhodli zmeniť si svoj „predikát“ z Peech na Apponyi (Appony bol maďarský tvar názvu obce Oponice, ktorá už v tom čase existovala).

Približne do roku 1910 sa Oponice delili na Veľké Oponice a Malé Oponice. Obec Súlovce boli vždy filiálkou farnosti Oponice. Obec Veľké Oponice sa nachádzala v časti od Nitry smerom po farský chrám. Táto časť patrila do vlastníctva šľachtickej rodiny grófov Apponyiovcov. Obec Malé Oponice sa rozkladala od farského chrámu smerom k obci Kovarce a Súlovce. V tejto časti obce boli majiteľmi pôdy viaceré zemianske rodiny: Bartakovičovci, Gjeciovci, Marcibániovci, Franknerovci, atď.

Stručná história Oponického hradu

Oponický hrad, týčiaci sa z Tribečského pohoria, má bohatú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. Bol postavený Čákovcami na ochranu Nitrianskeho kniežacieho hradu pred nájazdami Tatárov a neskôr Turkov. Pre hrad je medzníkový rok 1392, kedy ho získava do svojej držby uhorský šľachtický rod Apponyiovcov, ktorý si zoberie názov obce do svojho predikátu. Rod vykoná na hrade nevyhnutné prestavby, ale jeho celkový vzhľad podstatnejšie upraví, opevní a zmodernizuje až renesančná prestavba Benediktom Apponyim v roku 1542. Hrad dostane pevnejšie opevnenie a je obohnaný vodnou priekopou s padacím mostom na zapádnej strane hradu. Opevní sa aj veža Tereš, ktorá je dominantou hradu na jeho juhozápadnom nároží a v ktorej sú počas tureckých vojen na našom území ochraňované cennosti zemanov zo širokého okolia.

Turkom sa hrad nikdy nepodarilo dobyť. To čo sa nepodarilo početnej tureckej presile dokončila ľudská hašterivosť Apponyiovcov a „krádež storočia“ktorá sa tu odohrala 10.augusta roku 1514 a jej iniciátorkou bola šľachtičná bažiaca po bohatstve z neďalekej obce Anna Ludanická. Ľudská hašterivosť medzi Apponyiovcami spôsobila to, že zač. 17. stor. sa rozhodli, hrad opustiťa keďže sa nevedeli dohodnúť na užívaní spoločných častí hradu jednoducho ho ponechajú svojmu osudu. Ten chátral a stal sa v roku 1708 baštou povstaleckej armády Františka Rákocziho II. čím si podpísal rozsudok totálneho zániku. Po potlačení povstania cisárskou armádou bol spolu s ostatnými slovenskými hradmi zbúraný a odvtedy je v ruinách. V 19. storočí sa stal vďačným námetom spisovateľov, básnikov či maliarov, ktorí tu nachádzali pokoj a nšpiráciu.

Na lepšie časy začalo hradu svitať v roku 2000, kedy skupina nadšencov založila v Oponiciach Občianske združenie Apponiana, ktorého cieľom bola záchrana Oponického hradu ako dominanty Oponíc a tohto regiónu. Odvtedy sa podarilo hrad vyčistiť od stoviek náletových drevín a stromov, ktoré vyrastali z hradných múrov, spomaliť deštrukciu muriva a pravidelným kosením a likvidovaním týchto škodlivých drevín zabrániť pokračujúcej deštrukcii hradného areálu. Treba vyzdvihnúť obrovskú snahu a neutíchajúci entuziazmus hŕstky nadšencov, ktorí sa každoročne nielenže pasujú s „matkou prírodou“, ale idú ešte ďalej a budujú zborenú juhozápadnú vežu „Tereš“ kedysi tak významnú a strategickú dominantu hradu. Na hrad vedie v súčasnosti turistický chodník z obce. Už v obci pri vstupnej bráne do parku veľkého kaštieľa sa nachádza veľká informačná tabuľa o hrade v 3 jazykoch, kde turisti dostanú prvotné info o tejto dominante. Z obce to na hrad rezkým krokom urobíte za 30 min. a odmenou Vám bude majestátne kamenné sídlo týčiace sa z Tribečského pohoria a panoráma na dolinu od Zobora až po Bánovecko.

Darmo, Oponický hrad je nesmiernym turistickým lákadlom a ako kedysi napísal Ľ.Janota s nostalgiou poznačenou stáročiami nám „ jeho obhorené múry pripomínajú kýpte starca, ktorý sa zmieruje s myšlienkou úplného zániku a rezignovane hľadí do hrobu“.

Hrady sú nielen svedkami bohatých dejín, ale aj výborným dôvodom, prečo vyraziť na výlet do prírody a objavovať autentické kúsky našej histórie. Každá z tribečských zrúcanín ponúka jedinečný príbeh a krásy, ktoré oslovia nielen milovníkov histórie, ale aj tých, ktorí hľadajú únik z každodenného zhonu do lona krásnej prírody. Nechajte sa prekvapiť pamiatkami, ktoré náš...

Ďalšie hrady v okolí

Ak máte chuť na ďalšie dobrodružstvá, v okolí Súloviec a Oponíc sa nachádza viacero zaujímavých hradov a zrúcanín:

• Hrad Gýmeš: Zrúcanina hradu Gýmeš dominuje širokému okoliu na južnom svahu pohoria Tribeč, približne 5 km severne od obce Jelenec v okrese Nitra. História rodového hradu šľachticov Forgáchovcov sa začala písať už v 13. storočí. Z hradného komplexu, ktorý opakovane podliehal útokom Turkov, sa do dnešných čias zachovali rozsiahle pozostatky obvodového muriva a konštrukcií hradných budov.
• Studený hrad: Pozostatky v súčasnosti už zaniknutého hradu nadchýnajú hlavne milovníkov turistiky. Z tohto miesta si môžete urobiť nielen dokonalú fotografiu, ale aj sa kochať jedinečnou prírodnou scenériou a susedným hradom Gýmeš.
• Čierny hrad: Ruiny Čierneho hradu sú situované na výbežku legendami opradeného pohoria Tríbeč, približne 2 km nad obcou Zlatno, v okrese Zlaté Moravce. História tajuplného hradu dodnes nie je celkom známa.

Tieto hrady a zrúcaniny sú svedkami bohatej histórie a ponúkajú jedinečný pohľad na minulosť tohto regiónu.

Tabuľka: Prehľad hradov v okolí Súloviec

Obec Súlovce a jej okolie ponúkajú množstvo zaujímavých miest na objavovanie. Či už ste milovník histórie, prírody alebo len hľadáte miesto na oddych, táto oblasť vás určite nesklame.

tags: #obec #sulovce #kostol