Ochrana osobných údajov v podobe GDPR sa dotýka každého jedného subjektu, pričom cirkvi a náboženské spoločnosti nie sú výnimkou. Vzhľadom na ich špecifické postavenie sui generis, bolo zrejmé, že aj v tejto oblasti sa nevyhnú súdnemu prieskumu.
Najväčšia Rímskokatolícka cirkev na Slovensku ako i jej Gréckokatolícka časť už na svojich webových stránkach majú ochranu osobných údajov upravenú.
Dnešná doba, a s tým súvisiaca pretechnizovanosť spoločnosti i ľudských vzťahov, sa nevyhla ani tejto najprivátnejšej sfére jednotlivca, a to jeho vzťahu so svojou vierou, a tým i cirkvou, ktorej je členom. Ochrana osobných údajov zasiahla aj tento druh sféry života a čiastočne zrovnala právne vzťahy i počas evanjelizačnej činnosti. Na druhej strane však takisto skomplikovala situáciu cirkvám a náboženským spoločnostiam, pretože, či už podomová evanjelizačná činnosť alebo misijná činnosť, sa prelínajú s ochranou osobných údajov.
V tejto veci Komisia na ochranu osobných údajov vo Fínsku vydala rozhodnutie, ktoré zakazovalo Svedkom Jehovovým, aby zbierali a spracúvali osobné údaje v rámci podomovej evanjelizačnej činnosti, pokiaľ nedôjde k splneniu podmienok na spracúvanie osobných údajov. Komisia bola toho názoru, že členovia náboženskej spoločnosti sú spoločne prevádzkovatelia tohto spracúvania. Avšak Svedkovia Jehovovi sa odvolali voči tomuto rozhodnutiu správneho orgánu na súd, ktorý rozhodol v ich prospech. Najvyšší správny súd rozhodnutie súdu nižšieho stupňa zrušil a k prejednávanej veci sa postavil nasledovným spôsobom.
Podľa zistení vnútroštátneho súdu si pri svojej evanjelizačnej činnosti Svedkovia Jehovovi robia záznamy a poznámky o stretnutiach, pričom získané údaje môžu obsahovať aj informácie týkajúce sa vierovyznania či rodinnej situácie. Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi však taktiež vydávala pokyny a usmernenia o tom, ako si robiť takéto záznamy, ktoré publikovala minimálne v jednom z jej časopisov.
Okrem toho sa vnútroštátny súd vyslovil vo svojom právnom názore, že tento druh činnosti, ktorú členovia tejto náboženskej spoločnosti vykonávajú, nie je vylúčený z pôsobnosti smernice 95/46 o ochrane osobných údajov (ďalej len „smernica“) a jej čl. 3 ods. 2 prvej zarážky tejto smernice (výnimka v súvislosti s výkonom verejnej moci). Po ďalšie, podľa mienky súdu bolo ťažké určiť, či súbor osobných údajov zozbieraných na účely evanjelizácie je informačný systém, pretože sú tieto údaje spracúvané neautomatizovane a podľa zistení vnútroštátneho súdu náboženská spoločnosť nemá priamu poznateľnosť týchto údajov, avšak stále má možnosť stanovovať spôsoby spracúvania a zakázať alebo obmedziť uvedené spracúvanie. Nevylučuje to však možnosť, že si členovia náboženskej spoločnosti môžu sami stanoviť spôsob takéhoto zberu a zbierať takéto údaje, okrem údajov uvedených na tzv. 1. Či výnimky v čl. 3 ods. 3. Má sa čl. 2 písm. 4. Je možné v súlade s čl. 2 písm.
Súdny dvor aplikoval na zodpovedanie prejudiciálnych otázok nasledujúcu analýzu. V druhom rade sa vyjadril k druhej výnimke, a tým k aplikácii pojmov osobné alebo domáce použitie osobných údajov. Podľa mienky SD EÚ tieto pojmy odkazujú na činnosť, ale nie na osobu, ktorá túto činnosť vykonáva. Platí, že táto výnimka sa vzťahuje na súkromný alebo rodinný život jednotlivca. Pokiaľ teda činnosť smeruje, hoci len čiastočne, k sprístupneniu údajov neurčitému počtu osôb alebo zahŕňa verejné priestranstvo, ide o činnosť mimo súkromnej sféry jednotlivca. Súdny dvor sa vyjadril aj k aplikácii čl. 10 ods. 1 Charty práv EÚ s tým, že samostatné vyjadrenie viery, či už jednotlivcom alebo skupinou osôb neznamená, že ide o výlučne osobnú alebo domácu činnosť, a tým by naplnila možnosť aplikácie druhej výnimky.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či pojem „informačný systém“ zahŕňa súhrn všetkých osobných údajov zozbieraných v súvislosti s podomovou evanjelizačnou činnosťou, ktorý obsahuje mená a adresy, ako aj iné informácie o navštívených osobách, ak tieto údaje môžu byť ľahko vyhľadané na účely neskoršieho použitia. V analýze na túto otázku zastáva súdny dvor prekvapivo jasné stanovisko. Podľa jeho analýzy je podstata informačného systému v tom, že jeho obsah má byť štruktúrovaný tak, aby zabezpečil jednoduché vyhľadávanie a prístup k týmto osobným údajom.
Pri aplikácii tejto prizmy na skutkový stav zahŕňajúci náboženskú spoločnosť a jej evanjelizačnú činnosť konštatuje, že ide o zoznamy štruktúrované podľa kritérií a v závislosti od stanoveného cieľa, čo podľa mienky súdneho dvora dokazuje zoznam osôb, ktoré si neželajú už byť navštívené. Ďalej dodáva, že sú zvolené tak, aby tieto údaje bolo možné jednoducho vyhľadávať. Súdny dvor však dopĺňa, že nie je v tomto konkrétnom kontexte relevantné, akými kritériami sa zapisovanie do zoznamu spravuje a v akej forme je štruktúrované. Ak to umožňuje jednoduché vyhľadávanie, ide o informačný systém.
V tejto otázke je podstatou určenie kto, a vôbec či je prevádzkovateľom. Súdny dvor vychádzal z premisy, že prevádzkovateľom ex definitione nemusí byť len fyzická či právnická osoba, spoločne alebo jednotlivo, ale môže sa vzťahovať na viacero subjektov zapojených do tohto spracovania osobných údajov. Preto sa prikláňa k názoru, že zber osobných údajov o navštívených osobách počas evanjelizačnej činnosti a ich ďalšie spracúvanie slúžia na dosiahnutie tohto cieľa, t.j. šírenie viery, a to na účely vlastné tejto náboženskej spoločnosti.
Podstatné je, že o tomto spracúvaní osobných údajov daná náboženská spoločnosť vie, organizuje a koordinuje evanjelizačnú činnosť, a to deľbou činnosti medzi svojich členov. Spolu s tým, podľa súdneho dvora, náboženská spoločnosť aj nabáda svojich členov, aby tento zber osobných údajov vykonávali. Preto súd uzatvára túto analýzu s tým, že náboženská spoločnosť organizovaním, koordinovaním a podporovaním vlastnej evanjelizačnej činnosti prostredníctvom svojich členov sa zúčastňuje na určení účelov a prostriedkov spracúvania osobných údajov.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku
Pojem „Gréckokatolícka cirkev“ zaviedla do používania vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku cisárovná Mária Terézia. Tento pojem v súčasnosti označuje kresťanské spoločenstvo organicky a hierarchicky spojené s Katolíckou cirkvou a jej viditeľnou hlavou - Rímskym pápežom, ktoré zároveň vyznáva svoju vieru v súlade s vlastným - byzantským liturgickým, teologickým, duchovným a disciplinárnym dedičstvom (Kánon 28 CCEO). Gréckokatolícka cirkev je teda Katolícka cirkev byzantského obradu (alebo konštantínopolskej tradície).
Keďže Gréckokatolícka cirkev je Kristovou cirkvou, môžeme v prenesenom význame povedať, že začala svoju históriu písať zoslaním Svätého Ducha na Kristových učeníkov, teda aktom, ktorý sa považuje za vznik cirkvi ako spoločenstva privádzajúceho pôsobením Sv. Ducha k viere v Krista a tým k spáse.
Nasledujúcich tisíc rokov existovalo len jedno kresťanské spoločenstvo s názvom Cirkev, aj napriek tomu, že sa ináč rozvíjala cirkev na Východe a cirkev na Západe, v závislosti na vlastných kultúrnych odlišnostiach a tak vzniklo viacero liturgických, duchovných i teologických tradícii, medzi nimi i konštantinopolská, ku ktorej sa hlási i Gréckokatolícka cirkev na Slovensku.
Po tisícich rokoch jedného cirkevného spoločenstva dochádza k rozkolu medzi Východom a Západom, ktorý sa už tradične datuje do roku 1054 (viacerí historici poukazujú na skutočnosť, že skutočný rozkol nastal až v r. 1204, keď štvrtá križiacka výprava dobila Konštantínopol). Týmto rozkolom vznikajú dve cirkevné spoločenstvá, jedno na Západe, ktoré dnes nesie názov Rímskokatolícka cirkev a druhé na Východe, ktoré dnes nesie názov Pravoslávna cirkev.
V ďalšom dejinnom vývoji si obidve tieto spoločenstvá uvedomovali a dodnes uvedomujú dôležitosť znovuobnovenia stratenej jednoty, čo sa prejavovalo v únijných, teda zjednocovacích snahách. Sú známe celocirkevné únie (Lyonská - 1274, Feraro-florenská - 1438), ktoré sa snažili o zjednotenie celej východnej cirkvi so západnou cirkvou, no tieto boli neúspešne kvôli ich politickému podtónu. Koncom stredoveku však vznikali tzv. miestne únie (išlo o zjednotenie iba malej časti Pravoslávnych veriacich s Rímskym pápežom, pričom si ponechali spomínané vlastné liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne tradície, v tomto prípade byzantské), z ktorých mnohé existujú dodnes. Takouto úniou, uzavretou 24. apríla 1646 na zámku grófa Drugheta v Užhorode vznikla i Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. K tejto „Užhorodskej“ únii patrí i Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine (Mukačevská eparchia) a Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku.
Od 1. septembra 2017 sa Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, t.j. celá prešovská metropolia sui iuris (prešovská archieparchia, košická eparchia a bratislavská eparchia) vracia k starobylej praxi východnej Cirkvi udeľovať Eucharistiu malým deťom. Diskusia o zavedení a obnovej tejto praxe bola jednou z hlavných tém Metropolitného zhromaždenia, ktoré sa konalo pred rokom v Prešove. Táto nová disciplinárna úprava vychádza z Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO) ako aj partikulárneho práva našej cirkvi sui iuris. Kán. Kán.
Vo svojej štúdii Prijímanie Eucharistie u detí (2009), vladyka Cyril Vasiľ napísal: „Kánony CCEO dnes dovoľujú a v podstate aj navrhujú návrat k starobylej cirkevnej praxi, ktorá sa oveľa dlhšie zachovala na kresťanskom Východe a spočívala v udelení prijímania deťom jednak v rámci sviatostí kresťanskej iniciácie, ale aj v nasledujúcom období a to ešte pred užívaním rozumu.
Istotne neušlo Vašej pozornosti, že od 1. septembra 2017 celá naša metropolitná cirkev uvádza do života starobylú prax prijímania eucharistie deťmi. Pre vás rodičia, v spolupráci s duchovnými otcami vašich farností, nastáva povinnosť sledovať individuálny duchovný vývoj Vášho dieťaťa, bez ohľadu na jeho vek, a zachytiť moment, kedy je už schopné chápať zmysel a závažnosť vlastných previnení, ktorým hovoríme hriech. Nech toto posúdi v osobnom rozhovore s dieťaťom duchovný otec a rozhodne, či sa ono môže začať pripravovať na prijatie sviatosti zmierenia. V tomto čase prípravy, nech dieťa preruší pristupovanie k sviatosti eucharistie.
Treba vedieť, že gréckokatolícki rodičia majú právo žiadať podanie najsvätejšej eucharistie pre svoje dieťa aj keď sú prítomní na liturgii v latinskom obrade. Samozrejme nech to oznámia pred omšou, slušne a podrobia sa rozhodnutiu duchovného správcu. Naopak, dôrazne upozorňujeme rodičov, že ak je ich dieťa latinského obradu, nie je možné túto prax uplatňovať pre svoje dieťa, a to ani v prípade, že rodičia trvale realizujú svoj duchovný život vo východnom obrade.
Žiadam Vás, duchovní otcovia, aby ste toto vyhlásenie prečítali v rámci oznamov v nedeľu 3. V Bratislave, 30. 8.
Príklad z histórie Gréckokatolíckej cirkvi: Farnosť Malé Zalužice
Gr. kat. chrám v Malých Zalužiciach sa začal stavať v roku 1923 a ukončený bol v roku 1924, v ktorom bol slávnostne posviackou zasvätený Najsvätejšej Trojici. V r. 1946 vladyka Peter Pavol Gojdič v snahe upevniť a rozšíriť kresťansko-katolícku vieru východného obradu zriadil v Malých Zalužiciach samostatnú gr.kat. farnosť ustanovením vdp. Mikuláša Čudakyho za kaplána vo farnosti Hažín so sídlom v Malých Zalužiciach s právomocou samostatnej zložky gr.kat. farnosti v Hažíne , okr. Michalovce.
Po administratívnom protiústavnom zrušení gr.kat. cirkvi v Československu v apríli 1950 boli násilne vyvezení z fár a kláštorov tí gr.kat. kňazi, ktorí sa nezriekli vernosti rímskemu pápežovi a nepridali k Pravoslávnej cirkvi. Na stranu pravoslávnych sa nepridal ani vdp. dekan o. Mikuláš Čudaky a preto v septembri 1951 bol z M.Zalužíc násilne odstránený. Tak sa obec M.Zalužice so svojím chrámom stala filiálkou pravoslávnej farnosti Hažín, s čím spočiatku nesúhlasil ani jeden malo-zalužický gr.katolík, nakoľko do tých čias nebol ani jeden občan obce pravoslávneho vierovyznania.
Keď 10.04.1968 došlo k rehabilitácii Gr.kat. cirkvi v ČSSR a k uznaniu tejto obnovy aj ÚV KSČS pod vedením p. Alexandra Dubčeka , a najmä po vyhlásení vládneho nariadenia z 13.06.1968, číslo 70, Zb. z. ČSSR o hospodárskom zabezpečení Gr.kat. cirkvi štátom, pokúsil sa vdp. O. Mikuláš Čudaky o návrat na svoje pôvodné pôsobisko do M. Zaužic, odkiaľ bol nezákonným spôsobom odstránený. Avšak pre odpor určitej malej skupiny ľudí z Malých Zálužic, ktorí sa po roku 1955 pridali na stranu pravosl. cirkvi a ktorí boli zámerne zavádzaní pravosl. kňazmi, vdp.o. Mikuláš Čudaky koncom roku 1968 odstúpil od prinavrátenia sa na pôvodné pôsobisko.
Po dlhých a mnohých rokovaniach na cirkevnej i štátnej úrovni o obnove Gr.kat. cirkvi v M.Zalužiciach bolo nakoniec rozhodnuté príslušnými orgánmi, že dňom 23.01.1969 zriaďuje sa v obci M.Zalužice, okr. Michalovce, samostatná Gr.kat. farnosť s filiálnými obcami : Veľké Zalužice, Hažín, Lúčky a Čečehov okr. Michalovce. Odvtedy gr.kat. veriacich z uvedených obcí malozalužickej gr.kat. farnosti obsluhoval náboženskými úkonmi vdp. dekan o. Ján Krlička správca gr.kat. farnosti Michalovce.
Prvým oficiálnym duchovným správcom Gr.kat.FÚ. v M. Zalužiciach okr. Michalovce sa stal misionár-redemptorista o. Ján Ďurkáň. Do tejto funkcie ho uviedol pred veriacími počas bohoslužieb ndp. ordinár prešovskej eparchje o. Ján Hirka dňa 20.07.1969 a dňa 27.07.1969 inštaláciu o. Jána Ďurkaňa za správcu gr.kat. farnosti v M.Zalužiciach slávnostne previedli vdp.okresný dekan Ján Kniežo a dekan o. od obnovenia cirkvi do 20.07.1969 sú vedené v matrikách Gr. kat. farnosti Michalovce a od 21.07.1969 je zavedená nová matričná kniha. (doslovný prepis záznamu v úvode matričnej knihy)
Personalistika farnosti Farnosť Zalužice bola spravovaná o. Jánom Ďurkáňom do roku 1972. V roku 1972 do roku 1975 spravoval farnosť o Ján Škoviera (vo farnosti ako jediný aj rezidoval). Od roku 1975 do roku 2000 bola farnosť iba ako farnosť ex curendo (Hažín, Zalužice, Lúčky) spravovaná z farnosti Iňačovce o. Michalom Moskaľom resp. v rokoch 2000 až 2004 o. Martinom Mikulom. Po rokoch (1975-2004), keď táto farnosť ex curendo bola spravovana farnosťou Iňačovce k 01.08.2004 vladyka Milan ustanovil farnosť Zalužice znova ako samostatnú farnosť a menoval aj prvého farára do tejto farnosti o. ThDr. Vlastimila BAJUŽIKA P.h.D. a k farnosti pridružil filiálne obce Hažín a Lúčky. Dňa 01.08.2004 pri slávnostnej sv. liturgii o.
Slovo cirkev je nositeľom dvoch významov, podľa ktorých sa dá hovoriť o cirkvi. Prvým z nich je cirkev ako spoločenstvo veriacich v Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, druhým je označenie miesta kde sa veriaci stretávajú k vzdávaniu úcty Bohu a k všetkému, čo patrí kresťanskému kultu, je to teda chrám. Skutočnosť, že vo veľkej väčšine jazykov (aj v rusínskom) existuje len jedno slovo „cirkev“ na označenie dvoch spomínaných významov (spoločenstvo veriacich a chrám), podčiarkuje spoločenský aspekt kresťanského prežívania viery. Ak chceme teda podať informácie o cirkvi v Stebníku, musíme hovoriť o spoločenstve veriacich v Stebníku a o chráme v Stebníku.
Cirkevné spoločenstvo v Stebníku
Podľa sčítania obyvateľstva v r. 2001 sa 286 obyvateľov Stebníka prihlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Najstaršia správa o cirkevnom spoločenstve v Stebníku pochádza zo schematizmu z r. 1788, v ktorom sa uvádza Stebník ako gréckokatolícka farnosť s farárom Michalom Demjanovičom. Stebník mal vtedy 444 obyvateľov a patril medzi veľké dediny Makovického panstva. K farnosti patrila i Stebnícka Huta s 12 obyvateľmi.
V r. 1798 sa rozpadol pôvodný drevený chrám a tým zanikla i farnosť v Stebníku. Fara bola presťahovaná do Nižného Tvarožca a Stebník sa stal filiálnou obcou farnosti Komloša (tento pôvodný názov Chmeľovej sa používal do r. 1920), čím je až dodnes.
V r. 1876 bolo v Stebníku 67 domov. Alexander Duchnovič známy ako kňaz, spisovateľ a národný buditeľ rusínov a Vasiľ Prokipčák, kňaz s nezabudnuteľnou pokorou, skromnosťou a jednoduchosťou apoštola Ježiša Krista, ktorý neváhal pretrpieť i prenasledovanie Gréckokatolíckej cirkvi v r. 1950 - 1968 vo vyhnanstve v Čechách.
V spomínaných rokoch prenasledovania a oficiálnej neexistencie Gréckokatolíckej cirkvi 1950-1968 spravoval farnosť Chmeľová pravoslávny kňaz Ján Onda. Skutočnosť, že s jeho pôsobením v chmeľovskej farnosti sa nespájajú žiadne kresťanov nehodné prejavy nelásky (aké poznáme z mnohých iných farností) tiež slúži stebníčanom k cti.
Zo Stebníka, z rodiny Kovalických pochádzal i jeden gréckokatolícky kňaz a kanoník (čestný titul) Mukačevskej eparchie, Kornelij Kovalický. 28. augusta 1927 sa konala v Stebníku veľká slávnosť, pri ktorej navštívil Stebník blažený biskup a mučeník Pavol Peter Gojdič.
Sv. misie sa posledný krát konali v Stebníku od 16. do 24. februára 1922. Na ich pamiatku bol pri chráme postavený trojramenný misijný kríž (dnes sa tu už nenachádza). V septembri 2006 sa uskutočnili voľby cirkevnej rady, v ktorých boli zvolení na dobu troch rokov títo členovia cirkevnej rady v Stebníku: Jozef Dinis, Peter Homza, Gabriel Fecek.
7.8.2018ID: 4174upozornenie pre užívateľov
Adresa: GKFÚ, Gen. Svobodu 121, 059 71 Ľubica Správca farnosti: Mgr. Bohor., od r. 1930 Narodenia Presv. Bohorodičky, od roku 2008v Ľubici v Kežmarku
Zoznam farárov a správcov farnosti:
- do roku 1944 filiálka Ihľan
- 1944-1948 Gejza Tressa
- 1948 Valentín Kibalčič
- 1948-1950 Ján Čisarik
- 1968-1969 Ján Čisarik
- 1969-1983 Andrej Zima
- 1983-1989 Ján Babjak, SJ (neskorší prešovský eparcha)
- 1989-1890 Milan Kuzmiak
- 1990-1999 Igor Zimovčák
- 1999-2008 Pavol Nižnik
- 2008-2019 Peter Fedor
- 2019-? Marián Sterančák
Informácia o terajšom správcovy: Marián Sterančák
- Narodený: 1973 v Prešove
- Titul: Mgr.
- Ordinovaný: 29. júna 1996
- Miesto ordinácie: Prešov
- Pôsobiská:
- 1996 - 1997 správca farnosti Šmigovec
- 1997 - 2001 správca farnosti Lomné
- 2001 - 2007 správca farnosti Ľubovec
- 2007 - 2019 farár Torysky
- 2019 - ?
Vladyka Milan Lach, SJ pomocný biskup Prešovskej archieparchie slúžil svätú liturgiu v rodnej Ľubici. Gréckokatolícka farnosť v našej obci mala radosť na radosť, radosť zo vzkriesenia Ježiša Krista a radosť z prítomnosti nášho Vladyka Milana, týmito slovami poďakoval za všetkých správca farnosti Peter Fedor ThDr. 6.1.2012 bola posvätená voda, ktorou následne kňaz posvätil celý chrám a vodu si do svojich príbytkov zobrali aj veriaci farnosti. Popoludní a aj nasledujúci deň vykonal správca farnosti Peter Fedor v sprievode posviacku domovov farníkov.foto: M. Návšteva Mons.
Dňa 25. 7. 2010 navštívil Gréckokatolícku farnosť Ľubica v ktorej pôsobil v rokoch 1983 až 1989 Mons. Ján Babjak SJ. Primičná sv. Podľa peknej tradície 29.5.2011 zorganizoval Gr. kat. šicerský spolok športovo relaxačný deň, kde nechýbal ani tradične výborný guláš. Organizátori ďakujú aj nemenovaným sponzorom.
Návšteva Mons. Farnosť Premenenia Pána má záujem zabezpečiť prístupnosť svojho webového sídla v súlade so zákonom č. 95/2019 Z. z. Webové sídlo je v čiastočnom súlade so zákonom č. 95/2019 Z. z. niektoré textové prvky nespĺňajú štandard WCAG 2.1 pre farebný kontrast AA. vzhľadom na vysoký objem zverejňovaných dokumentov nie sú všetky dokumenty vo formáte PDF ošetrené "OCR" vrstvou (prispôsobené pre nepočujúcich). V nesúlade sú dokumenty dodané treťou stranou, kde pôvodcom neprístupného obsahu webového sídla je iný organ riadenia alebo iná osoba, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 95/2019 Z. z. o ITVS.
Vyhodnotenie súladu webového sídla s požiadavkami zákona č. 95/2019 Z. z. V prípade neuspokojivých odpovedí na podnety alebo žiadosti zaslané v rámci spätnej väzby subjektu verejného sektora v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. Farnosť Premenenia Pána je správcom všetkého obsahu webového sídla a zároveň zaň zodpovedá. Technickým prevádzkovateľom redakčného systému je spoločnosť Alphabet partner s.r.o.
Tabuľka: Zoznam farárov a správcov farnosti Ľubica
| Obdobie | Meno |
|---|---|
| do roku 1944 | filiálka Ihľan |
| 1944-1948 | Gejza Tressa |
| 1948 | Valentín Kibalčič |
| 1948-1950 | Ján Čisarik |
| 1968-1969 | Ján Čisarik |
| 1969-1983 | Andrej Zima |
| 1983-1989 | Ján Babjak, SJ |
| 1989-1890 | Milan Kuzmiak |
| 1990-1999 | Igor Zimovčák |
| 1999-2008 | Pavol Nižnik |
| 2008-2019 | Peter Fedor |
| 2019-? | Marián Sterančák |
