Od Kataríny do Vianoc: Zvyky a tradície, ktoré prežívajú

K Vianociam a celému predvianočnému obdobiu patrili rôzne zvyky, ktoré dnes už našim deťom pripadajú ako z rozprávky. Poďte si spolu s nami pripomenúť slovenské zvyky a tradície a pozrite si, ako sa kedysi žilo cez vianočné obdobie, v čo verili naši predkovia a ako oslavovali. Niektoré tradície by sa mali určite dodržiavať aj dnes.

Práve vďaka nim sme stále prepojení so svojimi predkami a ctíme si, čo tu pre nás zanechali. Najmä s týmto obdobím sa ich spája neúrekom. Od veštenia lásky, počasia, úrody, až po koledovanie nám prinášajú množstvo zaujímavostí, ktoré by ste mali vyskúšať aj so svojimi deťmi. Každá mama by mala svojim deťom o tomto období čo najviac hovoriť a mali by poznať naše zvyky, ktoré sa u nás dodržiavajú.

Stridžie dni a ich magická moc

Veľa tradícií sa spájalo so zimným slnovratom, ktorý mal údajne magickú moc. Počas tohto obdobia v roku sa združovala silná energia, ktoré mohla ovplyvniť života. Preto vtedy naši predkovia praktizovali rôzne úkony, ktoré im mali v budúcom roku priniesť dostatok šťastia. Keďže sa vtedy aj veľa veštilo, nazývali ich tiež „stridžie dni“. Toto obdobie sa začínalo v novembri na Katarínu a končilo sa 6. decembra sviatkom svätého Mikuláša.

Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci predlžovali a dni skracovali, považovaný za čas, keď fantázia preberá moc nad realitou a v povetrí cítiť svišťanie stridžích metiel. Predstavy o nadprirodzených silách vyvolávali v ľuďoch pocity strachu a úzkosti. Ľudia sa pred nečistými silami bránili magickými znakmi, predmetmi, rastlinami , vôňami a rozličnými rituálmi. Ochranným prostriedkom pred strigami bol cesnak.

25. november: Katarína

Od osláv Kataríny na nás až do Vianoc čaká veľa krásnych zvyklostí. Už v prvý deň tohto nezvyčajného obdobia by sme mali zbystriť pozornosť a sledovať aj tieto zaujímavosti:

• Počasie na Katarínu nám predpovedalo, aké budeme mať sviatky. Pokiaľ bolo všade blato a sucho, v tom prípade budeme mať Vianoce na snehu. Ak už na konci novembra bude bohatá snehová nádielka, počas sviatkov sa jej už nedočkáme.
• Naši predkovia počas viacerých sviatkov verili, že ak ku ním do domácnosti príde ako prvá žena, tak im to prinesie smolu. Keby prišla na návštevu najprv nejaká susedka, tak by to pre gazdinú znamenalo smolu v kuchyni. Počas nasledujúcich mesiacov by vraj rozbila veľa riadu a zničila veľa hrncov. Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Aby sa tomu predišlo, chodievali v tieto dni po dedine chlapci „s oceľou“. Po príchode do domu predniesli vinš: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“. Chlapcov - vinšovníkov odmeňovali grošom, koláčikom či jabĺčkom.
• Na Katarínu boli zakázané ženské práce, nesmelo sa priasť ani šiť, aby sa ženám v lete pri práci na poli prsty „nezbierali“. Tento deň sa využíval aj na tancovačku - usporadúvali sa katarínske zábavy. Katarínska zábava bola posledná pred adventom, kedy sa zábavy neuskutočňovali.
• Pokiaľ sa však ako prvý do domácnosti dostavil muž, znamenalo to pre rodinu veľké šťastie. Jeho návšteva totiž vyhnala z domu všetky zlé sily. Naši predkovia si však nemohli návštevy vopred plánovať a dohodnúť. Vždy museli čakať, aký odkaz im prinesie ich osud.
• Na severe najmä v oblasti Oravy chodievali mladí chlapci prezlečení za ženy po domoch a takto tancovali spolu s gazdinami a ich dcérami. Často im tam hrali na husliach a spievali. Za odmenu potom dostali nejakú dobrotu.
• Mladé dievčatá šli v tento deň nalámať prútiky alebo tenké konáriky z kríkov a stromov, ktoré kvitli na jar. Potom ich označili a dali do vázy. Ten, ktorý vykvitol do Vianoc, znamenal splnené želanie. Vydajachtivé dievky si do črepníka sadili konárik čerešne, slivky alebo orgovánu, ktorý každý deň polievali vodou nosenou v ústach z potoka. Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla, mohla sa dievčina tešiť na svadbu.
• Kedysi museli ľudia obmedziť svoju prácu aj na sviatok Kataríny. Ten oslavovali na poctu svätej Kataríny, ktorú mučili na kolese. Preto sa nikto z rodiny nemohol dotknúť a ani robiť s ničím, čo obsahovalo koleso. To znamená, že nemohli pracovať s vozom, mlynom, hodinami alebo kolovrátkom. Pri posledne menovanom predmete by dokonca mohli gazdinkám zhniť prsty, pretože ho použili v nepovolený čas.

30. november: Ondrej

Druhá magická noc prišla v posledný novembrový deň. Vtedy oslavovali meniny Ondrejovia a tí so sebou prinášali výborné podmienky na veštenie. Spolu s deťmi si pripomeňte aj tieto tradície:

• Ak máte dom so záhradou a chcete mať dobrú úrodu, tak aspoň raz v tento deň potraste plotom, aby mali stromy a kríky dostatok plodov.
• Veľa veštieb sa týkalo hľadania ženícha. Keď napríklad nevesta zaklopala v noci na kurník a ako prvý sa ozval kohút, tak sa do roka vydala. K bežným čarám patrilo varenie halušiek s lístočkami. Prvý kus, ktorý vyplával na hladinu vody, malo dievča vybrať a z lístka sa dozvedelo meno nastávajúceho muža. Varili halušky, v ktorých boli zabalené lístočky s mužskými menami, ale aj s možnosťami „neznámy“, „smrť“ a prázdny papierik. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž čarujúcej dievčiny. Prázdny lístok znamenal, že si dievka na vydaj ešte musí počkať.
• Na Ondreja taktiež nemohla dôjsť do domu ako prvá žena, pretože by to rodine prinieslo smolu a rovnako ste nemohli robiť ani žiadne ručné práce, aby sa dobre darilo dobytku. Na Ondreja bolo taktiež zakázané priasť, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce.
• Veštilo sa aj pomocou pohárov. Pod šálky skryli štyri predmety - hrebeň, kúsok zeme, chlieb a prsteň. Potom si každý v rodine vybrali ten svoj. Ak našli hrebeň, tak do roka mali zdravotné problémy, hlina znamenala úmrtie, prsteň svadbu a chlieb bol symbolom blahobytu.
• Taktiež si dávajte pozor na to, čo sa vám bude snívať. Pretože tieto sny sa vám môžu do roka splniť.

Podľa pohanského zvyku sa slobodné dievčatá v tento deň stretávali a liali olovo, ktorého odliate obrazce im mali ukázať, čím bude ich budúci manžel. Pri liati odriekali: „Ondreju, Ondreju, tebe olovo lejú. Dajže nám Ondreju znac, s kým ja budzem pri oltáru stac“.

Tiež chodili siať konope popod okná, kde mali mládencov, pričom dievky hovorili: „Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj mi, Bože, znati, kde ma budú brati“. Ak vraj konope naozaj vzišlo, mala sa dievka do roka vydať. Neskôr sa semeno len „šibalo do oblokov“ a podľa toho, aké slová dievky zvnútra počuli ako prvé, mali sa do roka vydať či nevydať.

Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri tom odriekali zaklínadlo: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať.“ V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. „Kaluža, kaluža, daj muža.

1. december: Advent

So začiatkom decembra prichádza advent, počas ktorého by sme mali na chvíľku spomaliť a upokojiť sa. Preto neboli nikdy zábavy a ľudia sa viac sústredili na svoju rodinu. Dnes sa nám už s týmto obdobím spájajú aj adventné vence. No prvý z nich vznikol až v roku 1839 v nemeckom Hamburgu. Tunajšieho pastora deti neustále otravovali s otázkou, kedy už budú konečne Vianoce.

Preto na začiatku decembra vyrobil veľký veniec, na ktorý dal štyri veľké a devätnásť malých sviečok. Tie veľké predstavovali nedeľu a ostatné bežné dni. Keď na venci zapálili všetky, tak sa už drobci dočkali ich vysnívaných Vianoc.

Do sveta sa potom táto myšlienka rozšírila v úspornejšej obdobe iba so štyrmi sviecami. Ich zapaľovanie bolo zase predzvesťou svetla, ktoré medzi ľudí prišlo s narodením Ježiška. Každá zo štyroch sviec v sebe niesla určitú symboliku a mali by ju zažať iní členovia rodiny:

• 1. sviečka - znamená nádej a zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine,
• 2. sviečka - znamená mier a malo by ju zapáliť najstaršie dieťa v rodine,
• 3. sviečka - znamená priateľstvo a jej zapálenie je na starosti matky rodiny,
• 4. sviečka - znamená lásku a úloha ju zažať pripadá otcovi rodiny.

Zaujímavosťou je, že pôvodne mali vence až päť sviečok. Tá posledná sa dávala do stredu a musela byť bielej farby. Predstavovala príchod malého Ježiška a zapaľovala sa tesne pred Štedrou večerou.

Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.

U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku.

Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny. Typické boli obchôdzky v maskách sv. Mikuláša, anjela a čerta. Tento zvyk bol určený hlavne deťom, ktoré Mikulášovi priznávali svoje dobré i zlé skutky a on ich podľa zásluh obdarovával buď drobnými sladkosťami, alebo mrkvou, uhlím či zemiakmi. Svoj vstup do príbytku obyčajne sprevádzal rečňovačkou: „Deti, ja som Mikuláš, modlite sa Otčenáš. Mrcha deťom nesiem korbáče, dobrým orechy a koláče“. Čert strašil neposlušných svojím bľakotaním a štrnganím reťaze.

4. december: Barbora

Aj na Barboru túžili spoznať dievčatá svojho ženícha. Prvá odpoveď bola neutrálna. Stačilo im odlomiť konárik z čerešne a keď do Vianoc vo váze rozkvitol, tak bola čoskoro svadba. Druhá možnosť sa líšila podľa regiónu Slovenska. Niekde totiž tento zvyk praktizovali už od Kataríny, inde čakali až do Barbory.

Mladé ženy túžiace po vydaji si odlomili prútik z akéhokoľvek jarného ovocného kríka či stromu a ten dali do vázy. Potom išli do potoka, uchlipli si vodu do úst a takto ju preniesli až do vázy v kuchyni. Tam ju vypustili ku konáriku. Takýmto spôsobom ju polievali každý deň. Ak do Vianoc rozkvitla, tak sa do roka vydali.

Na sv. Barboru dievčatá po zotmení odtrhli čerešňovú halúzku, ktorú až do Vianoc chodili ústami zalievať. Tej, ktorej halúzka zakvitla, sa do roka vydá. Ženích prišiel z tej strany, na ktorú sa halúzka otočila.

Ani tentoraz sa neubránili ženy zákazu návštev. Pretože ak by prišli prvé do domu, mužom by to pomotalo hlavu a na ďalší rok by mali smolu a práca by im nešla tak od ruky.

Na Barboru sa opäť nešilo, nepriadlo, lebo inak by sa bol statok „páral“, čiže klal. Rovnako v tento deň bol rozšírený zákaz vstupu ženy do domu a ako prevencia „oceľovanie“ chlapcov.

13. december: Lucia

Lucia vraj bola najsilnejšia zo všetkých stríg. Preto sa jej ľudia báli a snažili sa v tento deň dostať zo svojich príbytkov zlú energiu. Za všetko mohol fakt, že sme vtedy mali najdlhšiu noc v roku, preto temno víťazilo nad svetlom.

Deň Lucie je považovaný za najväčší stridží deň. Obecní pastieri a mládenci hlučným trúbením, pískaním a zvonením na zvoncoch a reťaziach, práskaním bičom odháňali bosorky.

Dievčatá sa poobliekali do bielych plachiet, tvár si zamúčili. V ruke mali biele krídlo z husi. Chodili po dedine, od domu k domu. Z kútov vymetali prach a pavučiny. Pripomínali ľuďom, že si majú pred Vianocami upratať príbytok, ale tiež i svoju dušu a svoje srdce.

Aj nám sa predstavili „Lucie“ - dievčatá zaodeté do bielych plachiet s bielym husím brkom v ruke, ktoré svojím tancom vymetali kúty.

Nechýbali ani veštby a iné zaujímavé zvyky:

• Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov teda napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy „nikto“, „neznámy“ a „cudzinec“. Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený. Neskôr sa táto tradícia obmenila a na lístky sa písali aj konkrétni muži, ktorých poznali. Na Luciu si dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
• Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky. Každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz a nemohli naň použiť ani jeden klinec. Keď ho potom vzali na Štedrý deň na polnočnú omšu, tak cez stredový otvor vraj uvideli všetky strigy z dediny. Kto chcel strigy lepšie poznať, začal v deň Lucie vyrábať drevený stolček, ktorý nesmel mať jediného klinca.
• Tentoraz chodili koledovať dievčatá. Tie sa prezliekali za Lucie, čiže chodili oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou. V rukách mali husie perá a tými vymetali zo všetkých kútov všetko zlo z domácnosti a prinášali tak rodine šťastie.
• Od Lucie až do Vianoc si značte do kalendára, aké počasie bolo v jednotlivé dni. Podľa toho budú vyzerať aj mesiace v nasledujúci rok.
• Ženy nemohli robiť žiadne ručné práce a ani chodiť na návštevu, pretože by sa toho domu mohli zmocniť strigy. Inak boli aj v tento deň zakázané ženské práce, najmä pradenie, aby sa nezbierali prsty.
• Naši predkovia v tento deň chránili pred strigami svoje domovy i dobytok. Na alebo nad dvere preto kreslili kriedou kríž a zvieratám priviazali okolo krku kytičku s ochrannými bylinkami.
• Večer už do maštale nemohol vojsť nikto okrem majiteľov domu, pretože by sa inak zvieratám „porobilo“ a neprospievali by.

Vravelo sa: "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc." Ľudia sa pred strigami chránili jedením cesnaku, kreslením krížov posvätenou kriedou na dvere obydlí a stajní.

21. december: Tomáš

Pred Vianocami už gazdinky združovali v domácnosti všetky potrebné veci. Preto im nemohli chýbať ani oblátky. Tie často vyrábal učiteľ alebo skúsená žena z dediny. Potom ich po domoch roznášali deti, ktoré spolu s nimi koledovali a dostávali malé výslužky. Na Tomáša chodievali koledovať aj malí chlapci, ktorí v ruke držali nejaký predmet z ocele. Vďaka tomu priniesli na budúci rok do rodiny pevné zdravie a veľa šťastia.

chodilo sa vinšovať zdravie, šťastie, Božie požehnanie, úrodu a dobré vlastnosti. Deti chodili s,,oceľou“ a vinšovali „Doniesli sme vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali.

V posledný týždeň pred Vianocami roznášali malí chlapci, školáci, po domoch oblátky, ktoré piekol rechtor.

24. december: Štedrý deň

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku.

Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

25. december a 26. december

25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

Štefan - 26.

Noc predchádzajúca Novému roku a aj samotný deň mali mať zvláštnu moc priaznivú pre rôzne veštby. Na Horehroní verili, že čo sa človeku v túto noc prisnilo, to sa mu aj splní. Všeobecne známe boli spôsoby predpovede počasia. Červené zore ráno na oblohe veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých, plných klasov. Komu sa ráno kýchlo, ten sa mal v zdraví dožiť budúceho Nového roku.

Traja Králi - 6.

chodili chlapci oblečení podobne ako betlehemci, ale len traja, na hlavách mali papierové čiapky alebo koruny. „My tria králi ideme k vám, zdravia, šťastia vinšovať vám. Zdravia, šťastia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka.

V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa podľa legendy prišli pokloniť novorodenému Ježiškovi: G(ašpar) + M(elichar) + B(altazár). Tieto boli zároveň skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom). Veľký význam malo svätenie vody. Ňou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom i hospodárskym zvieratám, aby prospievali. Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily.

tags: #od #katariny #do #vianoc #tradicie