Pôst je súčasťou ľudstva už od nepamäti a má svoje miesto takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. V kresťanstve je najrozšírenejší pôst v období pred Veľkou nocou. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.
Článok sa zameriava na vysvetlenie pravidiel pôstu v katolíckej a gréckokatolíckej cirkvi, s dôrazom na vekové obmedzenia a formy pôstu.
Prerušovaný Pôst: Je TOTO Chudnutie BEZ Cvičenia a Diét? (Bývalý Kulturista Prezrádza Odpoveď)
Pôstna disciplína v Rímskokatolíckej cirkvi
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum, teda trojdnie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána.
Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 podľa odporúčania konštitúcie Paenitemini a v súlade s Kódexom kánonického práva uzniesla na tejto úprave:
- Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
- Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.
Cirkevný zákonník, ktorý vydal pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1983, nás učí ako máme prakticky žiť svoju vieru, svoje náboženské presvedčenie v rôznych okolnostiach života. Učí nás aj o zmysle a význame pôstnej disciplíny v našom živote.
Základné rozlišovanie podľa Jána Pavla II.
Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje:
- Dni pokánia: Každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250).
- Pôst: Treba zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251).
- Zdržanie sa mäsitého pokrmu: Majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na Popolcovú stredu (kán. 1251-52).
Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dni pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na myslí najmä mladých ľudí.
Pôstna disciplína v Gréckokatolíckej cirkvi
V Gréckokatolíckej cirkvi platia podobné, ale špecifické pravidlá pôstu. Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“.
V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok nás zaväzuje „zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec“.
- Zdržanlivosť: Od vymenovaných pokrmov zaväzuje v súčasnosti každého gréckokatolíka od 7. roku života.
- Pôst: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roku života v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.
Ak teda máte dieťa, ktoré už dovŕšilo 7. rok života, ale ešte nedovŕšilo 14. Všetky potrebné inštrukcie ohľadom platnej pôstnej disciplíny (treba totiž vedieť, že cirkev ju môže meniť) nájdete napríklad vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 628 a 629.
V tejto súvislosti je veľmi dôležité uvedomiť si, že uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť.
Praktické rady a výnimky
Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu.
Ak na piatky pripadne slávnosť (čiže v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže.
Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Čo sa rozumie pod "mäsitým pokrmom"? Akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.
Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.
Alternatívne formy pokánia
Okrem presne určených spôsobov sú aj iné možnosti pokánia:
- Konať dobročinné skutky, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne.
- Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu.
- Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.
Pôst a zdravie
V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga.
Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov.
Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu.
Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst. Strava by mala byť diétna, ľahko stráviteľná.
Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou.
Tabuľka vekových obmedzení pôstu
| Cirkev | Pôst | Vekové obmedzenia | Ďalšie poznámky |
|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka | Zdržanie sa mäsitého pokrmu | Od 14 rokov | Každý piatok v roku a Popolcová streda |
| Rímskokatolícka | Prísny pôst (raz denne sa najesť dosýta) | Od 18 do 59 rokov | Popolcová streda a Veľký piatok |
| Gréckokatolícka | Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec | Od 7 rokov | V určené dni (Čistý pondelok, Veľký piatok) |
| Gréckokatolícka | Pôst | Od 14 do 60 rokov | V určené dni (pred Narodením Krista, pred Bohozjavením, Čistý pondelok, Veľký piatok) |
Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.