Takzvaným Čistým pondelkom vstúpili všetky cirkvi konštantínopolskej tradície používajúce gregoriánsky kalendár, u nás gréckokatolícka cirkev, do obdobia Veľkého pôstu. Katolíci východného obradu ho nazývajú Svätá štyridsiatnica a jeho priebeh je odlišný od pôstu v cirkvách západného obradu, u nás rímskokatolíckej cirkvi. Tie začnú pôst pred Veľkou nocou o dva dni neskôr Popolcovou stredou.
V pondelok, 12. februára 2024 sa podľa Gregoriánskeho kalendára začína v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Veľký pôst, teda Štyridsiatnica (podľa Juliánskeho kalendára tohto roku o 5 týždňov neskôr, t.j. 18. marca 2024). Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.
Gréckokatolíci byzantského obradu začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou - Svätej štyridsiatnice.
Pôstna disciplína
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V Čistý pondelok sú gréckokatolíci povinní nejesť mäso a mäsité pokrmy i mlieko a mliečne pokrmy, pričom raz sa môžu najesť dosýta a dvakrát sa trochu občerstviť.
Slovenskí gréckokatolíci v prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) zachovávajú prísny alebo strohý pôst, čím sa zdržiavajú konzumácie mäsa, mlieka a vajec. Dosýta sa môžu najesť iba raz za deň, pričom dvakrát je dovolené aj malé občerstvenie.
Počas celého Veľkého pôstu nesmú gréckokatolíci v stredu a piatok jesť mäso a mäsité pokrmy, Veľký piatok má rovnakú pôstnu disciplínu ako Čistý pondelok. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa (požívajú sa bezmäsité pokrmy).
Niektoré kategórie veriacich sú oslobodené, napríklad chorí, tehotné ženy a dojčiace matky.
V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Oltáre v gréckokatolíckych chrámoch sa počas pôstneho obdobia nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Liturgia a modlitby
Obdobie Veľkého pôstu má svoj vplyv aj na bohoslužobný život gréckokatolíkov. V stredu a piatok Veľkého pôstu sa slávi liturgia ”vopred posvätených darov”, charakteristická výlučne pre toto obdobie. V sobotu sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho, v nedeľu liturgia svätého Bazila Veľkého.
Charakteristickou črtou pre východnú tradíciu je tiež aliturgickosť, t.j. že v niektoré dni, Veľkého pôstu sa neslúži svätá božská liturgia. V stredy (pamiatka Pánovho umučenia) v piatky (pamiatka Pánovej smrti) sa slúži tzv. Liturgia vopred posvätených darov. Liturgia pozostáva z večierne (vešpery), pri ktorej sa rozdáva Eucharistia, ktorú kňaz konsekroval vopred.
Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Typickou modlitbou tohto obdobia je modlitba prepodobného Efréma Sýrskeho spojená s tzv. veľkými poklonami, pri ktorých sa človek prežehná, kľakne si, hlavou sa dotkne zeme a znova vstane. Vyjadruje poníženie a túžbu po obrátení.
Najrozšírenejšou veľkopôstnou modlitbou je modlitba sv. Efréma Sýrskeho, ktorá vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov: „Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, amen.”. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby, pričom po každej prosbe nasleduje hlboká poklona, tzv. metánia (veriaci si kľakne a hlavou sa skloní až k zemi).
Na viacerých farnostiach sa slávi aj Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho, pri ktorom sa tiež robia veľké poklony. Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta.
Liturgické texty Štyridsiatnice majú kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, pokánia, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.
Charakteristickou črtou pre východnú tradíciu je tiež aliturgickosť, t.j. že v niektoré dni, Veľkého pôstu sa neslúži svätá božská liturgia.
História a význam pôstu
Pôstna liturgia v gréckokatolíckej cirkvi pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva nielen katechumenov, teda ohlásených čakateľov na krst, za ktorých v liturgii prednáša osobitné modlitby, ale aj veriacich, ktorí si pripomínajú krst a sú pobádaní k pokániu.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a dodržiavali v tento deň pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni alebo dlhšie.
V 2. a 3. storočí sa pôst postupne presunul na obdobie pred paschou, tzv. predpaschálny pôst a predlžoval sa. Od 4. storočia máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. storočí sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.
Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov.
Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.
Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov“.
Duchovná obnova, a to praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: „Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti“.
Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu.
Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov. Bol to čas vyhradený na dôstojné splnenie si veľkonočnej povinnosti, ako to vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy.
V rímskokatolíckej cirkvi sa pôstne obdobie pred Veľkou nocou začína Popolcovou stredou.