Vianoce sú jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, oslavujúcich narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, vykúpenia, pokoja a lásky. Na celom svete ich oslavujú približne dve miliardy veriacich. Presný dátum narodenia Ježiša Krista však nie je známy.
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára.
Na Západe sa v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336. Tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne.
Vianoce sú však sviatok západného pôvodu. V Ríme sa slávili od roku 336. Na Východe ich zaviedol svätý Gregor Teológ okolo roku 380 v Konštantínopole a svätý Gregor z Nyssy ich zaviedol v Kapadócii.
V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra).
Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša.
Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. Trvá od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi).
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.
Väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne 6. januára za štedrovečerný stôl. Juliánskym kalendárom, ktorý je v porovnaní s gregoriánskym posunutý o 13 dní, sa na Slovensku riadi takmer celá prešovská eparchia.
Podľa vyjadrenia druhého tajomníka Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milana Gerku, vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza 40-dňový pôst, počas ktorého sa nekonzumujú mastné jedlá, mäso, mlieko ani žiadne živočíšne produkty. Na Štedrý deň platí stále pôst, od rána sa zväčša nekonzumuje žiadne jedlo, prvým pokrmom býva štedrovečerná večera. Jedlá sú tiež pôstne, bez mäsa, masla, mlieka a výrobkov z nich.
Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Obrady sú dlhé, trvajú aj tri hodiny. Aj ďalšie dni sú v chrámoch slávnostné bohoslužby.
Arcibiskup Rastislav k sviatku Christovho narodenia povedal, že pre celý kresťanský svet je tento deň sviatkom príchodu Božej lásky, ktorá so sebou prináša plnosť života.
Dokumentárny film History Channel o pôvode Vianoc
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi.
Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku, na Vianoce v roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.
Vianoce a okruh ich slávenia (historické pozadie):
- Narodenie Ježiša Krista - sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky
- Vianoce 24. - 25. decembra oslavuje na celom svete dve miliardy kresťanov.
- Nepoznáme presný dátum narodenia Pána, ktoré bolo asi pred dvetisíc rokmi.
- Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Klaňanie sa troch kráľov od Gentile da Fabriano
Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka, ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení “obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2,21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nebola nedeľa - 2. januára.
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala “tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany “mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
tags: #od #ktoreho #storocia #oficialne #slavime #krestanske