Medzi najobľúbenejšie bratislavské kostoly patrí Františkánsky kostol v centre Starého Mesta. Tento kostol má vyše 700 rokov a je teda najstarším v Bratislave. Spoznajte jeho históriu a umenie.
Františkánsky kostol v Bratislave.
História kostola
História siaha až k obdobiu krátko pred rokom 1239, kedy sa v Trnave usadili Františkáni.Po oficiálnom povolení pápežom dáva súhlas k založeniu kláštora i ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza (18. decembra 1465). Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Kláštor teda vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína.
V roku 1301 a 1340 sa v tunajšom kláštore konala uhorská provinciálna kapitula. V rokoch 1308-1309 sa tu zdržiaval pápežský legát, kardinál Gentilis OFM, ktorý plnil v Uhorsku svoje politické poslanie. Kráľ Ľudovít I. Veľký dal v roku 1363 postaviť nový gotický kostol a zároveň zväčšiť kláštor.
V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor i kostol.
V 17. storočí bol niekoľkokrát opravovaný. V roku 1666 a 1683 úplne vyhorel. Oheň zničil klenbu, hlavný oltár a 5 ďalších bočných oltárov. Na popol sa obrátila bohatá knižnica, darovaná kardinálom Pázmáňom a archív kláštora so všetkými protokolmi a listinami. Stavbu nového kostola podporoval ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi a v roku 1714 bol konsekrovaný.
Vo vizitačnej správe z roku 1823 sa píše, že kostol bol 1. septembra 1714 konsekrovaný, posviacal ho Lukáš Nataly, belehradský biskup (čestný hosť u františkánov) a urobil to zdarma. Vežu dokončili v roku 1717.
Františkánsky kostol v Prešove.
Súčasnosť
Kláštor patril pôvodne do Mariánskej provincie. Bola v ňom zriadená filozofická a teologická škola, ktorú navštevovali aj bratia - študenti z Bulharska a Bosny. Od roku 1642 bola povýšená na generálne štúdium a popri Trnavskej univerzite, ktorú spravovali Jezuiti bola druhou vysokou školou v meste. Aj tu jestvoval, najmä od 17.
Po obnovení provincie v roku 1924 sa kláštor stal miestom noviciátu a je ním aj v súčasnosti. Ako nasledovníci odkazu sv. Františka z Assisi sa hlásime k životnému štýlu, ktorý charakterizujeme slovami žiť podľa evanjelia. Tento život je vždy životom v bratstve, ktoré máme hlboko v úcte.
Oni sú bratia františkáni skrátka také otvorené povahy, radi sú v kontakte s frmolom dnešnej doby a pred nikým sa neuzatvárajú. To, čo spravili toto leto, je toho dôkazom. Návštevníkov pustia nielen do vnútra kostola, aby sa tam pokojne pomodlili či poprechádzali (žiadne zamknuté mreže či retiazka, za ktorú je zákaz ísť), ale dovolia im nahliadnuť aj do zákulisia kláštora.
Spovedná chodba s vystavenými sochami, kaplnka či krásna záhrada v átriu sú verejnosti sprístupnené už roky. Toto leto si však františkáni povedali, ukážeme ľuďom ešte viac! Zo srdca im za to ďakujem. Za jediné euríčko (tá suma bola taká smiešna, že som dal dve) mi ukázali veci v našich končinách zatiaľ nevídané.
V prvom rade je to pokladnica (áno, pokladnica!) - zlaté obradné predmety, pred ktorými som mal takú bázeň, že som ich ani necvakol. Rok 2017 - začala sa oprava veže. To, že vežu františkánskeho kostola obnovujú, som si všimol už pred štyrmi rokmi, keď sa na nej objavilo lešenie. Povedal som si vtedy - paráda, ďalšia pamiatka sa opraví. Ani vo sne by mi nenapadalo, že sa raz pozriem hore. A nielen ja, vyštverať sa tam môže hocikto. Neviem o žiadnom inom kostole v Bratislave, ktorý by voči verejnosti spravil takéto gesto.
Prehliadka kostola
Krásne zreštaurovanou gotickou vežou stúpam po príkrych schodoch hore. Nejde to ľahko, ešteže nie sú točité ako napríklad vo veži Starej radnice. Za necelé dve minúty som hore na veži a nedočkavo sa vrhám k okienkam. Aká je vyhliadka? Čo uvidím? Ach jaj, výhľad kazí pletivo, ktoré bráni, aby sem nelietali holuby. Ale na to som si už zvykol pri iných bratislavských vežiach, na ktoré mi bolo dopriate vyjsť. Už viem, že sa to pri fotení dá okabátiť, keď objektív pritlačím čo najviac k očku na pletive.
Takže, čo tu máme? Uršulínok, na ktorom som vždy obdivoval čokoládovú vežičku. poriadne veľký kláštor. Zhora vyzerajú Uršulínky majestátne. Idem k druhému okienku. Michalskej veže s lešením. Výhľad na Hrad. Rozrobená strecha dokazuje, že františkáni s opravami ešte neskončili. výhľad ponad strechy na Hrad. stromov. Pri poslednom okienku zase strechy. Fotím, vychutnávam, obdivujem. Keď už som tu, nazriem aj do záhrady. Pekne to tu spravili. Zeleň, oleandre, lavičky pre unavených pútnikov aj mini jazierko s oranžovým kapríkom. Osviežujúca oáza skrytá v horúcom meste!
Aha, ešte je otvorená aj Kaplnka sv. Jána evanjelistu v ľavej lodi kostola. Nazriem tak a už sa ponáram do hry svetla okennej mozaiky. Cítim ako sa na mňa dívajú svätí a uhorskí králi, ktorých sochy stoja po bokoch. Cestujem v čase. Kaplnka Sv. Jána evanjelistu. Otočím sa a na stene vidím obrovský svätý obraz. Najväčší barokový obraz na Slovensku! Má tristo rokov a je naozaj majestátny. Kráľovná anjelov.
Je super, že sa bratia františkáni vydali touto cestou, ktorá je v iných krajinách bežná. Že kostoly sú tu pre ľudí a útechu, oddych, pokoj, silu, ale tiež pre poznanie.Verím, že aj ďalšie bratislavské kostoly sa vyberú touto cestou.
Verím, že ste si naplno užili túto prehliadku Františkánskeho kostola.
tags: #omsa #frantiskansky #kostol