História Bardejovskej Kalvárie a Baziliky Minor

V pôsobivom prostredí strmého kopca neďaleko centra mesta sa rozprestiera pôvabná bardejovská Kalvária. Trinásť kaplniek ukrytých v lese okolo serpentínovej cesty završuje dvojvežový kostol sv. Kríža, postavený v eklektickom historizujúcom slohu.

Bardejovská Kalvária

Kostol z diaľky púta výraznou kresbou fasády, ktorá mu dodáva pôsobivý originálny vzhľad. Kalvária bola vystavaná v rokoch 1863 - 1869 zásluhou katolíckeho farára Eduarda Kacvinského.

Výstavba Kalvárie

Pri jej budovaní bola príkladnou horlivosť a oduševnenosť miestnych obyvateľov. Postavená bola z milodarov, pričom jej výstavby sa bez nároku na mzdu zúčastnili takmer všetci bardejovskí remeselníci, ako aj mnohí ďalší obyvatelia, vrátane nekatolíkov. Po celý čas vynášali na horu tehly a kamene, kopali, fúrikovali, či vykonávali ďalšie práce bohatí i chudobní, mladí i starí, páni i panie so svojimi služobnými. Jednalo sa o mimoriadne vzácny spoločenský úkaz.

Kostol sv. Kríža bol dokončený v roku 1868. V jeho interiéri sa nachádza oltár s obrazom Snímania Ježiša z kríža, či pôvodné kalvárske obrazy. Na chóre je umiestnená pamätná doska tvorcovi a zakladateľovi bardejovskej Kalvárie - Eduardovi Kacvinskému. Ten je pochovaný v hrobke pod svätostánkom kostola. Medzi vežami kostola stojí socha archanjela Gabriela. Kalvária bola vysvätená v roku 1869. Kostol mal vtedy dva zvony odliate vo zvonolejárskej dielni Jána Šmilniaka v Bardejove. Menší Štefan dostal meno po prvom uhorskom kráľovi, väčší Eduard po Eduardovi Kacvinskom. V roku 1904 dostal kostol sv. Kríža ďalší zvon, pomenovaný Anton. Zvony Štefan a Eduard boli v čase prvej svetovej vojny zrekvirované na zbrojárske účely.

Pred kostolom sa rozprestiera široký priestor, umelo vytvorený počas výstavby. Zo strany od mesta je podopretý múrom, v ktorom je vstup do podzemnej kaplnky sv. Márie Magdalény. Vnútri tejto svojho druhu ojedinelej stavebnej pamiatky je umiestnený Boží hrob, ako aj oltár zasvätený Márii Magdaléne.

Pred kaplnkou sa nachádza cintorín, na ktorom Bardejovčania v minulosti pochovávali významné osobnosti. Ležia tu kňaz a starosta mesta Gejza Žebrácky, uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a mnohí ďalší. Pochovaní sú tu aj stavitelia bardejovskej Kalvárie.

Kaplnky Kalvárie

Súčasťou diela bola aj výstavba radu kaplniek, symbolizujúcich 14 zastavení krížovej cesty. Zaujímavým faktom je, že kaplniek má bardejovská Kalvária iba 13, keďže siedme a ôsme zastavenie je umiestnené v zdvojenej kaplnke. Do roku 1868 bolo postavené siedme až štrnáste zastavenie. Prvých šesť zastavení pribúdalo postupne až do začiatku 20. storočia. Kaplnky sa kedysi uzatvárali dverami a slúžili sa v nich aj sväté omše. Dnes ich chránia iba mreže, pričom olejomaľby s výjavmi zastavení sa v nich už nenachádzajú.

Po 50 rokoch existencie Kalvárie bolo potrebné prikročiť k veľkej oprave kostola, ktorý bol časom i vojnou veľmi poškodený. Opravy sa ujal farár Gejza Žebrácky a zrealizovaná bola v rokoch 1920 - 1921. Postavila sa nová strecha, kostol sa vymaľoval, pribudol nový oltárny obraz, maľované okná, či mramorový kríž pred kostolom. Okná boli darmi jednotlivých rodín v meste. Na opravu bola vyhlásená zbierka, ktorej sa zúčastnili veriaci z množstva farností. Žebrácky však rozpracoval aj veľkú akciu medzi vysťahovalcami v Amerike. Z amerických zbierok rodákov boli v českom Broumove odliate dva nové zvony namiesto chýbajúcich. Ďalšia veľká oprava kostola sa udiala v rokoch 1991 - 1993.

Poloha Kalvárie nie je náhodná. Kedysi bolo možné vidieť kostol z viacerých okolitých dedín. Táto dominantnosť je dnes potlačená rozrastajúcou sa zeleňou. Púte sa tu konajú trikrát v roku, a to v nedele po sviatkoch Nájdenia a Povýšenia sv.

Bazilika Minor sv. Egídia v Bardejove

História našej farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Dnes, na základe výskumov procesu fundácie cistercitských kláštorov na území Uhorska vieme, že kláštor v Bardejove bol vybudovaný z iniciatívy kráľa Ondreja II. (1205 - 1235) na hranici kráľovstva, začiatkom 13. storočia. Rok, ani presné miesto založenia kláštora nie sú známe, ale jeho existenciu potvrdzujú miestne názvy: Mníchovský potok, Kláštorné lúky, i mestská časť „Za rajom“. Je viac ako pravdepodobné, že pôvodný kláštor zničili pri svojom vpáde Tatári, ale, ako to dokazuje spomínaná listina z roku 1247, cisterciti ho obnovili.

Roku 1269 sa cisterciti v dôsledku politických zmien v štáte na bardejovskom území už nenachádzajú a o osude chrámu ani územia Terra Bardfa niet žiadnych správ. Terra Bardfa sa postupne menila na osadu. Začiatkom 14. storočia daroval kráľ Karol Róbert už rozvinutú osadu Bardejov svojmu sprievodcovi, rytierovi Vavrincovi a jeho potomstvu (Laurentius Filius Laurentii et eius Heredes). V listine z roku 1320, ktorou kráľ udelil obyvateľom Bardejova privilégiá v platení daní, sa už spomína farár i richtár a Bardejov ako „Civitas Bardfa“. Obyvatelia sú povinní odvádzať farárovi polovicu desiatku. O existencii chrámu sv. Egídia sa dozvedáme z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, ktorou kráľ povolil mestu Bardejov výročný jarmok po dni sv. Egídia, patróna chrámu i mesta. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto na úrovni Budína a Košíc má tiež priamu súvislosť s chrámom a farnosťou. Zaiste by kráľ Ľudovít I.

Údaje o čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori datujú začiatok výstavby do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je najpravdepodobnejšie. Všeobecne sa prijal názor, že základná časť chrámu - hlavná loď a bočné lode - bola dobudovaná ako trojloďová bazilika roku 1415. Do veže, ktorej výstavba prebiehala v rokoch 1420 - 1427, boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku. Medzi prvé prístavby chrámu patrila svätyňa. Na prístavbu svätyne, sakristie a kaplnky sv. Kataríny bola roku 1448 uzavretá zmluva s bardejovským kamenárskym majstrom Mikulášom Lapicidom (lapicida = kamenár). Smelá gotická klenba, postavená domácim majstrom, sa po roku 1458 narušila a začala sa prepadávať. Opravu svätyne, vrátane novej klenby, urobil roku 1464 majster Štefan z Košíc. Pod vedením mestského staviteľa Urbana v rokoch 1482 - 1486 pristavali kaplnky k južnej bočnej lodi. Veronika, vdova po mestskom richtárovi Petrovi Magerovi, darovala chrámu 3000 zlatých, ktoré sa použili na výstavbu kaplniek. Po ukončení stavby kaplniek pristúpili k vybudovaniu horného poschodia veže. Práce, uskutočňované pod vedením majstra Jána Frankina Štemašeka (Stemmeisen) z Ansbachu sa ukončili roku 1494.

Bohatí a umeniamilovní občania mesta sa po dobudovaní chrámu postarali aj o jeho veľmi hodnotný umelecký interiér. V druhej polovici 15. Historia Domus zaznamenala, že keď roku 1467 bardejovský farár Augustín Eckel zo Stropkova so svojím kaplánom „conspexit calices Ecclesiae“, robil prehliadku kalichov kostola, našiel ich tu 23. Skrášľovanie chrámu pokračovalo aj zvonka. Pozoruhodným freskovým obrazom, na ktorom boli zobrazení prví arpádovskí králi, sv. Štefan so synom sv. Imrichom a sv. Ladislav, ako aj sv.

Reformácia a náboženské nepokoje

Reformácia našla úrodnú pôdu aj v Bardejove. Po konverzii väčšiny meštianstva na novú vieru, rozhodla sa Mestská rada roku 1539 odovzdať chrám evanjelikom. Hŕstka verných katolíkov odbavovala svoje bohoslužby v súkromnom dome Szepesházyovcov na námestí č. Chrám sv. Egídia vymenil počas náboženských bojov niekoľkokrát svojho držiteľa. Roku 1671 sa dostal nakrátko do rúk katolíkov, ale v nasledujúcom roku ho majú na niekoľko mesiacov opäť evanjelici. Na zákrok jágerského kanonika Imricha Koloswáryho ho 22. mája 1672 získali katolíci, aby ho v roku 1678 Tökölyho povstaleckí komisári odovzdali evanjelikom. O niekoľko týždňov po vtiahnutí cisárskej armády do Bardejova je chrám opäť katolícky. Tökölyho poverenec odníma v roku 1682 katolíkom kostoly v meste, no po víťazstve cisárskych vojsk 13. 1. 1687 odovzdáva cisársky generál Csáky Chrám sv. Egídia Michalovi Sorgerovi, farárovi vracajúcemu sa z vyhnanstva. Za povstania Františka II. Rákocziho, rozdelili komisári Melczer, Görgey a Becskeházy v meste kostoly medzi evanjelikov a katolíkov. Evanjelici, ktorých bolo 2000, dostali chrám. Až roku 1711 na sviatok Zjavenia Pána - 6. januára - z príkazu cisárskeho generála Virmonda, dostáva sa Chrám sv.

Renesancia a obnova

Z doby reformácie pochádzajú renesančné časti chrámového interiéru: lavice, náhrobné dosky, epitafy (dnes v Šarišskom múzeu), dvere hlavného vchodu, dnes už nefunkčné, a iné. Noví majitelia chrámu sa neriadili nenávistnými pohnútkami, ale umeleckým citom. Ponechali v nedotknutej podobe bočné oltáre a ostatné zariadenie, ktoré nový kult nepotreboval. Veža bola roku 1550 zasiahnutá a zničená bleskom. V renesančnom slohu upravili talianski majstri Ľudovít a Bernard Pel z Lugana roku 1564 južné priečelie kaplniek, hlavne atiku. Po požiari v roku 1640 bola aj veža renovovaná v renesančnom slohu. Pretože predchádzajúce zásahy vežu oslabili, presunuli sa z nej zvony v roku 1669 do novopostavenej renesančnej zvonice pred chrámom na námestí. Požiarmi zoslabená veža sa pri zemetrasení v roku 1725 zrútila. Torzo veže bolo až po veľkom požiari roku 1774 zrovnané so strechou, a od tohto roku je bardejovský chrám bez veže. Ďalšie zemetrasenie v roku 1836 ho poškodilo na viacerých miestach a obrovský požiar na Veľkonočný pondelok v roku 1878, ktorý spustošil celé mesto, zničil strechu chrámu natoľko, že boli ohrozené umelecké pamiatky v interiéri.

Reštaurovanie a súčasnosť

Mestská rada spolu s vtedajším farárom Eduardom Kaczvinszkým vyvinula veľké úsilie, aby sa umelecká klenotnica reštaurovala. Na základe žiadosti sa o potrebe opravy presvedčil osobne minister kultu a školstva a poveril univerzitného profesora Imricha Steindla spracovaním projektovej a rozpočtovej dokumentácie na opravu chrámu. Prípravné práce a lešenie okolo svätyne boli ukončené ešte v roku 1879 a 20. apríla 1880, po bohoslužbách, za streľby mažiarov, bol sňatý hlavný oltár, Golgota a epitafy zo stien. Klenby svätyne boli rozobraté, podobne ako aj obvodové múry hornej časti až do hĺbky 8 metrov. Reštauračné práce vykonali v dvoch etapách Jozef Weber a po jeho smrti v roku 1880 Viliam Fröde, stavbyvedúci, ktorí pôsobili súčasne aj na rekonštrukcii košického Dómu.

V prvej etape, trvajúcej do roku 1884, ukončili svätyňu. I. FERENCZ JÓZSEF Ö CS. AP. KIR FELSÉGE KEGYELMÉBÖL TREFORD ÁGOST. VALL. ÉS KÖZOKT. FRÖDE VILMOS ÉPITÉSZEK VEZETÉSE ALAT A SZENTÉLYT HELYREÁLLITTATOTTA KATH. Po smrti Kaczvinszkého sa ujal reštaurácie chrámu jeho nástupca Anton Korányi. V druhej etape boli od základov postavené nové piliere hlavnej lode, nové obvodové murivo hlavnej lode, nové klenby a strechy všetkých lodí, ako aj strechy kaplniek. Reštauráciu ukončili v roku 1898. V tom istom roku dobudovali aj vežu do súčasnej podoby. Umiestnili v nej opäť zvony a hodinový stroj. Profesor Steindl bol vymenovaný za čestného občana mesta. Obnovený regotizovaný chrám slávnostne vysvätil košický biskup Žigmund Bubics 4. júna 1899.

Mohutný organ do chrámu dodala firma Otto Rieger z Budapešti roku 1909. Podľa archívnych záznamov chrám mal už roku 1466 organ i organistu menom Paulus. Ďalší organ bol zhotovený roku 1594 za 1500 fl. Z bojov v 1. svetovej vojne vyšiel chrám bez najmenšieho poškodenia. V 2. svetovej vojne, pri bombardovaní mesta 5. septembra 1944, bola zásahmi bômb poškodená vitráž a strecha chrámu. Pre mimoriadne historické i umelecké hodnoty bol Chrám sv.

Rozsiahla oprava chrámu sa začala roku 1986. Historické zvony Ján a Urban, ktoré roku 1990 pukli, boli v rokoch 1994 a 1995 nahradené novými, rovnako veľkými, odliatymi v zvonolejárskej dielni Marie Tomáškovej - Dytrychovej v Brodku u Přerova. Na obnovu zvonov vznikla v meste Nadácia Egídius - Bardejov, ktorá zabezpečila finančné prostriedky a zrealizovala celú dodávku a montáž zvonice a zvonov do nej. Dňa 1. 9.

Povýšenie na Baziliku Minor

Dňa 23. novembra 2000, v roku Veľkého Jubilea, povýšil pápež Ján Pavol II. Chrám sv. Egídia na Baziliku minor. Pri tejto príležitosti bol do veže chrámu inštalovaný nový zvon Jozef o hmotnosti 700 kg, odliaty v dielni M. Tomáškovej-Dytrychovej. Slávnostné vyhlásenie a prečítanie apoštolského breve sa uskutočnilo 29. V rokoch 2006 až 2010 urobili v Bazilike viaceré rekonštrukčné prace: vymenili strešnú krytinu, inštalovali nové osvetlenie lodí, urobili nové maľby klenieb a stien v lodiach ako aj vo svätyni. V roku desiateho výročia povýšenia chrámu na baziliku bol do Baziliky sv. Egídia inštalovaný nový obetný oltár, ktorý bol konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom 23.

tags: #omsa #kaplnka #bardejov