Tento článok sa zameriava na históriu a aktivity Rímskokatolíckej cirkvi, konkrétne na život farnosti sv. Jozefa v rôznych obciach a mestách na Slovensku. Priblížime si významné udalosti, duchovný život a komunitné aktivity, ktoré formujú tieto spoločenstvá.
Pohľad na Považský Chlmec.
Rímskokatolícka cirkev farnosť Žilina - mesto a Považský Chlmec
Pod Rímskokatolícku cirkev farnosť Žilina - mesto patria filiálky: Budatín, Považský Chlmec a Strážov. Vo farnosti Žilina-mesto je Katedrála a farský Kostol Najsvätejšej Trojice (1583), Kostol sv. Barbory (1723), Kostol Obrátenia sv. Pavla (1743), Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Katolíckom dome v Žiline, Kostol sv. Jozefa robotníka v Budatíne, Kaplnka v Dome nádeje v Považskom Chlmci a Kaplnka v materskej škole v Strážove.
Farnosť patrí pod Dekanát Žilina a dekanát pod Žilinskú diecézu. Z rozhodnutia diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa sa od 1. januára 2024 vyčleňuje filiálka Budatín z farnosti Zástranie a začleňuje sa do farnosti Žilina - mesto. Vo filiálkach Považský Chlmec a Strážov nie sú postavené kostoly. Vo farnosti sa nachádza niekoľko kaplniek a krížov.
Pre lepšiu orientáciu uvádzame zoznam zmlúv o prenájme miesta na pohrebisku:
- HM/01/2026 Mgr. art. Monika JURČENKOVÁ, 841 01 Bratislava
- HM/02/2026 Mgr. art. Monika JURČENKOVÁ, 841 01 Bratislava
- HM/03/2026 Jozefa Dubovcová, 010 08 Žilina
- HM/04/2026 Viera Ecksteinová, 153 00 Praha 5 - Radotín
- HM/05/2026 Anna Bačiková, 010 01 Žilina
- HM/06/2026 Edita Šedíková, 013 11 Lietavská Lúčka
- HM/07/2026 Iveta Banovčinová, 013 11 Lietavská Lúčka
- HM/72/2025 Oľga Olejkárová, 013 11 Lietavská Lúčka
- HM/73/2025 Jana Švajdová, 010 03 Žilina-Považský Chlmec
- HM/74/2025 PhDr. Anna Perkovičová, 010 01 Žilina
- HM/75/2025 Marta Kotvasová, 010 01 Žilina
- HM/76/2025 Zlatena Bellanová, 013 11 Lietavská Lúčka
- HM/77/2025 Ing. Vazil Babik, 013 11 Lietavská Lúčka
- HM/78/2025 Beáta Šútovcová, 013 11 Lietavská Lúčka
- HM/79/2025 Martina Masná, 013 11 Lietatvská Lúčka
Geografická poloha Diviny a jej okolia
Poloha Divina leží približne 6 km severne od okresného mesta Žilina, v údolí, ktorým preteká rovnomenný potok Divina. Jej umiestnenie v údolí zapríčinilo, že počas svojho vývoja sa rozrástla do dnešnej takmer 6 km dĺžky. V blízkosti obce sa nachádza Divinka, Marček, Svederník, Zárieč, Keblov, Dlhé Pole, Dlhá na Kysucou, Rudinská, Rudina, Rudinka, Vranie a Považský Chlmec.
Z urbanistického hľadiska predstavuje Divina typ reťazovej dediny s dodnes nezastavanými časťami (miestna časť ve Vrbí, alebo u Paríži). Rozptýlené osídlenie Diviny potvrdzujú v 18. storočí tiež textové operáty Prvého vojenského mapovania. Typ voľnej reťazovej dediny je v podstate typ, ktorý vznikol na území Slovenska počas nemeckej kolonizácie v 13. - 14. stor. Obec vzniká vymeraním rovnobežných pásov, kolmých na hradskú cestu, pri ktorej sa nachádza intravilán.
Divinu tvoria dve obce: Divina a kedysi samostatné Lúky. Obec má aj početné osady, z ktorých najväčšie sú osady Bálovce (u Báli) a na Vŕšku. V roku 1325 Divina, r. 1393 Dywyne, r. 1474 Nagh Dywen, r. 1598 Diwina Maior, r. 1808 Welká Diwina, maďarsky Nagydivina. V latintičine znamená slovo Divina "božská".
Najstaršie mapy Diviny máme z roku 1850. Hradné územie Diviny siahalo pôvodne až na sliezske hranice po Jablunkovský priesmyk, lebo ešte v roku 1325 podľa popisu chotára Diviny patrila sem aj Olešná nad Turzovkou a kopce a doliny Milošov medzi Čadcou a Jablunkovským priesmykom. Dnešná rozloha obce je približne 2188 ha a rozprestiera so vo výške 355 až 910 metrov nad morom. Stred obce je 381 metrov nad morom.
Obec Divina sa nachádza na severozápadnom Slovensku, vzdialená sedem kilometrov od krajského mesta Žilina. Leží vo východnej časti pohoria Javorníky. Divina susedí s obcami: Divinka, Svederník, Dlhé Pole, Rudinská, Rudinka, Rudina, Dlhá nad Kysucou, ktorá do roku 1953 patrila k Divine, ale potom bola pripojená k Turzovke a vo východnej časti katastra susedí s mestom Žilina - s miestnou časťou Vranie.
Evanjelická farnosť v Čadci
Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kost.
Autentické zábery z oslobodzovania Slovenska, september 1944 - máj 1945
Účasť Slovákov v prvej svetovej vojne
V uniformách Rakúsko - Uhorskej armády na bojiskách prvej svetovej vojny bojovalo aj asi 400 - 450 tisíc Slovenských mužov, teda asi sedmina vtedajšieho obyvateľstva Slovenska. Slovenskí vojaci tvorili 4 % Rakúsko - Uhorskej armády. Bojovali vo všetkých zbraniach Rakúsko - Uhorskej armády - v pechote, jazdectve, delostrelectve, ženijnom vojsku, v špeciálnych jednotkách i vo vojenskom námorníctve.
Najviac Slovákov bojovalo v najväčšom Slovenskom pluku v Trenčianskom 71. pešom pluku . Po vyhlásení mobilizácie v r. 1914 nastúpil taký počet príslušníkov, čo oveľa prevyšovalo stavy ostatných plukov monarchie - okrem doplňovacieho okruhu Viedne a Budapešti.
71. peší pluk bol do stavu najvyššej pohotovosti uvedení 6. Augusta 1914. Z 8 tis. záložníkov odišla polovica na východný front už 8. augusta. Druhá polovica ho nasledovala onedlho. Pred ich odchodom na front bola odslúžená omša poľným kurátom Dr. Jozefom Tisom.
Už 23. Augusta 1914 boli nasadení v bitke smerom na Lublin - proti ruskej armáde. Už prvý deň Rakúsko - Uhorskej ofenzívy sa dostali do ťažkých bojov o výšinu pri Polichne a do vyčerpávajúceho trojdňového boja pri Krasniku. S obrovskými stratami si pluk vybojoval víťazstvo pri Krasniku. Neskôr sa pluk zúčastnil zimných bojov v Karpatoch.
V roku 1918 bol náhradný prápor 71. pešieho pluku dislokovaný v Srbskom meste Kragujevac. Mužstvo náhradného práporu tvorili nováčikovia, staré mužstvo a navrátilci, ktorí zohrali rozhodujúcu úlohu vo vzbure v júni 1918.
Vzbura v Kragujevaci
Na základe dohody o výmene zajatcov sa k 71. Pešiemu pluku vrátilo do konca júna 1918 asi 3000 navrátilcov z Ruského zajatia. Navrátilci boli zo situácie, ktorá vládla v Rakúsko - Uhorsku po ich návrate hlboko sklamaní. Najprv museli prejsť preberacími stanicami, odkiaľ ich potom posieľali do táborov. Absolvovali tu tzv. disciplinárne doškolovanie a tvrdý dril. Potom ich cesta viedla cez výmenné zberné stanice k náhradnému práporu vlastnej jednotky, kde ich podrobili tzv. ospravedlňovaciemu konaniu. Účelom tohto konania bolo zistiť, či je vojak dostatočne dôveryhodný.
Rakúsko - Uhorské orgány sa báli šírenia revolučných myšlienok, ktoré by mohli narušiť disciplínu armády. Práve odpor k vojne, jej nezmyselnosť, neochota bojovať , znechutenosť stavom armády, túžba po mieri, pokoji a rodine boli hnacou silou rebélie vojakov. Napriek všetkému nič nedokázalo vzbudiť nervozitu a napätie medzi navrátilcami 71. Pešieho pluku, ako hroziaci odchod na Taliansky front.
Dňa 2. júna 1918 asi o pol desiatej večer sa niekoľko vojakov - navrátilcov vracajúcich sa z nedeľnej vychádzky dostalo do konfliktu so službu konajúcim poddôstojníkom a dozorným dôstojníkom útvaru, ktorý bol v potýčke ťažko ranený. Na krik sa zobudili aj ostatní vojaci, ktorí už spali. Začala sa vzbura, vznikol chaos. Postupne sa však navrátilci usporiadali a vyčlenili sa z nich organizátori.
Vzbúrení vojaci zakrátko obsadili kasárne, kde sa v sklade zmocnili asi 500 pušiek, ale len malého množstva streliva. Vzbúrenci tiež vyrabovali kantínu a vtrhli do kancelárií stotín, kde zničili dokumenty, najmä o evidencii mužstva, narazili pritom na pokladnicu III. náhradnej roty, kde bolo asi 100 000 korún. Asi 100 vzbúrencov sa neúspešne pokúsilo obsadiť železničnú stanicu a zabrániť tak rýchlemu prísunu posíl. Zlyhala aj snaha o obsadenie Kragujevackého arzenálu a oslobodenie srbských komitačov uväznených na okresnom veliteľstve.
Okolo polnoci z 2. na 3. júna zorganizoval veliteľ práporu pplk. Marx útok na kasárne. Obrancom kasární však veľmi rýchlo začali dochádzať náboje a o 1. hodine v noci ich odpor veľmi rýchlo slabol. Pred piatou hodinou rannou sa jednotkám pplk. Marxa podarilo obsadiť kasárne. Ešte do rána sa mestom Kragujevac ozývali ojedinelé výstrely.
Vzbura slovenských navrátilcov náhradného práporu 71. pešieho trenčianskeho pluku z 2. na 3. júna 1918 bola neúspešná a už v zárodku potlačená. Vzbúrenci mali 5 padlých a 10 zranených, na strane potlačujúcich síl sa uvádzajú traja ranení. Po nastolení poriadku sa začalo vyšetrovanie.
Stanný súd začal zasadať 6. Júna 1918. Obvinil 59 obžalovaných. Pre nedostatok dôkazov 15 obvinených vylúčili pred konaním pred voj. súdom. Hlavné pojednávanie sa konalo v budove Oblastného riaditeľstva dňa 8. júna 1918 o 8. hodine ráno. Predvedených bolo 44 obžalovaných slovenských vojakov. Boli odsúdení na degradáciu, odobratie vyznamenaní a trest smrti zastrelením.
Potom ich čakal už len smutný sprievod mestom a poprava na Stanovljanskom poli, kde boli odsúdenci zastrelení v dvoch skupinách po 22 mužov. Poprava účastníkov Kragujevackej vzbury bola najmasovejšou exekúciou vykonanou v Rakúsko - Uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny.
Na Stanovljanskom poli bolo 44 Slovenských vojakov Rakúsko - Uhorskej armady príslušníkov náhradného práporu 71. Pešieho pluku. Štatariálnym rozsudkom z 8. Júna 1918 boli popravení: desiatnik Juraj Ridzi, pešiak Juraj Olšanik, pešiak Pavol Sýkora, domobranec pešiak Ján Štrbka, domobranec pešiak Ján Domanický. Deň po vzbure zastrelila na mieste stráž pešiaka Pavla Kozlára pre pokračujúce odmietanie poslušnosti a protivenie.
Aktivity a oznamy farnosti
Naša farnosť organizuje pre mladých už 4. ročník vianočného turnaja v ping-pongu a v stolnom futbale v termíne 29.12.2025 v pastoračnom centre.
Milí veriaci, v našej farnosti budeme vysluhovať sviatosť krstu v nasledujúcich termínoch: 3.1.2026, 17.1.2026, 31.1.2026, 14.2.2026, 28.2.2026, 14.3.2026, 28.3.2026, 11.4.2026, 25.4. 2026, 9.5.2026, 23.5.2026, 6.6.2026, 20.6.2026, 4.7.2026, 18.7.2026, 1.8.2026, 15.8.2026, 29.8.2026, 12.9.2026, 26.9.2026, 10.10.2026, 24.10.2026, 7.11.2026, 21.11.2026, 5.12.2026, 19.12.2026, 2.1.2027.
Naša farnosť organizuje 9-dňovú púť do Talianska. Navštívime miesta ako Bologna-Assisi-Rím-Monte Cassino - Nettuno a to v termíne od 12. 6. 2026 - 20.6.2026. Cena púte je 720 eur a záväzné prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.
V našej farnosti sa k sviatosti birmovania pre školský rok 2025/2026, môže prihlásiť študent prvého ročníka strednej školy, a druhého ročníka 5 ročných gymnázií, ktorí bývajú na území našej farnosti. Prihlásiť sa dá do 15. júna 2025 na farskom úrade.
Naša farnosť ponúka pre mladých z našej farnosti vo veku od 15 - 30 rokov kurz dobrovoľníctva a animátorstva. Kurz je zameraný na službu a pomoc vo farnosti a ponúka nové možnosti spoznať sa a spoločne pomáhať v aktivitách, ktoré sú našou farnosťou organizované.