História saleziánov na Mamateyovej v Petržalke

Saleziáni prišli do Petržalky ešte dávno predtým, ako sa otvoril náš dom na Mamateyovej. História hovorí, že v roku 1990 v tomto narýchlo postavenom komunistickom sídlisku bývalo približne 120-tisíc obyvateľov. Prečo naše kroky viedli do Petržalky? Noviny opakovane nazývali túto časť hlavného mesta (na počet obyvateľov ľudnatejšia ako väčšina miest na Slovensku) časovanou bombou kriminality, ktorá by bez zásahu vybuchla o niekoľko rokov.

Prišli sme do tejto mestskej časti na pravom brehu Dunaja s túžbou urobiť Petržalku ľudskejšou a začali sme od mladých. Opatrne sme im ponúkali priateľstvo, pochopenie a zdravé prostredie. Úrady nám dovolili prenajať v jednom činžiaku tri miestnosti, tam začal fungovať klub pre mladých, ktorý navštevovalo týždenne viac ako 100 mladých.

„Na počiatku bol Boh, potom bola Petržalka, potom bol v Petržalke taký chaos ako nikde na svete. V Petržalke bol na 120-tisíc obyvateľov jediný kostol. Podobne vyzeral aj duchovný život obyvateľov tohto sídliska. Väčšina manželstiev rozbitých, v rozklade, nešťastní rodičia, nešťastné deti v nešťastných rodinách. Zdalo sa, že to nikto nevidí. Súdruhovia budovali socializmus a po jeho krachu mali v Petržalke zelenú drogy a nemravnosť tak ako nikde inde na svete. Zo 650 nových prípadov narkománie bolo 600 v Bratislave a z toho 550 v Petržalke. Podobne to bolo aj s kriminalitou. Ale v tejto tme boli aj svetielka. Malé rodinné spoločenstvá nevedeli zvrátiť túto neúprosnú situáciu. Všetci cítili, že to takto nemôže ísť ďalej, ale nik nevedel spoľahlivo povedať ako. Orgány mestskej samosprávy boli v značnej miere pod vplyvom rozumných a čestných ľudí. Títo hľadali východiská a podporili každé úsilie, ktoré budilo nádej.

Výstavba a posviacka strediska na Mamateyovej

Dňa 9. októbra 1994 sa uskutočnila posviacka staveniska. Pozvaní hostia, ktorí sa na nej zúčastnili, len potvrdili dôležitosť tohto okamihu a nádej, s akou sa na toto dielo pozeralo. Prítomní boli prezident Slovenskej republiky p. Kováč, primátor Bratislavy p. Kresánek a ďalší poprední politici. Zo strany saleziánov hlavný predstavený don E. Viganó, provinciál Slovenskej provincie don E. Macák, don V. Fekete, don Kysel (hnací motor prestavby budovy), don Pöstényi a iní.

Prvá komunita pre budúce Mládežnícke stredisko na Mamateyovej bola zložená z trojice bratov, ktorí síce bývali v provinciálnom dome na Miletičovej, ale pastoračne začali pôsobiť v Petržalke o rok neskôr v októbri 1995. Boli to diakon K. Maník a dvaja asistenti Peter Pilko a Marián Sarňák. Prvé úsilie zamerali na pomoc nášmu spolubratovi donovi Mirkovi Kyselovi pri dostavbe domu, na zoznámenie sa s mladými z Daliborka a z klubu dona Bosca.

Prvý direktor, aj keď len incaricato, bol don Fekete, hoci nevýhodou bolo, že mal aj provinciálne zodpovednosti. Stavba napriek všetkým problémom a ťažkostiam napredovala a prišiel deň otvorenia diela. Dňa 14. septembra 1996 bola veľká slávnosť s množstvom mladých aj dospelých, veriacich, duchovenstva aj politikov. Otec biskup Sokol požehnal novú kaplnku a celé dielo.

Primátor Kresánek v príhovore povedal: „Ďakujeme všetci Bohu, že tu máme vás, bratia saleziáni. Don Bosco prišiel práve do tohto typu sveta. Do sveta, na ktorý sa pozeral pravdivo, bez pozlátenej minulosti našej Cirkvi. V Petržalke žije aj veľa vzácnych ľudí, veľa vzácnych rodín. Prítomnosťou bratov saleziánov bude Petržalka ešte bohatšia duchom a činmi.“

Prvým direktorom komunity saleziánskeho domu na Mamateyovej bol menovaný don Šebo. Našli sa aj neprajníci, ktorí tvrdili, že k nám do strediska chodí len málo chlapcov a iba vybrané skupiny. Ako odpoveď poslali bratia na mestské zastupiteľstvo kompletný zoznam 217 chlapcov s preukazmi, o ktoré chalani s veľkým úsilím bojujú. Otravujú učiteľov v škole, aby dostali lepšie známky, lebo potom budú mať lepší preukaz v našom mládežníckom stredisku. Neprestali sme byť prítomní ani v klube don Bosco na Lúkach.

Samozrejme, začínajú fungovať stretká, krúžky, organizujú sa rôzne výlety, turnaje vo všetkých športoch. Cvičia sa divadlá a scénky. Nesmieme zabúdať na spoluprácu s domom a farnosťou na Daliborku.

Mamateyka, samozrejme, nie sú len čísla a počty. Sú to mnohé príbehy mladých, z ktorých sú dnes maminy a otcovia a do strediska, do futbalového klubu či do kostola privádzajú svoje deti. Je dojemné počúvať rozprávania chlapcov, dnes už chlapov, ktorí sa tu naháňali po nedokončenom stavenisku ešte pred príchodom saleziánov, s radosťou rozbíjali okná a vybíjali si diery v stenách, aby ich pri útekoch nechytili policajti, no zároveň boli medzi prvými v oratku s preukazom a dnes sú aktívne prítomní v pastoračnom tíme laikov v našom mládežníckom stredisku. Bez nich si nevieme predstaviť fungovanie v našom dome.

Na to, aby mohli byť pre mladých dobrými sprievodcami, sa musia pripraviť. Dvojročný program prípravy animátorov vedie tím zložený zo starších animátorov, saleziánov a sestier FMA (PA 15 chlapcov, Tweete 20 dievčat), ktorí pomáhajú na akciách počas roka. Po príprave nasleduje Formácia animátorov, čo je trojročný cyklus formácie chlapcov a dievčat, ktorí aktívne pracujú s mladými (15 chlapcov a 15 dievčat). Vyslúžilí animátori sa zapájajú do niektorých pravidelných aktivít.

Máme otvorené 3x do týždňa - utorok, piatok po omši o 17.30 a v nedeľu od 15.00 do 18.00, v lete až do 20.30. Je miestom stretnutia mladých zo stretiek a futbalového klubu, ale aj otvoreným priestorom pre rodiny s deťmi či pre úplne nových nezaradených mladých z ulice. Do oratória patria aj naše chlapčenské (10) a dievčenské (12) stretká. Najsilnejším dňom je piatok, kde sú stretká pozvané spolu s rodičmi a súrodencami na oratkovskú svätú omšu o 17.30.

90. výročie saleziánskeho diela na Slovensku

(Šaštín, 2. septembra 2014) - Približne 1500 členov saleziánskej rodiny a priateľov dona Bosca, vrátane mnohých mladých z celého Slovenska, sa zišlo na Deň vďačnosti saleziánskej rodiny do Šaštína 29. augusta. V naplnenej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie predsedal ďakovnej svätej omši za 90 rokov saleziánskeho diela pod Tatrami vzácny hosť z Ríma, vikár hlavného predstaveného, don Francesco Cereda. Medzi desiatkami koncelebrantov boli aj viacerí spolubratia z českej saleziánskej provincie na čele s ich provinciálom donom Petrom Vaculíkom. Nechýbal vikár rakúskej provincie, don Siegfried Kettner.

V slnečnom počasí sa po omši konal obed na nádvorí šaštínskeho komplexu. „Našu ďakovnú púť v Šaštíne, pri ktorej sme ďakovali za 90-ročnú prítomnosť saleziánov na Slovensku, Pán Boh požehnal nádherným počasím, radostnou, bratskou a rodinnou atmosférou, ktorá bola takmer hmatateľná,“ opísal slávnosť slovenský provinciál saleziánov don Jozef Ižold. Ďakovná púť sa zároveň odohrala počas Roku Sedembolestnej, ktorý bol vyhlásený pred 450 rokmi.

Po spoločnej eucharistickej adorácii a záverečnom pozdrave dona Ceredu sa krátko všetkým prítomným ešte prihovoril provinciál don Ižold. „Mne prislúcha napísať už len bodku. Dnes môžem vyjadriť veľkú radosť, ktorú som prežíval počas dnešného dňa. Radosť plnú vďačnosti, toho, že don Bosco prišiel a nezostal tu osamotený, že tie dejiny jeho prítomnosti sa píšu. Don Bosco najradšej študoval dejiny. Vnímal život ako dejiny spásy. Písal dejiny cirkvi, biblické dejiny. Náš život sú dejiny, je to príbeh, kde nie sme každý sám niekde v kúte, ale kde Pán Boh si nás vedie. A to sme mohli vnímať, aj keď sme pozerali na tie slovenské dejiny, kde Boh stál pri tých našich bratoch. Boh im dával odvahu v časoch nadšenia, budovania, rozbehu. Ale Boh bol pri bratoch, sestrách aj v čase ťažkostí, prenasledovania. On im dával odvahu objať aj kríž, obetovať sa, modliť sa. My sme súčasťou dejín spásy. Nad nami je Božia prozreteľnosť, Božia ruka, ktorá si nás vedie. Dnes sme ďakovali za toto, že Pán Boh si to svoje dielo robí. Jemu záleží na mladých a chce, aby sme aj my pridali ruku k dielu. Aby sme aj my povedali: Pane Bože som tu, som ti k dispozícii. To je jedno, kam ma zavoláš, akú mi dáš úlohu, ale chcem sa zaradiť do týchto tvojich dejín, ktoré si ty vymyslel a ktoré ty vedieš. Tak vám prajem, aby ste šťastne docestovali domov, ale predovšetkým, aby sme šťastne všetci docestovali do tej zasľúbenej zeme.

Na ďakovnú púť sa zišli všetky zložky saleziánskej rodiny, ktoré sú prítomné na Slovensku. Priamy prenos zo svätej omše priniesla Televízia Lux. Na Deň vďačnosti bola zároveň v priestoroch pri bazilike nainštalovaná výstava o dejinách saleziánov na Slovensku, ktorá ponúka stručný, ale zaujímavo dokumentovaný pohľad na život synov dona Bosca v našej krajine.

Založenie Združenia Márie Pomocnice (ADMA) na Mamateyovej

V bratislavskom stredisku na Mamateyovej sa na slávnosť dona Bosca, 31. januára, oslavovalo dvojnásobne. Ďalej pokračuje: „Všimol som si, že táto atraktívna zložka saleziánskej rodiny u ľudí, ktorí chodia na Mamateyku absentuje. Uvedomil som si, že by to mohla byť zaujímavá ponuka a možnosť, ako sa stať členom saleziánskej rodiny pre veľké množstvo mladých, najmä vyslúžilých animátorov, ktorí sa často strácajú z nášho strediska a hľadajú nejakú formu formácie v iných spoločenstvách.

Počas slávnostnej svätej omše boli kandidáti do Združenia krátko predstavení. Po prijatí prezidentom exallievov Róbertom Mrukom spoločne zložili sľub exallieva a stali sa tak oficiálnymi členmi. Na slávnosti bol prítomný aj delegát saleziánov pre saleziánsku rodinu don Pavol Grach, SDB, ktorý predsedal sv. Slávnostnú udalosť zhrnula nová členka exallievov Katka Stachová slovami: „Bola to oslava ako sa patrí. Krásna ukážka toho, ako nám všetkým, čo sme sa tam zúčastnili don Bosco zmenil a ovplyvnil život.

K saleziánom na Mamateyovej v Bratislave chodím s celou rodinou už viac ako 20 rokov. Neskôr som začal byť aktívny pri organizovaní akcií pre mužov a viac ako 15 rokov vediem mládežnícke stretká a stretká mladých rodín. Cítil som sa členom širšej saleziánskej rodiny a necítil som potrebu tento vzťah prehlbovať. Potom mi však niekoľko udalostí naznačilo, že mám začať uvažovať aj nad oficiálnym vstupom do saleziánskej rodiny.

Pred piatimi rokmi sme sa s manželkou prihlásili na autobusové putovanie po miestach pôsobenia známych svätcov. Posledné dve miesta boli Bazilika Navštívenia v Annecy, kde je pochovaný svätý František Saleský, a Bazilika Panny Márie Pomocnice v Turíne. Moja manželka Oľga mi ukázala v časopise Don Bosco dnes článok, kde bola opísaná história a poslanie Združenia Márie Pomocnice kresťanov, ktoré sa mi veľmi páčilo. A páčilo sa to aj Oľge. Preto od sestry Henriety, FMA zistila kontakt na Janku Schwarzovú z Banskej Bystrice. Tá by nám vraj vedela o ADMA povedať viac.

Prišiel však covid a niekoľko rokov táto myšlienka ostala spať. Až v lete roku 2022, keď som išiel služobne do Banskej Bystrice, som si spomenul na kontakt. Janka mi rozprávala o ADMA a ukázala mi aj kroniku miestneho združenia ADMA, kde som na fotografii spoznal sr. Moniku Meryovú, FMA. Ona bola niekoľko rokov duchovným animátorom ADMA v Bystrici a ktorá práve v roku 2022 pôsobila v stredisku na Mamateyovej. Naša skupinka sa sformovala veľmi rýchlo. Pri prvých rozhovoroch s Monikou, ktoré boli v strediskovej čajovni, nazývanej Garsónka, sme popíjali čaj, kávu a čokoládu aj s niekoľkými ďalšími členmi mamateykárskeho spoločenstva. Viacerí už dávno mali v úcte Pannu Máriu Pomocnicu a Najsvätejšiu Sviatosť, ktorej šírenie je cieľom Združenia Márie Pomocnice (ADMA), a tak ich myšlienka oslovila a pripojili sa.

Jeho členovia sme na jeseň 2022 podpísali žiadosť o prijatie za kandidátov na členstvo v ADMA. Je medzi nami organistka, kostolníčka. Snažíme sa pomáhať pri organizovaní formácie mladých, pri akciách pre rodiny, ženy aj mužov a aj pri zapisovaní do matriky. Dve z nás sú mamami sestier FMA. Bez jedinej zmeny sme pod Monikiným vedením prešli formáciou ADMA. Keď počas ďalšieho leta Monika odišla do Trnavy, duchovného animátorstva sa ujal nový direktor strediska don Peter Lukáčik, SDB.

Udalosti posledného roka a pol nám potvrdili volanie byť platnými členmi saleziánskej rodiny v ADMA. Preto sme všetci postupne požiadali o prijatie do Združenia Márie Pomocnice: Anton H., Oľga H., Anna M., Miriam S., Janka Š., Anna Š, Mária V. Dňa 24. mája 2024, na sviatok Panny Márie Pomocnice Kresťanov, sme sa zložením prísľubov pred otcom provinciálom Petrom Timkom, SDB stali členmi ADMA.

Zriadenie farnosti Bratislava-Mamateyova

V bratislavskej Petržalke vznikla štvrtá katolícka farnosť Bratislava Mamateyova. Prvým správcom farnosti sa stal salezián Dušan Vilhan a prvým kaplánom jeho spolubrat Marián Valábek. „Zriadenie farnosti bolo pre nás na jednej strane prekvapením, pretože otec arcibiskup rozhodol dosť jasne a konkrétne, že nová farnosť vznikne 8. januára. Prvý správca štvrtej petržalskej farnosti dodáva, že „čo bolo na jednej strane prekvapením, sa na druhej strane stretlo s dlhodobým očakávaním“.

O zriadení farnosti na Mamateyovej sa totiž hovorí niekoľko rokov a nejaký čas sa to už riešilo. Nová farnosť vzniká odčlenením od farnosti Bratislava-Petržalka 1, známa skôr ako Daliborko, ktorú spravujú verbisti. „Toto bude nový rozmer našej prítomnosti a činnosti v Petržalke. Ľudia budú ešte konkrétnejšie a adresnejšie viazaní na naše saleziánske dielo.

Podľa neho sú ľudia na novú farnosť pripravení, keďže v saleziánskom stredisku funguje už dlhé roky vysluhovanie sviatostí a príprava na ne, ako aj všetky ostatné pastoračné činnosti, ktoré do farnosti patria. Zriadenie novej farnosti však prináša aj mnoho povinností.

Nová farnosť bola v Petržalke zriadená v sobotu na sviatok blahoslaveného Titusa Zemana. Arcibiskup Zvolenský sa zamyslel aj nad významom slova farnosť. „Toto slovo má pôvod v gréčtine. Para a oiké. Bývať v blízkosti. „V Prvom liste apoštola Petra a v Liste Hebrejom sa používa v gréčtine slovo paraikón, z toho je parencia v latinčine, parafia v poľštine a v slovenčine sa nám to posunulo do slova farnosť. Keď sa vrátime k pôvodu, kdesi tam je skryté slovo cudzinec.

Pripomína, že keď apoštoli Peter a Pavol hovoria vo Svätom písme o cudzincoch, spomína sa tam, že „vy, čo ste na svete a prijali ste Krista, ste tu cudzinci, vaša vlasť je v nebesiach“. „Tu sme sa dostali k najzákladnejšiemu princípu nás všetkých. Bratislavský arcibiskup zároveň povedal, že sú medzi nami ľudia, ktorí žijú s vedomím nebeskej vlasti a v pozemskom živote nerobili žiadne kompromisy. Medzi nich patria mučeníci, ktorí aj počas komunizmu boli ochotní podstúpiť mnohé utrpenia, následkom ktorých zomreli.

„Toto vyjadruje vašu pastiersku starostlivosť aj dôveru, keď ste povedali, že farnosť zverujete saleziánom. Nová farnosť Bratislava Mamateyova je zatiaľ bez farského chrámu. Sväté omše sa slúžia v Kaplnke sv. Dominika Savia, ktorá sa dá vďaka posuvným priečkam rozšíriť o telocvičňu, ktorá s kaplnkou susedí. Podľa správcu farnosti Dušana Vilhana by mal kostol stáť na pozemku medzi saleziánskym strediskom a Lidlom.

Saleziáni v hlavnom meste ešte spravujú farnosť Panny Márie Pomocnice, ktorá je v Ružinove a známa je ako Miletička, a takisto farnosť Bratislava-Trnávka.

Súčasnosť saleziánskeho strediska na Mamateyovej

Saleziánske mládežnícke stredisko na Mamateyke je jedinečné miesto v Petržalke pre deti, mladých, rodiny i starších. Naše stredisko to nie sú múry, ale ľudia, ktorých tu môžeš stretnúť, s ktorými môžeš aj ty tvoriť väčšie i menšie spoločenstvo (farnosť/stretko). Keď sa naše stredisko v roku 1996 rozbiehalo, cieľová skupina našej činnosti bola jasná - chlapčenská mládež, prevažne druhý stupeň základnej školy. Ako roky ubiehali, naše zameranie rástlo a stredisko začalo rozširovať ponuky.

Tieto tri piliere majú svoje vlastné ideové tímy (v každom je salezián, saleziánka, prípadne saleziáni spolupracovníci). Sv. My - Saleziáni dona Bosca - sme spoločenstvo ľudí, ktorí ako kresťania katolíci zasvätili svoj život Bohu a výchove mladých. Náš vzor a zakladateľ je don Bosco, kňaz, ktorý žil v19.storočí v Turíne a venoval sa opusteným mladým.

Dcéry Márie Pomocnice (saleziánky) - sme rehoľné sestry, ktoré založil sv. Ján Bosco a sv. Mária Dominika Mazzarellová. Sme súčasťou saleziánskej rodiny a spolu chceme prinášať radosť, nádej, odvahu, nadšenie a chuť žiť štýl vzťahov v rodinnom duchu. Ján Bosco chcel zapojiť do svojho diela pre záchranu mladých ľudí veľkého obra - laikov.

V našom stredisku je prítomná aj ďalšia zložka saleziánskej rodiny - Saleziáni spolupracovníci ASC. Kým zasvätení žijú saleziánskeho ducha v rehoľnej službe, spolupracovníci ho vnášajú do sveta vo svojich farnostiach, strediskách, rodinách, na pracoviskách, jednoducho tam kde žijú. Animátori a animátorky sú neodmysliteľnou súčasťou každého saleziánskeho strediska. Sú to mladí ľudia, ktorí sa angažujú v rôznych aktivitách strediska.

„Petržalka je načasovaná bomba kriminality“, ozývalo sa v 90tich rokoch z rôznych strán o tejto takmer 140tisícovej štvrti hlavného mesta Slovenska. Saleziáni ako správcovia jedinej farnosti v tom čase v celej Petržalke videli prvú úlohu v zorganizovaní vyučovania náboženstva na 27. Ďalšia príležitosť prišla s odkúpením rozostavaných budov na Mamateyovej ulici. Po kúpe prišli dva roku intenzívneho dokončovania a nové saleziánske mládežnícke stredisko sa oficiálne mohlo otvoriť 14.9.1996. Prestavbu riadil salezián Ing. Mirko Kysela. Necelý rok po jeho otvorení malo denné oratko viac ako 320 chlapcov.

Prvý ples organizovaný saleziánmi spolupracovníkmi v r.1997 poctil svojou prítomnosťou aj sám pán prezident Michal Kováč s manželkou. V roku 1999 už stáli všetky ihriská betónové, trávnaté i pieskové + buggy dráha (od r.

tags: #omsa #u #salazienov #na #mamateovej #dnes