História Kostola sv. Martina v Hradišti pod Vrátnom

História kostola sv. Martina v Hradišti pod Vrátnom je bohatá a siaha do dávnych čias. Kedy bola hradišťská farnosť erigovaná, nie je známe. Niet žiadneho písomného materiálu, ktorý by spresnil a osvietil túto nejasnú stránku hradišťskej farnosti. K skutočnosti, že nemáme údaje o začiatkoch farnosti, zaiste prispeli i prírodné pohromy, požiare. Mnohé sa zničili časom. Veľký podiel majú na tom i zmeny v cirkevnej organizácii v 14. - 16. storočí.

Je však pravdepodobné, že keď nie farnosť, tak iste kostol, alebo väčšia kaplnka tu stáli už v dávnych dobách. Naznačuje to zasvätenie kostola sv. Martinovi. Tomuto svätcovi sa u nás zasväcovali kostoly od 9. do konca 14. storočia. Od začiatku 17. storočia sa stretávame v Hradišti s plebanom fary. V kostoloch, kde nebola krstiteľnica boli „plebani“, kým tam, kde v kostole krstiteľnica bola, boli „plebani parochiales“. Po pôvodných hradných farách /parochia castri/ vznikali postupne aj iné, nové farnosti. V 13. storočí prichádza k rozdeleniu ostrihomského arcibiskupstva na 13. Hradište patrilo od najstarších čias do archidiakonátu šaštínskeho.

Po vytvorení dekanátov patrilo do dekanátu dobrovodského. V súčasnej dobe patrí obec Hradište pod Vrátnom do dekanátu Senica. Vznik farnosti, aj keď nemáme presný rok nikde zaznačený, môžeme podľa historických daností aspoň seriózne určiť s veľkou pravdepodobnosťou. Keďže všetky vizitácie ju spomínajú ako farnosť starú a kostol, ako už dokazujú celkom bezpečne zachované doklady farského archívu, menovite kanonické vizitácie, bol konsekrovaný 12.11. 1631, môžeme sa zaiste oprávnene domievať, že farnosť vznikla buď koncom 16., najneskôr začiatkom 17. storočia.

Patrónom kostola a farnosti od prvopočiatku bol sv. Martin biskup. Dokazujú to nielen kanonické vizitácie a najstaršie schematizmy, ale aj najstaršia zachovaná farská pečať z roku 1793, ktorá má kolopis: S. MARTIN EP / ECCLAE. HRAD. P. Pečiatka zachovaná z roku 1869, z krásne vypracovanej mosadze, má v strede obraz sv. Martina biskupa a kolopis: SIGILLUM ECCLESIAE HRADIST. Aj na starých obecných pečiatkách je obraz patróna farnosti, sv. Martina.

Od najstarších čias bol patrónom kostola a fary zemepán. Zemepánmi, a teda aj patrónmi Hradišťa, boli hradní páni Hlohovca, Korlátka a Dobrej Vody. Patronátne právo určovalo práva i povinnosti patrónov voči kostolu a fare. Ako sa toto právo i povinnosť patróna v tej ktorej farnosti realizovalo, často záležalo od charakteru patróna, ako aj na dostatočnej iniciatíve tamojšieho kňaza. Na Hradišti boli vzťahy medzi patrónom a farnosťou pomerne dobré a patróni si uplatňovali nielen svoje práva, ale ako dokazuje história, plnili si aj svoje povinnosti. Posledným zemepánom, so sídlom v Smoleniciach, ktorý bol patrónom kostola a fary, bol Jozef Pálfi. Po tomto grófovi prevzalo patronát nad kostolom a farou Poverníctvo, resp. štát. Doterajšie patronáty boli po druhej svetovej vojne zrušené.

Na náboženský život Hradišťa hojne vplývali rehoľníci neďalekého kláštora sv. Kataríny. Po dojednaní dohody v roku 1644 medzi františkánmi, bývajúcimi najmä na západnom Slovensku, a susednou provinciou Salvatoriánov a po vymedzení k v e š t u, bol zhotovený presný súpis obcí, v ktorých sa mohla vyberať almužna. Kláštoru sv. Kataríny pripadli vtedy obce ohraničené čiarou Jablonica, Myjava, Čachtice, Trebatice, Bíňovce, Trstín Jablonica. Teda aj Hradište pripadlo do sféry svätokatarínskeho kláštora.

Najväčšej obľube sa tešil u veriacich Spolok pásikárov /arcibratstvo chordigerov/, ktorého členmi boli aj viacerí zemepáni, ako napr. Ján Labšanský z Korlátky s manželkou Klárou, rodenou Pongrácovou, zemepáni z Jablonice, Révayiovci, Amade Judita z Chtelnice, gróf Krištof Erdödy s manželkou a iní. Ďalším bratstvom bol Rád sv. Františka, ružencový spolok a iné. Tieto boli tiež vedené františkánmi zo sv. Kataríny. Spomedzi hradišťských horliteľov bola známa Alžbeta Hýbelová, vdova po Hrnčárikovi . Po rozpustení kláštora františkánov na sv. Kataríne, prichádzajú na výpomoc do Hradišťa, najmä pred väčšími sviatkami, aj okolití farári alebo kaplani. Podľa matrík sa dajú zistiť farári z Brezovej pod Bradlom, Jablonice, Dobrej Vody, Vrboviec, Senice, františkáni z Malaciek a z Trnavy. Často vypomáhal aj tunajší rodák Jozef Töjfölössy, syn organistu. O nábožnosti hradišťských veriacich svedčia aj mnohé sochy, kríže a tri kaplnky.

V rokoch 1927 a 1928 tu vydržiavali misie pátri redemptisti z Trenčína a to p. Jozef Grigel a p. Jozef Novák. Misie sa uskutočnili aj v roku 1943. Posledné konal dp. Jozef Havran z Holíča. V novembri 1969, počas slávnosti posviacky novej fary, bola zároveň aj birmovka. Birmovku vykonal osv. pán prepošt novomestský, trnavský dočasný ordinár Dr. Koncom 18. storočia bol v Hradišti založený Spolok sv. Ruženca. Vždy mal veľa členov a tento spolok zotrváva až podnes. Pred rokom 1910 bol založený Spolok ku cti Srdca Ježišovho a už vyššie spomenutý Rád sv. Františka. Bolo tu i dielo Detinstva Ježišovho. Na birmovky chodievali Hradišťania do Jablonice, do Brezovej ba aj do Osuského. Prvá birmovka, ktorá sa spomína na Hradišti, bola v roku 1830 a vtedy tu birmoval známy svätiaci biskup - bernolákovec Dr.

Začiatky prvého farského chrámu v Hradišti pod Vrátnom sú neznáme. Hoci v literatúre a v prameňoch, z ktorých čerpáme, je viac zmienok o vzniku kostola, sú nejednotné a nepodložené. Nemethy vo svojom diele „Series parochiarum“ píše, že je to „santiqua parochia“, bez udania roku. Komlossy v diele o školstve ostrihomského arcibiskupstva spomína, že v starodávnej obci Hradište bol postavený kostol v roku 1662, na pravom brehu potoka Brezová. Maďarská monografia o Nitrianskej župe uvádza postavenie kostola na rok 1654. Kronika Rímskokatolíckej školy v Hradišti poznamenáva, že roku 1662 bol kostol zväčšený, a nie postavený. Rukopisné záznamy bývalého farára Ernesta Bokora hovoria, že „....kedy bol kostol postavený, nevieme. Myslím, že v 16. storočí a vždy len na tomto mieste“.

K týmto mienkam rozdielnej povahy, z ktorých najpravdepodobnejšou je mienka bývalého farára Ernesta Bokoru, ako uvidíme neskôr, treba uviesť hodnoverný dátum posvätenia chrámu sv. Martina v Hradišti pod Vrátnom 12. novembra 1631. Kostol vtedy konsekroval veľkovaradínsky biskup Imrich Lössy. Toto dosvedčujú už najstaršie kanonické vizitácie - všetky, bez rozdielu. Ba vizitácia z roku 1703 dokladá, že kostol postavili občania Hradišťa. Farárov Hradišťa poznáme od roku 1633 /viď kapitola hradišťskí kňazi/. No iste tu boli aj skôr. Po týchto úvodných zprávach o farskom kostole v Hradišti pod Vrátnom chceme poukázať na jeho stavebný sloh a vývoj.

Kostol je postavený v severnej časti obce na kopci Háj. Jeho základy, ako i stavebný materiál tvorí „bavorský“ kameň a len z malej časti tehla. Kostol je orientovaný svätyňou na východ. Okolo kostola sa rozkladá od prvopočiatku miestny farský cintorín, ohradený múrom. Tento priestor slúžil v dobách nebezpečenstva aj ako miesto, kde sa obyvateľstvo uchýlilo do bezpečia. Dnešná stavba svojou formou a pôdorysom predstavuje nielen pôvodnú, najstaršiu stavebnú časť kostola, ale aj neskoršie prístavby. Pri pohľade na stavbu zvonku je najcharakteristickejšou časťou kostola svätyňa trojbokého uzáveru, s jedným zachovalým goticky zaklenutým oknom a s piliermi, dosahujúcimi tri štvrtiny vonkajšieho muriva svätyne. Ostatné priečelia kostola sú takmer hladké, bez zvláštnych architektonických pozoruhodností. Náznaky rýh vytvárajú väčšie polia a spestrujú tak jednotvárnosť vonkajšieho muriva kostolnej lode. Okná novopristavených častí sú jednoduché, novšie, dobové.Hlavné priečelie je jednovežové. Vľavo od veže je otvor so schodišťom na chór.

Pri celkovej charakteristike sa dá povedať, že pôvodný kostol, teda podnes zachovalá svätyňa a pôvodná kostolná loď, vytvárajú obdĺžnikový pôdorys na východnej strane s trojbokým záverom. Neskoršie prístavby sú bez akýchkoľvek slohových zvláštností, s menšími ornamentálnymi prvkami. Najstaršie zachovaná cirkevná vizitácia z roku 1657 zaznamenáva niektoré pozoruhodné skutočnosti, prispievajúce k lepšiemu poznaniu minulosti kostola. Vizitácia hovorí o patrónovi chrámu sv. Martinovi biskupovi a vyznavačovi a o oltári, na ktorom bol na doskách namaľovaný obraz nanebevzatia Panny Márie. V kostole bola kamenná krstiteľnica, vnútri s medenou nádobou. V strede kostola je kríž zahalený čiernym závojom. Kostol má vežu s 2 zvonmi. Vizitácia výslovne poznamenáva: zvony veľké - 2. Takto je pôvodný kostol zachovaný podnes, pravda s vnútornými zmenami.

Strop svätyne je členený na dve klenbové polia. Prvé pole je v závere svätyne, druhé ďalej po výbežky pilierov. Namiesto rebier klenby sú tu vypustené kamene, vytvárajúce ostrú hranu, v priereze vo fome trojuholníka. Tieto stropné hrebienky zbiehajú zo stropného poľa - z jeho stredu - do tretiny svätyne a dodávajú jej tak gotický vzhľad. Po kamenných svorníkoch sú len náznaky uprostred klenbových polí. Takéto riešenie stropu je aj v pôvodnej lodi. /Pomenovanie pôvodná loď uvádzame na rozdiel od novej prístavby, resp. neskoršej prístavby lode/. Medzi spomínanými už vyčnievajúcimi masívnymi piliermi je pôvodný gotický zaklenutý triumfálny oblúk, oddeľujúci svätyňu od pôvodnej lode. Spomínaný kríž v strede kostola, vo vyššie uvedenej vizitácii Jána Cherley z roku 1657, bol symbolickou výzdobou triumfálneho oblúka. Na rovnom priečnom brvne upnutom medzi bočnými stenami triumfálneho oblúka bol vztýčený kríž, po bokoch so sochami - teda Kalvária. Táto architektúra bola typická pre všetky kostoly tých čias, a nielen v Hradišti, ale aj na okolí, ba temer v celej cirkvi. Miestami je podnes táto výzdoba zachovaná. V hradišťskom kostole sa zachoval už len kríž, ktorý je v súčasnosti v žobráčni kostola a podľa všetkého je to najstaršia pamiatka pôvodného kostola - jeho zariadenia.

Pôvodná kostolná loď farského kostola v Hradišti má tiež dvojpoľný klenbový strop, s obdobným riešením ako vo svätyni. Okná svätyne i lode boli gotické. Pri neskorších opravách a prestavbách zanikli ich pôvodné formy. Pri odbornej sondáži Slovenského pamiatkového ústavu Bratislava, vykonanej pracovníkmi ústavu pred výmaľbou kostola, bola táto skutočnosť plne potvrdená.

Farská budova

Najstaršia farská budova stála poniže dnešnej, medzi zákrutou štátnej cesty a železnicou na pravej strane, ak pozeráme od fary smerom do dediny. Keďže farská budova, na ktorej mieste stojí dnešná nová farská budova mala v čase, keď sa začala stavať nová 200 rokov, opäť sa môžeme právom domnievať, že oná najstaršia budova fary zhorela pri celoobecnom požiari v roku 1706. Farská budova, stojaca na mieste tej dnešnej, bola postavená v r.1765 na pánskom fundišti. Budova bola viac ráz adaptovaná. Posledná veľká oprava bola urobená v roku 1945. V roku 1968, po príchode dp. farára Antona Adamkoviča, sa začala stavať nová farská budova, nakoľko v tej starej sa už nedalo bývať. So stavbou sa začalo v júli 1968. V auguste a v septembri sa nepracovalo. Ľudia boli veľmi dezorientovaní z udalostí, ktoré sa odohrávali na politickej scéne. V stavbe sa pokračovalo až v polovici októbra. Napriek tak krátkemu času sa do novej fary dp. Anton Adamkovič sťahoval 12.decembra 1968.

Zaujímavosťou bol aj fakt, že hodnota budovy v tej dobe predstavovala najmenej čiastku 500.000 Kčs, pričom náklady boli len 120.000 Kčs. Pri tejto stavbe sa Hradišťania, aj keď nie všetci, vyznamenali. Tých, čo sa na stavbe nezúčastnili vôbec, bolo veľmi málo.

Farská knižnica

Vo farskej budove bola umiestnená aj farská knižnica. Prvá zmienka o nej je vo vizitácii z roku 1756, keď farár Florenič okrem svojich kníh opatroval aj farské. Lenže osudy tejto knižnice boli veľmi žalostné. Ako áno, ako nie, knihy sa z väčšej časti dostali v neznámom čase do sakristie. Hoci stará farská budova bola doslovne majerom, rozsiahlou budovou v tvare veľkého U, nenašlo sa v nej miesto pre knižnicu. Je pravda, aj stará fara bola mimoriadne mokrá, stavaná z ťažkého kameňa a z kótovice /veľkej surovej tehly/, samozrejme bez izolácie. No predsa len, podmienky v nej boli pre knižnicu únosnejšie, než v sakristii. V sakristii boli knihy uložené bez regálov, na zemi v pravom kúte. Nakoľko sakristia je skoro 1 meter pod úrovňou terénu, o spodnú vlahu bolo postarané. Šindeľ na celom kostole, ako aj na sakristii, bol už len symbolický - teda i sakristia zatekala. Knihy v kúte sakristie brali skazu a hnili. Až dp. farár Anton Adamkovič dal po svojom príchode odniesť knihy na faru. Neskôr ich umiestnil v novopostavenej fare, kde mala knižnica svoje suché a svetlé miesto. Vo farskej knižnici sa nachádzalo 700.

Hradište pod Vrátnom nikdy nebolo filiálkou. Bolo vždy samostatnou farou s filiálkami Osuské a Prietrž.

Tajomná studňa

Napísať kapitolu o studni na Trenčianskom hrade by nebolo ničím novým, aj keď ide o zaujímavú a množstvom legiend opradenú tému. No studňa v hradišťskej fare nie je ani známou, a tým menej opradenou legendami. Skôr môžeme tvrdiť, že je tajuplná. O jej histórii nevieme nič. O akú studňu ide? O studňu v pivnici pod farou. Keď sa v roku 1968 začala demolovať stará farská budova, nik netušil, aké prekvapenie nás bude čakať pri tejto práci. Pri úprave staveniska bolo treba zväčšiť stavebnú plochu na terajší farský dvor. Asi v prostriedku dnešnej budovy fary, narazil báger rýpadlom do kameňa. Rýpadlo sa dlho snažilo kameň uvoľniť. Ten nechcel povoliť, až sa napokon preboril a odkryl hlbokú priepasť. Báger zakopol ešte dva razy a obvod neznámej studne bol jasný. Studňa bola tak odborne zasklepená, že hoci predtým po nej chodili tatrovky, bagre i buldozér, ani sa nepohla. V studni bolo 8 m čistej vody.

Počas prác bola zakrytá, aby sa zachovala pre budúce pokolenia, nielen ako práca našich predchodcov, ale aby sa hľadal aj pôvod tejto studne. Nikde, v žiadnych poznámkach, ani vo farských ani v najrôznejších spisoch, nie je o studni ani zmienka. Studňa je však odborne vykladaná a zasklepená ťažkým kameňom. Kto ju kopal, a načo? Kto ju skryl asi 50 - 100 cm pod zem, a prečo? O studňu sa zaujímal aj uznávaný historik Dr. Janšák, ktorý konštatoval: „Môj názor je taký, že studňa musí byť veľmi starého pôvodu. Museli ju vybudovať hádam už občania niekdajšieho hradiska a ukryť možno ešte pred tatárskym vpádom, teda ešte pred rokom 1241 - 42. Ak by im boli ostatné zdroje pitnej vody znehodnotili, otrávili, alebo inak poškodili, tu mali výdatný zdroj čistej a pitnej vody, o ktorom vedeli len oni. Ide teda o veľmi cennú pamiatku pre Hradište a možno, že ide o nie zanedbateľnú pamiatku i pre naše dejiny vôbec, aj keby nebola pamiatkou ojedinelou.

Pre objasnenie ešte uvádzame: Studňa bola v starej fare, v rohu na dvore. Nad ňou rástli kvety - bola nad ňou záhrada. Predchodcovia ju nikdy nemohli používať, pretože o nej zaiste nevedeli. Nepoužívali ju ani preto, že pred starou farou bol zachovaný vrch studne, odkiaľ predchodcovia do príchodu vdp. Františka Moravčíka brali vodu. František Moravčík dal urobiť zvrchu farskej záhrady gravitačný samospádový vodovod. Dotiaľ používali teda studňu, ktorá bola pred farou. Aj tieto okolnosti sú zhodné s názorom Dr. Janšáka a iných odborníkov - historikov, že studňa bola akousi „ rezervou“ pre prípad pohromy.

Poloha Hradišťa v okrese Senica

Verím, že tento článok poskytol komplexný pohľad na históriu a vývoj kostola sv. Martina v Hradišti pod Vrátnom.

tags: #omse #kostol #na #racianskej