Vianočné sviatky sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista.
Počas roka sa tešíme na najbližších, ktorí sa práve počas sviatkov vracajú domov. Opäť je tu najkrajšia časť roka- Vianoce. Malí (aj veľkí) sa už nevedia dočkať na príchod Ježiška, panie domu pečú a upratujú svoje príbytky (tak ako kedysi). Veľa z nás sa už teší na tradičné vianočné filmy, pri ktorých sa naplní hladné brušká, ale na to najdôležitejšie- na chvíle strávené so svojimi blízkymi.
Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január).
Predvianočné obdobie
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Pre ľudí to znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri. Opravovalo sa náradie. Gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve.
Naši predkovia verili, že toto obdobie je plné magickej sily. Toto obdobie je však poznačené strachom zo zlých, škodlivých démonov a bosoriek, ktoré mohli pohltiť slnečné lúče, a tak viac neuvidíme Slnko v plnej sile.
Stastia zdravia vinsujeme vam
Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). Začínali sa na Katarínu 25. novembra (prvý zo stridžích dní - praskalo sa bičmi, mládenci trúbili na trúbach, aby sa vyhnali strigy z dedín) a trvali až do Vianoc. 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Po svätej Kataríne sa napríklad nemohli konať svadby, oslavy, nehrala sa hudba, neozýval spev až do polnoci Štedrého dňa.
Aby sa ľudia chránili, vykonávali rôzne rituály, stretávali sa, trávili čas spolu: dievčatá na priadkach, obliekanie sa do masiek, využívanie magických byliniek, predmetov, znakov, rešpektovanie zákazov a príkazov. A čakalo sa na zimný slnovrat, ktorý symbolizoval víťazstvo zla nad dobrom a svetla nad tmou.
Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa. Jedli sa prísne pôstne jedlá bez mäsa a tuku, pretože nastal advent (adventus - príchod Ježiša Krista): varilo sa zo strukovín, múky, zemiakov, kyslej i čerstvej kapusty, kvaky, sušených húb a ovocia, rýb. Najčastejšie husté polievky, kaše, prívarky, trhance, mrvenice, cestoviny ako rezance, fliačky či šmýkance.
Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Sviatok Lucie bol najvýznamnejším stridžím dňom. Aj na Luciu 13. decembra sa vykonávali rôzne magické, ochranné rituály, veď to bol najvýznamnejší stridží deň! Voľakedy (pred zavedením gregoriánskeho kalendára) sa považoval tento deň za najkratší deň v roku. Luciu videli naši predkovia na Slovensku ako najväčšiu z bosoriek. Preto podľa nich ožívali magické, démonické bytosti, tancovali strigy. V predvečer Lucie tak mládenci obchádzali dediny a trúbilo sa na všetko, na čo sa dalo. Jedol sa cesnak vo veľkom.
Predkovia pripisovali magické vlastnosti aj cesnaku - chránil ich proti polodémonom a bosorkám. Tak ho jedli, aby boli zdraví a vyhýbalo sa im zlo. Po domoch kráčali dievčence s namúčenými bielymi tvárami, v bielom oblečení a s husacím krídlom v ruke vymietli kúty, pece, sporáky. Ženy nesmeli priasť. Ani chodiť po návštevách spoločne so starými a chorými ľuďmi. Ak by si bol niekto vypýtal mlieka z domu, mohol byť považovaný za strigu, veď sa mlieko nesmelo vynášať mimo domu.
Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Budovy sa preto kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami urobil drevený krížik. Z rozdrveného koreňa čakanky alebo z diviačieho sadla sa vyrábali čarovné mastičky, ktoré sa nanášali na dvere domu alebo maštale. Na odplašenie stríg sa robil aj veľký hluk.
Známym rituálom bolo veštenie budúcnosti počas Lucie. Dievčatá a mladé ženy si zapisovali na dvanásť papierikov mená potenciálnych nápadníkov a každý deň až do Vianoc jeden papierik spálili. Ten, ktorý zostal posledný, predstavoval meno budúceho manžela. Zaujímavosťou bolo, že počas Stridžích dní sa nikomu nič nepožičiavalo, nepredávalo a ani nedávalo. Ktorákoľvek žena mohla byť striga a stačilo, aby z gazdovstva uchmatla steblo slamy alebo triesku, čo by domácnosti prinieslo smolu. Tento zvyk časom nabral na intenzite až do takej miery, že bola počas Stridžích dní z dvora vykázaná akákoľvek žena. Verilo sa, že strigy sú tak šikovné, že sa do domu alebo maštale dostanú aj cez kľúčovú dierku.
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa ale dostali do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam. Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Adventné vence mali v minulosti nielen estetickú, ale aj hlbokú symboliku. Kruhový tvar predstavoval nekonečný cyklus života a štyri sviečky odpočítavali týždne do Vianoc.
Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančami, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma. Deti v tomto období často venujú adventné kalendáre. A čo adventný kalendár? Kedysi ho deti vôbec nepoznali v podobe plnej čokolád. Namiesto toho dostávali drobné ručne vyrábané darčeky alebo sa im sľubovali zážitky - spoločné pečenie koláčov, zber prírodných ozdôb či rozprávanie príbehov pri teplej piecke. Skúste túto myšlienku obnoviť a vložiť do kalendára niečo, čo vytvorí pekné spomienky, napríklad „večer hier s rodinou“ alebo „spoločné zdobenie stromčeka“.
Adventný kalendár
Sviatok svätého Mikuláša mal aj náboženský rozmer. Na počesť svätca sa v mnohých kostoloch konali omše, počas ktorých sa zdôrazňovali jeho cnosti, ako sú štedrosť, pokora a láska k blížnym. Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti.
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok.
Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček. Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom. Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ. Odmeny, ktoré za oblátky dostali, odovzdali učiteľovi.
Piekli sa aj kysnuté koláče - makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové. V niektorých oblastiach sa robil štedrák - kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Inde bola tradičná calta - akýsi predchodca vianočky.
Okrem pečenia a varenia sa pripravovali aj vianočné dekorácie. V mnohých rodinách sa vyrábali domáce ozdoby, ktoré mali osobitný charakter. Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Štedrý deň
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok.
Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň?
Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti. Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred.
Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.
Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam.
Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku. Ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné. Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami.
Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie).
Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody. Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek.
Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám. Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to.
Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). Tá prvá pochádza z roku 1843.
Prvý a druhý sviatok vianočný
Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Prvý sviatok vianočný je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali. Mária ho porodila v Betleheme, kam sa s Jozefom vydali, aby sa zúčastnili sčítania ľudu. Nie len veriaci v tomto období často navštevujú kostoly, v ktorých si významný dátum pripomínajú betlehemami, koncertmi či vianočnými predstaveniami.
Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi.
Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6. Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).
Traja králi
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Vianoce, ktoré poznáme dnes sa ustanovili až od ranného stredoveku koncom mesiaca december, čo nám spadá aj do kalendára slávenia predkresťanského sviatku zimného slnovratu, ktorý sa slávil tiež niekoľko týždňov. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva. Boli to naozaj nádherné kúsky rôznej veľkosti. Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom ako sa stal symbolom Vianoc koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hradu nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta. Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní. Stromček mô...
Regionálne rozdiely v tradíciách
Vianoce na Slovensku sú pestrou mozaikou zvykov, ktoré sa v rodinách tradujú celé generácie. Každý región si starostlivo stráži svoje vlastné tradície, hoci vďaka tomu, že sa ľudia sťahujú za prácou či štúdiom, sa niektoré zvyky zmiešali a zakotvili aj v rôznych kútoch Slovenska. No jedno je isté - rituály, ktoré majú priniesť hojnosť, zdravie a šťastie, si naši predkovia ctili už od čias, keď sa väčšina živila poctivou roľníckou prácou.
Vianoce na západnom Slovensku sa vianočné tradície prelínajú s lokálnymi špecialitami a každý kút má svoje vlastné „must-have“ počas štedrej večere. Na stoloch západného Slovenska nájdeš rôzne polievky. Niekde rozvoniava šošovicová mliečna s hubami, inde kapustnica - s mäsom, bez mäsa alebo dokonca so sušenými slivkami. Na juhu regiónu majú rybaciu polievku halászlé. Hlavným chodom je najčastejšie ryba - klasický kapor, pstruh, filé alebo čoraz populárnejší losos. K tomu sa pridáva zemiakový šalát - s majonézou, ale v Bratislave a okolí niekedy aj jeho jednoduchší variant so zemiakmi, cibuľou a octom. Opekané zemiaky sú alternatívou pre tých, ktorí sa chcú šalátu úplne vyhnúť. Aj na západe je zvykom vložiť šupinu z kapra (alebo priamo peniaze) pod obrus počas štedrovečerného stolovania. Má to zabezpečiť, že rodina bude mať po celý rok dostatok financií - a možno aj niečo navyše. Šupinu si niektorí dávajú rovno do peňaženky pre šťastie, lebo veď kto by nechcel, aby sa „rozmnožili“?
Vianoce na strednom Slovensku sú spojené s rôznymi zvykmi a chutnými jedlami, ktoré sa môžu líšiť podľa regiónu. Večeru tu obvykle otvárajú oblátky s medom, ku ktorým sa pridáva aj strúčik cesnaku, a ten sa následne zajedá opäť medom. Ďalej nasledujú opekance s makom, ktoré sú považované za sviatočnú špecialitu, pripravovanú len na Štedrý večer. Kapustnica na strednom Slovensku patrí medzi stálice. Varí sa s mäsom, klobásou a hríbmi a často po nej nasleduje hlavný chod v podobe kapra s majonézovým šalátom. Na Kysuciach je štedrá večera bez mäsa - začína sa hrachovou polievkou, následne sa podáva ryba so šalátom. Na Orave majú zase dve obľúbené polievky - kapustnicu a mliečnu hríbovú polievku. V okolí Levíc je súčasťou večere rybia polievka halászlé a hlavným chodom býva najčastejšie pstruh so šalátom. V Martine a jeho okolí sa sviatočné menu trochu odlišuje. Na stoloch tu nájdeš pečenú hus alebo kačku, no neobvyklou, ale obľúbenou súčasťou štedrovečernej hostiny býva aj bryndza s chlebom.
Vianoce na východnom Slovensku má adventný čas hlboký duchovný význam. Tento pôstny čas je spojený s odriekaním, modlitbami a vzdávaním sa zábavy či ťažkých jedál. Štedrovečerná večera je udalosť, ktorá vyjadruje pokoru, rodinnú súdržnosť a udržiavanie tradícií, ktoré si rodiny predávajú z generácie na generáciu. Pred večerou sa rodina stretne pri stole a začína sa príhovorom alebo modlitbou, počas ktorej sa vzdáva vďaka za uplynulý rok. Prvým chodom je oblátka s medom, po ktorej nasleduje symbolický chlieb a soľ. Tieto prvky pripomínajú pokoru a hojnosť. Na stole na východe nesmie chýbať kapustnica, ktorá sa varí s klobásou a sušenými hríbmi. Po nej prichádzajú na rad pirohy plnené bryndzou, ktoré patria k regionálnym špecialitám. Medzi tradičné jedlá patrí aj hrachová polievka, po ktorej nasleduje ryba so zemiakovým šalátom. Zaujímavosťou sú lokše s makom, ktoré dotvárajú sladký záver večere. V Zemplíne sa podáva špeciálny biely koláč, ktorý má sladkú chuť, no konzumuje sa k slaným jedlám. Tento zvyk je pre túto oblasť typický a odráža jedinečný vplyv regionálnej kuchyne.
| Región | Polievka | Hlavné jedlo | Špeciality |
|---|---|---|---|
| Západné Slovensko | Šošovicová mliečna s hubami, kapustnica (s/bez mäsa), halászlé | Kapor, pstruh, filé, losos, zemiakový šalát | Oblátky s medom a/alebo cesnakom |
| Stredné Slovensko | Kapustnica (s mäsom, klobásou, hríbmi), hrachová polievka, mliečna hríbová polievka, halászlé | Kapor, pstruh, zemiakový šalát, pečená hus/kačka, bryndza s chlebom | Opekance s makom |
| Východné Slovensko | Kapustnica (s klobásou, sušenými hríbmi), hrachová polievka | Ryba, zemiakový šalát |