Slovensko je krajina bohatá na históriu a kultúrne dedičstvo. Okrem známych hradov a zámkov sa na našom území nachádza množstvo menej známych, no rovnako fascinujúcich pamiatok. Medzi ne patria aj opustené kostoly v lesoch, ktoré v sebe skrývajú príbehy dávnych čias a ponúkajú jedinečnú atmosféru.
V tomto článku sa pozrieme na jeden takýto kostol, ktorý sa nachádza neďaleko obce Podhájska. Tiež sa pozrieme na históriu obce Paňovce a na to, ako sa menili majitelia pozemkov v priebehu storočí. Nakoniec sa pozrieme na záchranu hradov na Slovensku a na to, ako sa nadšenci snažia zachrániť tieto pamiatky pre budúce generácie.
Tieto miesta, často ukryté v hlbokých lesoch, sú svedkami minulých storočí a pripomínajú nám život a vieru našich predkov.
Kláštor Mariánska Čeľaď pri Podhájskej
Nad obcou Podhájska, ukrytý v hustom lese, sa nachádza opustený kláštor, známy ako Mariánska Čeľaď. Od obce je vzdialený necelých 10 kilometrov. Hoci je dnes už len ruinou, toto miesto má bohatú históriu. Údajne tu kaplnka stála už v roku 1210 a oblasť bola obývaná už v dobe bronzovej, o čom svedčia archeologické nálezy.
Zrúcanina kláštora Mariánska Čeľaď.
Presný dátum a zakladateľ kláštora nie sú známe. V roku 1512 Žigmund z Levíc a jeho svokor František Harasti darovali pozemky pavlínom v Lóte, Belegu (dnes súčasť Podhájskej) a Hronskej Mikule. Preto je pravdepodobné, že kláštor vznikol okolo roku 1512. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517 v listine, kde sa Čeľaď uvádza ako Zalat.
Na tereziánskej mape z roku 1782 je kláštor označený ako "Csalad - Pauliny kloster" (Čeľaď - Pavlínsky kláštor). Prívlastok Mariánsky je novšieho pôvodu a pochádza z obdobia, keď bol kláštor a kostol zasvätený Panne Márii.
Pavlíni obývali kláštor 268 rokov. Rád bol založený v 13. storočí a v roku 1786 ho zrušil Jozef II. Kláštorné budovy potom slúžili na rôzne účely, napríklad v roku 1809 ako poľný lazaret pod vedením dr. Winischa.
História obce Paňovce
Obec Paňovce má bohatú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1333, keď sa spomína ako kvitnúca obec pod patronátom Jasovských bielych kňazov. V priebehu storočí sa majitelia obce často menili, čo dokazujú mnohé žaloby a majetkové spory.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad niektorých významných udalostí a majiteľov obce Paňovce v priebehu storočí:
| Rok | Udalosť/Majiteľ |
|---|---|
| 1333 | Prvá písomná zmienka o obci Paňovce |
| 1519 | Vdova Sofia po Krištofovi de Pány et Zemere |
| 1533 | Gaspar Thárkány de Ztrŷzŷth |
| 1553 | Rodina Horváthová vymení majetok za 876 zlatých florenov od Bernarda de Pány |
| 1562 | Juraj Horváth získava majetky Pány a Szőlőske |
| 1633 | Ján Píber, jágerský arcibiskup, rozdeľuje obce |
| 1696 | Majetky Gabriela Szőrényi-ho sa konfiškujú pre účasť na povstaní Imricha Tőkőly-ho |
| 1773 | Zemani predávajú majetky Štefanovi Benyom za 480 zlatých florenov |
Tieto záznamy svedčia o zložitej histórii obce a o tom, ako sa menili jej majitelia a osudy v priebehu storočí.
Spišský hrad - Dokumentárny film, Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku
Záchrana slovenských hradov
Zrúcaniny slovenských hradov sa roky menili na hŕby kamenia, strácali sa v lesoch a pod nánosmi zeme. Po revolúcii sa objavili nadšenci, ktorí si uvedomili dôležitosť záchrany týchto pamiatok. Prvotná myšlienka sa zmenila na životný štýl a ruiny hradov získali nový tvar.
Na slovenských hradoch už niekoľko rokov pomáhajú nezamestnaní. Ústredie práce chce zamestnávať konkrétne skupiny ľudí a cieľom je nielen záchrana, ale aj trvalá udržateľnosť. Vykopávať treba len to, o čo sa dokážeme postarať aj o desať či päťdesiat rokov.
Medzi najznámejšie príklady záchrany hradov patrí Pustý hrad nad Zvolenom, hrad Revište pri Žarnovici a hrad Lietava. Tieto hrady sa vďaka úsiliu nadšencov a nezamestnaných premenili na kultúrne a turistické atrakcie.
Pustý hrad nad Zvolenom.
Spišský hrad a okolie
Na Spiši sa nachádza jeden z najznámejších a najnavštevovanejších regiónov Slovenska, Spišský hrad. Vďaka svojej majestátnosti je nemožné ho prehliadnuť. Pod ním leží mestečko Spišské Podhradie, ktoré je preslávené svojou katedrálou a kňazským seminárom. Celé hradné bralo je dokonca národnou prírodnou pamiatkou.
Hradisko bolo obývané už v dávnej dobe starými kultúrami, dokonca ešte v dobe pred naším letopočtom. V 13. storočí bol na hrade čulý stavebný ruch a hrad napredoval aj napriek ničivým mongolským vpádom v roku 1241. Postupom času začal hrad pustnúť a poslednú úlohu zohral počas povstania. Klincom do rakvy hradu bol požiar v roku 1780.
Prehliadka hradu je zaujímavá pre každého. Hradná veža, mučiareň, expozícia dobových zbraní alebo prechádzka dolným nádvorím ponúka široké spektrum toho, čo môžete vidieť. V okolí sa nachádza Katedrála sv. Martina, hrnčiarska dielňa a skalné mesto Dreveník.
Katarínka
História kostola Katarínka siaha do 15. storočia. Mladému pustovníkovi Jánovi Aponimu sa údajne na tomto mieste zjavila v roku 1617 Svätá Katarína. Jozef II. zrušil františkánsky kláštor v roku 1786. Z pôvodných dvoch letných turnusov sa stalo šesť a do tohto roku sa na Katarínke vystriedalo okolo 1600 dobrovoľníkov.
Katarínka z vtáčej perspektívy.