V dnešnej dobe, kedy sú spoločenské hodnoty silne ovplyvnené módou a trendmi, je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako by mala vyzerať ozdoba ženy z biblického pohľadu. Postmodernizmus veľmi poznačil moderné evanjelikálne hnutie. Najvýraznejší vplyv má zavádzanie výkladu biblických princípov na základe našich vlastných požiadaviek. Biblické hodiny sa často točia okolo otázky: „Čo tento verš znamená pre teba? Čo tento verš hovorí o tebe? Postmoderný čitateľ sa nadraďuje nad text a správa sa ako Boží redaktor. Výsledkom toho je, že mnoho biblických doktrín bolo predefinovaných alebo úplne odstránených.
Najdiskutovanejšou témou je zákaz žien viesť zbor, ktorý je veľmi často nepochopený alebo úplne odmietaný. Niektorí zase zle aplikujú tento zákaz a bránia ženám v akejkoľvek službe a nútia ich, aby odovzdali všetko do rúk mužov. Úloha ženy v cirkvi však nemôže byť definovaná len na základe zákazu kazateľskej služby a vedenia zboru. Smutnou iróniou však je, že tí, ktorí sú za to, aby ženy mali vodcovské postavenie v cirkvi, sú tými, ktorí znehodnocujú skutočné a vznešené Božie povolanie pre ženy.
Prvoradou úlohou ženy má byť služba neveriacim vo svojej domácnosti, obzvlášť služba svojmu neveriacemu manželovi. „Podobne ženy, buďte podriadené svojim mužom, aby ste aj tých, čo sa vzpierajú Božiemu slovu, bez slova získali svojím správaním, keď uvidia váš čistý život v Božej bázni.“ (1. Peter 3:1).
Kazatelia a poradcovia často vidia ženy protestovať proti tomuto princípu. „Pozrite, vy nepoznáte môjho muža! Odmieta poslúchať Boha! Nie je kresťanom! Ako sa len môžem podriadiť voči takémuto mužovi?!“ Ale toto je presne tá situácia, akú Peter opisuje „aj keby sa vzpieral Božiemu slovu,“ poddajte sa mu. Neexistuje žiadna výnimka pre ženy, ktoré sú vydaté za neveriacich mužov. Peter tu hovorí aj o tom, aké ovocie môže priniesť takáto podriadenosť. Poslušná žena sa môže stať Božím nástrojom pre získanie neveriaceho manžela. Veriaca žena môže mať svojou poslušnosťou väčší vplyv na neveriaceho manžela, ako keby mu neustále dohovárala alebo mu neustále robila poučujúce kázne. Peter povedal, že žena môže svojím správaním získať manžela pre Krista „bez slova“ (1. list Petra 3:1). A akým správaním? „Čistým a rešpektujúcim správaním“ (1. Petra 3:2).
Všimnite si tiež príkaz: „Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, naobliekané šaty“ (1. list Petra 3:3). Tieto Petrove slová sú dnes veľmi aktuálne. Ženy, ktoré sú formované dnešnými spoločenskými hodnotami majú tendenciu stať sa závislými na svojom výzore. Ale Peter povedal, že nie toto má byť prioritou pre ženu. (Niečo podobné povedal aj v 1. Timoteovi 2:9).
Nepochopte zle tieto verše. Peter v týchto veršoch úplne nezakazuje nosenie šperkov, vkusné účesy alebo iné ženské ozdoby. Peter tu jednoducho hovorí o tom, že tieto veci nie sú tými najdôležitejšími vecami v živote ženy. Peter hovorí, že namiesto vonkajšej krásy by mali ženy radšej pracovať na svojej vnútornej kráse. Mali by sa v prvom rade zaoberať „neporušiteľným a pred Bohom veľmi vzácnym duchom krotkosti a tichosti“ (1. Petra 3:4). Tento príkaz, o ktorom tu Peter hovorí, je v dnešnej dobe ťažké si čo i len predstaviť, pretože úplne odporuje všetkým spoločenským myšlienkam 21. storočia. Hovorí o tom, že ženy by mali byť jemné, tiché a poslušné a nie hlasné, prudké alebo priebojné. Mali by sa zaujímať o svoj vlastný charakter a nie o najnovšie trendy vo svete.
Inými slovami, atraktivita zbožnej ženy a jej skutočná sila, spočíva v tom, že je oporou pre svojho manžela a je mu podriadená a túto podriadenosť preukazuje svojou láskavosťou a pokornou tichosťou. Peter tu však určite neučí to, že ženy majú slepo nasledovať každý jeden príkaz svojho manžela, a že nemôžu nikdy vyjadriť opačný názor alebo vlastné myšlienky. „Tak sa ozdobovali kedysi aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a boli poddané svojim mužom; ako Sára, ktorá poslúchala Abraháma a nazývala ho pánom. Vy ste jej dcérami, keď dobre robíte a nebojíte sa nijakého postrachu.“ (1. Petra 3:5-6).
Peter tu nezavádza nejaké nové pravidlo. A bez ohľadu na to, čo hovorí dnešná moderná spoločnosť, toto nie je vôbec ani nejaké zastarané pravidlo. Vyjadrenie „staršie ženy“ označuje zrelé ženy, nie nevyhnutne vekom staršie, ale ženy a matky, ktoré už majú skúsenosti s výchovou detí a udržiavaním domácnosti. Povinnosti, ktoré im dáva Pavol, sú jednoduché a priame. Majú to byť ženy so zbožným charakterom, nie ohováračné, ani nie otrokyne mnohého vína. A majú vyučovať. Koho majú vyučovať? Mladšie ženy.
Táto pasáž z Títa poukazuje na krásny príklad toho, kde môžu ženy hľadajúce nejakú službu nájsť uplatnenie pre svoje zručnosti. Staršie ženy majú učiť mladšie ženy zručnostiam a disciplíne, ktoré sú potrebné pre udržanie zdravej domácnosti a manželstva. Všimnite si, že všetky biblické priority pre ženu sú sústredené okolo rodiny a domova: „… byť milými k svojim mužom a láskavými k deťom, miernymi, cudnými, domáckymi, dobrými, poddanými svojim mužom“ (Títus 2:4-5). Východiskovým bodom je láska, láska ženy ku svojmu manželovi a deťom. Túto lásku vyjadruje svojou cnosťou a sebaobetavosťou v prvom rade vo svojej domácnosti. Domov, je miestom, kde skutočne zbožná žena prekvitá. Je to miesto, kde nachádza svoje potešenie.
V kontexte kresťanskej viery, ozdoba ženy by mala odrážať vnútornú krásu a zbožnosť, a nie sa zameriavať len na vonkajší vzhľad. Prioritou by mala byť služba rodine a Bohu, s pokorou, tichosťou a láskavosťou.