Biblické čítania nám pomáhajú vstúpiť do tajomstva totožnosti Boha. Boh je úplne a jedine Láska, vo večnom vzťahu, ktorý všetko tvorí, vykupuje a posväcuje: Otec, Syn a Duch Svätý.
Na základe svojej skúsenosti milosti môže Pavol povzbudzovať kresťanov týmito slovami: «Radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, [...] žite v pokoji». Kresťanské spoločenstvo sa popri všetkých ľudských obmedzeniach môže stať odzrkadlením spoločenstva Trojice, jej dobroty a krásy. Ale toto vedie nevyhnutne cez skúsenosť Božieho milosrdenstva, jeho odpustenia.
Boh nie je vzdialený a uzavretý do seba, ale je Život, ktorý sa chce podeliť, je otvorenosť, je Láska, ktorá vykupuje človeka z nevernosti. Boh je „milosrdný“, „zhovievavý“ a „veľmi milostivý“, pretože sa nám ponúka, aby zahladil naše obmedzenosti a naše nedostatky, aby odpustil naše pochybenia, aby nás navrátil na cestu spravodlivosti a pravdy.
Ježiš nám zviditeľnil tvár Boha, Jediného čo do podstaty a Trojice čo do osôb. V živote sú situácie, ktoré sa nám nepáčia a vôbec nerozumieme, prečo sa dejú. Niektorí tvrdia, že pýtať sa Boha, prečo sa niečo stalo je výrazom neúcty a neviery voči Nemu. Avšak, vôbec tomu tak byť nemusí.
Boh nás vždy hľadá už v predstihu, ako prvý nás miluje. Je ako kvet mandľovníka, tak hovorí prorok: „zakvitá ako prvý“. Takto mu totiž hovorí Ježiš: «Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život» (Jn 3,16).
Dôvera v Boha v Ťažkých Časoch
Mnohí ľudia nestratia dôveru v Boha hoci sa v ich živote stane niečo skutočne zlé. Najväčšie nebezpečenstvo prichádza, keď začneme spochybňovať, že Boh je náš dobrý Otec, že chce pre nás len dobro, že na nás nezabudol, stále sa o nás stará a pod. Zvlášť vtedy je namieste v modlitbe poprosiť o odpoveď na otázky, ktoré sa nám vynárajú a znamenajú ťažkosti pre našu vieru. Pýtame sa „Prečo?“, lebo chceme Boha viac poznať aj v tých ťažkých časoch a viac rozumieť Jeho spôsobom a cestám.
Boh je dobrý Otec, ktorý pozná naše srdcia a pozná aj spôsob, ako sa nám prihovoriť. Tak, ako keď volal mladého Samuela, až kým neporozumel, že ide o Boží hlas, rovnako sa nevzdá ani pri nás, ak Ho budeme chcieť počuť. Boh má mnoho spôsobov- hovorí cez Sväté Písmo, cez sviatosti, dobrého spovedníka, cez rodinu i priateľov, cez cudzích ľudí, cez prírodu, cez rôzne situácie...
Jeho hlas a spôsob spoznáme tak, že nás nabáda vždy k dobru a nikdy nie k zlu (k odpusteniu, modlitbe, vďačnosti, trpezlivosti, milosrdenstvu, k pristúpeniu k sviatostiam...) a napĺňa nás hlbokým pokojom, čo zlý duch nikdy nedokáže. Jeho načasovanie však záleží najmä od našej pripravenosti a schopnosti prijať a pochopiť.
Nie Vždy sa Deje Božia Vôľa
Je veľmi podstatné vedieť, že nie všetko, čo sa deje, je Božia vôľa a „tak to malo byť“. Ak sa bude diať len Božia vôľa, tak ako sa modlíme v modlitbe Otče náš, budeme mať na zemi raj. Božia vôľa isto nie sú vraždy, lúpeže, podvody,... no predsa sa dejú. Zlo ako také vchádza a pôsobí prostredníctvom zlého ducha, ktorému väčšinou nevedomky dovolíme škodiť nám, ľudí, ktorí si vedome, či nevedome vybrali slobodnou vôľou robiť zlo a našimi chcenými i nechcenými vlastnými skutkami.
Iní ľudia, no i my sami si môžeme chtiac i nechtiac spôsobiť veľké problémy, takže nemožno povedať, že všetko je Božia vôľa. Pravdou zostáva, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ a Boh pre nás aj z tejto situácia vyťaží ešte viac dobra.
Čo sa Môže Skrývať za Problémom
Ak zažijeme niečo zlé, prvá otázka je zrejme prečo, potom ju nasleduje ešte nepríjemnejšia: „Čo ak sa to stane znova?!“ Potrebujeme Božie vedenie, uistenie, bezpečie a pomoc. Práve preto niekedy potrebujeme vedieť odpovede, aby sme sa vyhli tomu, čo spôsobilo nepožehnanie. Aj preto potrebujeme odhaliť dieru, kde sa vytráca požehnanie a Božia ochrana a vďaka tomu môžeme utíšiť rastúce pochybnosti a prehĺbiť náš vzťah s Bohom.
4 Prípady s Neutíchajúcimi Bolesťami Hlavy
Väčšina vecí môže mať telesný, duševný alebo duchovný pôvod alebo môžu byť kombináciou týchto troch zložiek.
- Dieťa odmieta nosiť čiapku až do dospelosti, v dospelosti trpí silnými bolesťami hlavy ako dôsledok chronického zápalu v ušiach: príčina jeho problému je telesná.
- Študent si necháva stále učenie na poslednú chvíľu, v strese robí úlohy a učí sa pod tlakom, pravidelne má bolesti hlavy- ich príčina je najmä psychická- časový stres.
- Mladá žena má od návštevy veštice na kultúrnych slávnostiach silné bolesti hlavy, pričom sa zdravo stravuje, nemá nadmerný stres a dostatočne veľa spí. Jej problém je duchovný.
- Mladý muž pracuje v hlučnej kovovýrobe, často pod stresom, okrem iného vyrába aj rôzne kovové predmety vrátane okultných symbolov, trpí silnými bolesťami hlavy- jeho problém bude zmiešaný- treba odstrániť všetky 3 faktory, ktoré vplývajú na jeho zdravie.
Mnohokrát sú ľudia zmätení najmä, ak ide o zdravie, prečo nedochádza k úľave, pričom by mali riešiť práve aj stránku telesnú, psychickú i duchovnú. Ak sa v modlitbe otvoríme na Boží hlas, poprosíme o pomoc duchovného poradu, určite zamedzíme rastu nedôvery a sklamania a získame hlbšiu dôveru. Pritom sa naučíme ako sa podobným negatívnym skúsenostiam vyhnúť, ako pomôcť iným a súcitu s tými, ktorí zažili niečo podobné.
Pomoc v Ťažkých Časoch
„Nie sme zo sveta, ale žijeme v tomto svete“ (nerobíme to, čo ľudia, ktorí si nectia Boha, ale žijeme spolu s nimi). Boh nám daroval úžasný spôsob, ako v ňom prežiť, a tým je každý deň spolupracovať s Duchom Svätým. S Ním dokážeme všetko riešiť a všetko zvládať, potrebujeme s Ním však počítať a dať mu priestor, aby nás mohol viesť.
Podobne ako Jeho pomoc, by sme nemali odmietať pomoc iných- materiálnu, duševnú, duchovnú. Je to tiež spôsob, akým sa Boh stará o nás a ako nám chce v danej situácii pomôcť.
Prečo Boh neodstráni všetko utrpenie a zlo?
Prečo Musíme Trpieť?
Utrpením sa dá dosiahnuť mnoho vecí. Najjednoduchšou schémou zmyslu utrpenia je však očistný proces, ktorý je vnútorný a aj vonkajší. Obsahom vonkajšieho očistného procesu je jednoznačne oddelenie kúkoľu a pšenice, vlkov od ovečiek. Teda oddelenie ľudí s pyšným srdcom, ktorí volia pred láskou k Bohu sebalásku, a ľudí s pokorným srdcom, ktorí sa usilujú povýšiť Boha nadovšetko.
Utrpenie má totiž existenciálny ráz, čo znamená, že sa dotýka hĺbky nášho srdca a našej existencie. Je mimoriadne citlivou témou a ovplyvňuje množstvo našich základných postojov, a to isteže aj k Bohu samotnému. Preto je veľmi vhodným nástrojom, ako vo svetských záležitostiach spiaceho človeka prebudiť a spýtať sa ho na rovinu, či chce kráčať s Bohom alebo s hriechom.
Utrpenie totiž posúva naše srdce k otázke, či sa proti Bohu na základe utrpenia a hriechu vzbúrime, takpovediac sa naňho naštveme a pôjdeme cestou negatívnej reakcie na Božiu výzvu venovať Mu svoj v utrpení akútny pocit vlastnej nedostatočnosti. Alebo na svoj hrozivý pocit vlastnej nedostatočnosti, ktorý nám utrpenie výborne sprostredkúva, odpovieme mocnejším primknutím sa k Tomu, ktorý tento pocit vie jediný účinne riešiť, totiž na Stvoriteľa a Vykupiteľa našej duše.
Vidno teda, že vonkajší a vnútorný proces očistenia sú len rôznou stranou tej istej mince. Hoci teda musíme občas prejsť týmto bolestným očisťovaním - a vôbec tu nemusí ísť ani o nejaké budúce očistenia v podobe hromadných katastrof - vskutku môžeme pri každej takejto skúške pocítiť jej hlboký význam pre nás samotných a pre náš súkromný vzťah s Pánom.
Niektorí ateisti, obzvlášť neomarxisti hovoria, že pocit vlastnej nedostatočnosti je základ náboženskej mentality - a ja hovorím, že majú pravdu. Len akurát, že oni sa vo svojej pýche nad tým sarkasticky usmievajú, a my kresťania pod tým rozumieme našu výhodu. Lebo je lepšie pocítiť vlastnú nedostatočnosť, nechať si ukázať v utrpení zrkadlo našej celkovej voľby, aby sme mohli byť dostatočne pripravení spečatiť naše Áno Bohu až do času odchodu do Pánovho kráľovstva.
Lepšie, než sa mať celý pozemský život fantasticky bez utrpenia, nemyslieť vôbec na potrebu Vykupiteľa alebo Boha, a potom nemať vyriešený základný zmysel tohto pozemského vyhnanstva, totiž aby sme sa rozhodli pre Pánovo evanjelium a Kristovo večné kráľovstvo. Aj preto je bohatým podľa Písem ťažké dostať sa do neba - nie preto, že sú bohatí, ale preto, že im môže väčšmi chýbať pocit núdzy, pocit vlastnej nedostatočnosti.
Láska, Ktorú má Boh k Nám
1Jn 4, 16: A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.
Tieto slová boli napísané na základe osobnej skúsenosti. Autor napísal tieto slová v mene svojom a v mene spoločenstva cirkvi, ktorej bol členom a duchovným pastierom. Toto je teda osobné svedectvo, ktoré nám umožňuje nazrieť do srdca, do vnútorného sveta druhého človeka.
Autor hovorí, že poznal lásku, ktorou ho Pán Boh miluje, že uveril v túto lásku. Pán Boh nás miluje - to znamená, že On to s nami myslí vždy len dobre. Týmto jeho základným postojom je poznačené všetko, čo pre nás, na nás, s nami koná, ako s nami nakladá. Stvoril nás na svoj obraz - to znamená, že nám dal veľmi vysoké určenie. Cieľ, ktorý nám stanovil, dáva zmysel nášmu životu.
Daroval nám úžasný telesný organizmus a psychické schopnosti. Pripravil pre nás jedinečné životné podmienky na privilegovanej planéte. Keď sme sa mu v hriechu tragicky odcudzili, nevzdal sa nás. Poslal svojho Syna, aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo. Predivná veľkosť jeho lásky je v tom, že On nás akceptuje, ako otec v podobenstve akceptoval strateného syna.
Ján píše v prečítanom texte, že on so svojou cirkvou v Božiu lásku uveril. Uveril - to neznamená iba, že uznal, že niečo také ako Božia láska existuje. Znamená to omnoho viac. Božou láskou sa cítil v celej svojej bytosti pozitívne zasiahnutý. Cítil, že je do Božej lásky ponorený, vtiahnutý, že ho Pán Boh svojou láskou neprestajne obklopuje.
Dôležité je aj to druhé slovo: „poznať“. On Božiu lásku aj poznal. V biblickom slove „poznať“ je vyjadrené aj to osobné, bytostné prijatie Božej lásky, o ktorom sme práve hovorili. Ale „poznať“ Božiu lásku znamená aj toto: o tejto láske uvažovať, premýšľať o jej nových a nových dôsledkoch pre život, vedieť jej obsah a prínos pre život vyjadriť aj slovami, aby sme mohli o nej hovoriť aj druhým.
Človek, ktorý prijíma Božiu lásku, má lásku urobiť normou svojho správania, má ju praktizovať, Božia láska je prekvapivá, paradoxná aj v tom zmysle, že čím viac jej človek odovzdá druhým, tým viac jej aj sám má.
Život v stále prijímanej Božej láske a sústavne praktizovaná láska voči druhým je najpresvedčivejším praktickým dôkazom toho, že Božia láska je všadeprítomná. A keďže platí veta nášho textu: Boh je láska, tak sústavné prežívanie Božej lásky k nám a naše sústavné praktizovanie lásky agapé v spolužití s blížnymi je pre nás najsilnejší dôkaz existencie Boha a Jeho stáleho pôsobenia.
Boh je Láska
Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek, vydal za nás svoj život na kríži z lásky. Ak áno, pochopili sme, že Boh nadväzuje dialóg s človekom vždy prvý. Prikázania sú prejav jeho lásky k nám a poslušnosť Božím príkazom je naša odpoveď lásky voči Bohu. Darca života Boh sa stará o svoje stvorenie.
Najkrajšiu a najdokonalejšiu odpoveď na lásku Boha dala Panna Mária. Božie príkazy rešpektovala od detstva a vo chvíli zvestovania dala Bohu jednoznačnú odpoveď lásky, poslušnosti a oddanosti. I v nebi je našou Mamou, ktorá svoje deti učí, ako milovať Pána a dosahovať cieľ - nebo.
Prvé Božie prikázanie orientuje na základný vzťah človeka k Bohu - Stvoriteľovi, Otcovi, Láske. Žalmistovi nestačí raz vysloviť, že Boh je jeho útočište - to je skúsenosť veriaceho človeka. Či je tomu, kto takto poznáva Boha, zaťažko plniť Boží príkaz: „Ja som Pán Boh tvoj... Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Ex 20, 2 - 3)?
Božia Výchova - Svedectvo
Moja cesta s Bohom sa začala v roku 2003, keď som sa ako šestnásťročná obrátila. Z celého srdca som si priala zažiť Boží dotyk. Avšak trávila som veľa času čítaním Biblie, a to mi veľmi pomáhalo. Práve Slovo mi dalo základy viery.
Vydala som sa, aktívne slúžila v miestnej cirkvi, porodila tri krásne deti a všetko sa zdalo byť fajn. Ale nebolo. To, že sa v našom okolí vystriedajú iní ľudia, zmenia sa povinnosti, zvládneme viac, alebo nás obklopia iné okolnosti, neznamená, že aj naše vnútro je iné, alebo v poriadku. Keď problémom nečelíme, len ich odďaľujeme, naberú na sile a doženú nás.
Nakoniec som všetky služby položila a v roku 2015 som s rodinou prišla do cirkvi v Martine. Som veľmi vďačná, že nás prijali. Uplynuli ďalšie dva roky a aj napriek skvelým kázňam a službe vkladania rúk som sa nevedela dostať z toho stavu vnútornej prázdnoty. Bola som zúfalá, obrátená 14 rokov a celé moje chodenie do zboru bola len úbohá formalita.
Potom sa začali diať zvláštne veci. Počas troch mesiacov mi narástla na kolene veľká hrča, cca 10 cm. Po 1,5 mesiaci, kedy som absolvovala celý rad rôznych vyšetrení, mi bolo oznámené, že mám nádor - chondrosarkóm. Bol máj a povedali mi, že už na Vianoce s deťmi nebudem. Je skvelé, že Boh mal iné plány!
Napriek hrozivým prognózam sa vo mne začalo diať niečo nádherné. Po zdrvujúcich informáciách som celé noci hľadala Pána, keďže cez deň som sa venovala rodine. Keď prvú, druhú a ani tretiu noc sa nič nedialo, začalo mi dochádzať, že toto nie je ten druh zlého sna, z ktorého sa zobudíte a všetko je okej. Vnímala som, že ja si už nemôžem dovoliť ten luxus strácať čas a pri pomyslení na moje deti to vo mne vrelo.
Odhodila som všetky zábrany, slušné správanie, „kresťanskú etiku“, falošnú pokoru… rozbliakala som sa na Boha, že kde vôbec je, keď Ho potrebujem a čo si to o sebe vôbec myslí, nechať ma trápiť sa taký dlhý čas! Boh ku mne prehovoril, do môjho srdca. Povedal mi: „No konečne! Ako môžem niečo naplniť, keď je to plné?“ Keď sa to zo mňa všetko vylialo, tešila som sa ako malé dieťa.
Po tomto zážitku som si myslela, že sa ráno zobudím a hrča bude fuč. Na moje prekvapenie tá hrča bola ešte väčšia. Vo vnútri som vedela, že musím ísť na operáciu. Pochopila som, že Pán od nás chce aj duchovnú zrelosť a dospelosť, aby sme vedeli vierou premáhať tento svet a problémy s tým spojené.
Operáciu som úspešne prekonala koncom júla 2017, kedy mi museli zobrať dve tretiny stehennej kosti, koleno, časť píšťaly a polovicu predného svalu. Kosti a kolenný kĺb nahradili 60 cm dlhou titánovou endoprotézou. Boh mi povedal, že má celú očistil, a keď som v decembri toho roku išla na PET vyšetrenie (celotelové CT), počet metastáz bol nulový. Bola som úplne čistá.
Na onko-ortopedickom oddelení v Ružinovskej nemocnici sa na moje svedectvo modlilo modlitbu spasenia cez 10 ľudí a dotknutí boli mnohí lekári, sestričky a ostatný personál na oddelení v BA, ale aj v Žiline, kde som potom ležala. Boh je verný a skvelý. Som obyčajný človek a v mojom živote je ešte veľa bitevných polí, ktoré treba vybojovať, ale mám výnimočného Boha. Úžasné je, že sa ponúka každému človeku.
tags: #pan #boh #skusenosti