Pri obradoch Veľkého piatku, ktorým predsedal pápež František vo Vatikánskej bazilike, sa v homílii prihovoril pápežský kazateľ kardinál Cantalamessa. Homíliu ako zvyčajne na Veľký piatok prenechal Svätý Otec pápežskému kazateľovi. V pašiovom rozprávaní evanjelista Ján dáva osobitný význam Ježišovmu dialógu s Pilátom.
Všetko sa začína Pilátovou otázkou: «Si židovský kráľ?» (Jn 18,33). Ježiš chce, aby Pilát pochopil, že táto otázka je vážnejšia, než si myslí, ale že má zmysel len vtedy, ak neopakuje jednoducho len obvinenie, ktoré vyslovili iní. Snaží sa Piláta priviesť k vyššiemu náhľadu. Hovorí mu o svojom kráľovstve: o kráľovstve, ktoré «nie je z tohto sveta».
Prokurátor chápe len jedno: že nejde o politické kráľovstvo. Ak sa má hovoriť o náboženstve, nechce sa púšťať do takýchto otázok. Vyhlasujúc, že je kráľ, sa Ježiš vystavuje smrti, no namiesto toho, aby sa zbavil viny popretím, dôrazne to potvrdzuje. Nechá vyjsť najavo jeho vyššiemu pôvodu: «Prišiel som na svet...»: teda tajomne existoval pred pozemským životom, prišiel z iného sveta. Prišiel na zem, aby bol svedkom pravdy. K Pilátovi sa správa ako k duši, ktorá potrebuje svetlo a pravdu, a nie ako k sudcovi. Viac sa zaujíma o Pilátov ľudský osud než o svoj vlastný.
Rímsky prokurátor prijíma Ježišovo pozvanie, avšak k tomuto druhu rozumovania je skeptický a ľahostajný. Tajomstvo, ktoré tuší v Ježišových slovách, ho desí a radšej rozhovor ukončí. Ako je len aktuálna táto stať evanjelia! Prostredníctvom internetu som sledoval nespočetné množstvo diskusií o náboženstve a vede, o viere a ateizme. Zarazila ma jedna vec: hodiny a hodiny dialógov, bez toho, aby padlo meno Ježiš. A ak sa veriaca strana niekedy odvážila menovať ho a uviesť skutočnosť jeho vzkriesenia z mŕtvych, okamžite tu bola snaha uzavrieť diskusiu ako nesúvisiacu s témou.
Čo je toho výsledkom? Slovo „Boh“ sa stáva prázdnou nádobou, ktorú si každý môže naplniť tak, ako sa mu páči. Ale práve preto sa Boh postaral o to, aby on sám dal svojmu menu obsah: «Slovo sa stalo telom». Pravda sa stala telom! „Ach iste: Ježiš Nazaretský!“, zaznieva námietka. „Je potrebné mať závratnú vôľu neveriť, aby sme sa domnievali, že Ježiš nikdy neexistoval alebo že nepovedal slová, ktoré sa mu pripisujú, tak veľmi je nemožné, že by si ich vymyslela akákoľvek iná bytosť na svete: „Prv ako bol Abrahám, Ja Som“ (Jn 8,58); a „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14,9) (Z Listov J. R. R.
Dnes sa ide ešte ďalej ako je Pilátov skepticizmus. Sú ľudia, ktorí si myslia, že sa ani len nemá klásť otázka „Čo je pravda?“, pretože pravda jednoducho neexistuje! „Všetko je relatívne, nič nie je isté! Ježišov rozhovor s Pilátom však ponúka príležitosť aj k ďalšej úvahe, ktorá je tentokrát adresovaná nám veriacim a ľuďom Cirkvi, nie tým vonku. Ľudia tvojej Cirkvi, tvoji kňazi ťa opustili. Diskvalifikovali tvoje meno hroznými zločinmi! A my by sme mali ešte v teba veriť?
Tento rok slávime Veľkú noc nie za radostného hlaholu zvonov, ale za zločinného hluku bômb a ničivých výbuchov, ktoré sa dejú neďaleko od nás. Pripomeňme si, čo raz odpovedal Ježiš na správu o Pilátovom krviprelievaní a páde veže v Siloe: „Ak sa neobrátite, všetci podobne zahyniete“ (Lk 13,5). Istoty sveta sa môžu zmeniť zo dňa na deň. Všetko sa pomíňa, všetko starne, všetko - nielen „blažená mladosť“ - sa vytratí. Je iba jediný spôsob ako sa vymknúť prúdu času, ktorý berie všetko so sebou: prejsť k tomu, čo sa nepomíňa! Dať nohy na pevnú zem! Veľká noc, Pascha, znamená prechod. Uskutočnime všetci tento rok tú pravú Paschu: prejdime k Tomu, ktorý sa nepomíňa.
Veľkonočné trojdnie
Veľkonočné trojdnie, ktoré výstižne voláme Trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista, sa začína večernou svätou omšou vo štvrtok Pánovej večere (Zelený štvrtok). Sú to tri dni, v ktorých nás Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil z otroctva smrti, zaistil nám večný život a tak splnil pradávne Otcovo prisľúbenie. Sú to teda dni nesmierne dôležité pre našu spásu.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia služobného kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej chorých (Oleum infirmorum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“.
Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče.
Veľký piatok
Na Veľký piatok slávime utrpenie a smrť Pána Ježiša. Je to deň pokánia v celej Cirkvi; pod ťažkým hriechom nás viaže prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Pôst viaže všetkých od 18. do 60. roku života a zdržanie sa mäsa od 14. roku do smrti. Podľa pradávnej tradície Cirkvi sa na Veľký piatok nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš - na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi.
Cirkev nás teda v tento deň upriamuje na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci - aby sme žili z ovocia Kristovej smrti, ako hovorí sv. Pavol. Voláme ho evanjelistom Starého zákona, pretože veľa píše o budúcom Mesiášovi. On už sedemsto rokov pred Kristom zachytáva Božie zjavenie o budúcom Vykupiteľovi. Pašie - dejiny Pánovho umučenia, ktoré sa v liturgii Veľkého piatku spievajú alebo prednášajú, nie sú len správou, informáciou. Sú aj výkladom a zvestovaním.
Biela sobota
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu.
Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva.
Veľkonočná nedeľa
V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie - najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny.Veľkonočné obdobie
Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu...
Jedinečnosť Jánovho pohľadu na pašiový príbeh
V Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) sa každoročne čítajú Jánove pašie, kým na Palmovú (Kvetnú) nedeľu sa striedajú evanjeliá zvyšných troch evanjelistov. Prečo? Ján ponúka jedinečný pohľad na utrpenie Ježiša Krista. Zvyšní traja evanjelisti približujú Ježiša ako muža bolesti a opustenosti. V Jánovom evanjeliu Kristus zomiera ako kráľ vo vedomí, že všetko je dokonané. To znamená, že je naplnené poslanie, pre ktoré ho Otec poslal.
Pre Jána kríž nie je nástrojom potupy, ale trón slávy a lásky, na ktorý Kristus - kráľ vedome a dobrovoľne vystupuje. Kvetná nedeľa sa nazýva aj Nedeľou utrpenia Pána. Preto sa strieda opis Pánovho utrpenia troch evanjelistov Marka, Lukáša a Matúša, lebo zdôrazňujú rozmer bolesti. Na Veľký piatok sa koná poklona svätému krížu, ktorý je oslavou lásky, čo vyzdvihuje Ján.
Smrť Ježiša a zmŕtvychvstanie je základ a podstata kresťanstva. Keď si porovnáme všetky štyri evanjeliá, ani v tomto nám však neponúkajú zhodný príbeh. V prenesenom význame by som povedal, že evanjeliá nie sú fotografiou Ježiša Krista, ale jeho obrazom. Farby sú stále tie isté - osoba a posolstvo Ježiša Krista. Ale každý evanjelista tieto farby „namieša“ a „namaľuje“ jedinečným spôsobom vzhľadom na pramene, vlastné schopnosti, ale aj odkaz pre komunitu, ktorej je konkrétne evanjelium adresované.
Opis Ježišovho umučenia sa zakladá na historických udalostiach, ktoré sa stali, avšak ich hlavným cieľom bola kerygma, čiže ohlásenie a odovzdanie duchovného posolstva. Ich úmyslom teda nebolo vypovedať všetko, uviesť každý detail, ale uviesť všetko podstatné o Ježišovej smrti, čo je nevyhnutné pre vieru.
V rámci celkovej štruktúry jednotlivých evanjelií je pašiový príbeh najväčším literárnym blokom vo všetkých evanjeliách a vykazuje aj najväčšie známky zhody medzi nimi. Po Ježišovom nanebovstúpení sa v 30.-40. rokoch prvého storočia sformovala najskôr ústna a potom aj písomná podoba Ježišovho umučenia, ktorá slúžila ako prameň pre dnešný evanjeliový príbeh umučenia Pána.
Postupne sa vyformovalo sedem tematických celkov, ktoré nachádzame vo všetkých evanjeliách - pomazanie v Betánii, ustanovenie Eucharistie, Getsemanská záhrada, proces pred židovskou veľradou, proces pred Pilátom, ukrižovanie a Ježišov hrob.
Ako jednotliví evanjelisti „namiešali“ opis Ježišovho umučenia
* Lukáš necháva aj na kríži vyznieť Ježišovmu milosrdenstvu, ako to robí v celom svojom spise. „Zmierňuje“ negatívne postoje okolia: zbožné ženy, ktoré Ježiša sprevádzajú, nad ním plačú, zástup sa bije do pŕs a jeden z lotrov na kríži sa kajá a napomína druhého lotra. Lukáš zobrazuje Ježišovu smrť ako mučeníctvo spravodlivého, ktorý pred smrťou všetkým odpúšťa a zomiera s modlitbou na perách.* Matúš sa zameral na starozákonné odkazy a predpovede prorokov. Všetko, čo sa s Ježišom deje, deje sa preto, „aby sa splnilo Písmo“. Taktiež ako jediný hovorí o Pilátovej žene, ktorá vo sne spoznáva Ježišovu vinu, kým židovskí vodcovia pracujú na prepustení Barabáša. Táto pohanská žena hovorí o Ježišovej spravodlivosti, čiže nevine, čo je v kontraste so znalcami Písma.* Markovo evanjelium sa niekedy nazýva evanjelium utrpenia s dlhším predhovorom. Až jednu tretinu celého spisu evanjelista venuje posledným dňom Ježiša Krista. Zvýrazňuje Ježišovu opustenosť, ktorá sa ešte stupňuje. Ježišovi sa posmievajú predstavení národa, zástupy aj zločinci na kríži.* Ján sa svojím teologickým zameraním výrazne odlišuje od ostatných troch evanjelistov. Ježišova smrť je oslávením, je naplnením Ježišovej hodiny, ktorú evanjelista ohlásil pri prvom zázraku v Káne Galilejskej („ešte neprišla moja hodina“). V umučení sa dostáva tak Synovi, ako aj Otcovi najväčšej slávy.Úloha Judáša
V dejinách literatúry a tradície sa postava Judáša vždy nanovo analyzuje s množstvami rozdielnych pohľadov. Jestvujú tendencie ospravedlniť jeho čin. To je biblicky a teologicky nesprávne. Judáš nebol bábka, ktorú by Boh použil krutým spôsobom. Musíme rešpektovať pohľad evanjelií, ktoré uznávajú slobodu človeka, aj Judáša, a to je aj sloboda vybrať si zlo a hriech. Je veľmi pravdepodobné, že Judáš sníval o Ježišovi ako o politickom a národnom mesiášovi.Kto zabil Ježiša?
Niekedy sa zabúda na to, že Ježiš, jeho matka a pestún, apoštoli a prví učeníci mali židovský pôvod. Vzťah medzi evanjeliami a židovským svetom je veľmi úzky. Ak evanjeliá kritizujú židovské autority - farizejov a zákonníkov, ide o odsúdenie ich správania, ale nie o odsúdenie celého židovského národa.
Z historického hľadiska môžeme s určitosťou povedať, že iba malá skupina Ježišových súčasníkov bola voči nemu naladená nepriateľsky a vydala ho rímskej moci. Je pravdou, že táto malá skupina dokázala vytvoriť atmosféru odmietnutia Ježiša a prepustenia Barabáša. Avšak techniku manipulácie verejnou mienkou vidíme aj v dnešnom svete.
Pilátova zodpovednosť
Žalobcovia vedeli, že za bohorúhačstvo by Rimania neodsúdili človeka na trest smrti, preto ich obžaloba bola postavená na buričstve, na tom, že sa Ježiš vydáva za kráľa. Je to falošné obvinenie, lebo Kristus odmietal mocenské chápanie Božieho kráľovstva, pred touto predstavou doslova utekal.
Zdá sa, že Pilát nebol naklonený Ježiša odsúdiť. Poslal ho k Herodesovi, aplikuje „veľkonočnú amnestiu“, ponúka menší trest („potrestám ho a prepustím“). Videl, že Ježiš nemá na svojej strane žiadne vojenské légie ani vplyvnú skupinu, a teda nepredstavuje žiadne ohrozenie. Evanjeliá hodnotia Piláta ako zbabelého a alibistického predstaviteľa súdnej moci, ktorý podlieha vyhrážke a bojí sa ohrozenia vlastnej povesti.
Bol to však Pilát, ktorý nechal na Ježišov kríž vyhotoviť nápis: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Výsmech z Ježiša nastáva už vtedy, keď ho zbičovaného a s tŕňovou korunou postaví pred zástup a zvolá: „Hľa, váš kráľ“. Úmyslom Piláta bolo vysmiať a ponížiť Židov ich „kráľom“. Výsmech zavŕšil nápisom na kríži, čo si židovské autority rýchlo uvedomili a žiadali ho opraviť.
Evanjelisti zmienku o nápise v troch jazykoch využívajú na teologický odkaz. V čase napísania evanjelií sa kresťanstvo šírilo po celej Rímskej ríši. Vo východnej časti sa hovorilo po grécky, v západnej časti po latinsky. Prvé spoločenstvo kresťanov sa zrodilo uprostred židovstva. V multilingvistickom nápise sa odzrkadľuje univerzalizmus vykúpenia, ktoré Boží Syn priniesol pre všetkých. Členovia cirkvi sa vyznačujú svojou rozmanitosťou, Kristov kríž však nikoho nevylučuje. Boží Syn chce všetkých pritiahnuť k sebe.
Ostatné postavy
Veronika sa v biblickom texte nespomína. Je to postava z apokryfného spisu Nikodémovo evanjelium zo 4. storočia, v ktorom sa spomína, že šatkou utrela Ježišovi tvár. Naproti tomu postava Šimona sa uvádza v evanjeliu. Dokonca Marek špecifikuje, že bol otcom Alexandra a Rúfa, čo predpokladá, že títo synovia boli známi spoločenstvu, ktorému je evanjelium určené. Text hovorí, že bol prinútený niesť Ježišov kríž. Toto je presné znenie biblického textu.
Už od staroveku sa v Biblii usilovali objaviť aj duchovný zmysel, ktorý má tri roviny: vzťah k zjavenej pravde (pravdy, ktoré treba veriť), vzťah ku konkrétnemu správaniu v živote (zásady, podľa ktorých sa treba riadiť) a vzťah k večnej spáse - k poslednému cieľu človeka.
| Postava | Význam |
|---|---|
| Pilát | Zbabelý a alibistický predstaviteľ súdnej moci |
| Judáš | Symbol slobody vybrať si zlo a hriech |
| Veronika | Symbol súcitu a pomoci trpiacim (apokryf) |
| Šimon z Cyrény | Symbol pomoci pri nesení kríža |
História a význam Veľkej Noci
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Ukrižovanie Ježiša Prinášame historické súvislosti a pozadie tohto sviatku.
Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud.
Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane.
Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.
Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený.
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r.
Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale.
Pašie (lat. Passio) sú správy evanjelií o umučení Ježiša Krista. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie.
Prípravou na toto veľkonočné tajomstvo je štyridsaťdenné Pôstne obdobie, v ktorom celá Cirkev uvažuje o vykupiteľskom utrpení a smrti Pána Ježiša. Je to milostivý čas, v ktorom sa majú veriaci vnútorne obrátiť a obnoviť častejším počúvaním Božieho slova, vrúcnejšou modlitbou a konaním pokánia, a tak sa pripraviť na obnovenie krstných sľubov a na prežívanie veľkonočného tajomstva.
Počas Veľkého týždňa, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou ako spomienkou na Pánov slávnostný vstup do Jeruzalema a vrcholí Veľkonočným trojdním, sa máme ešte hlbšie spojiť s Kristom a prežívať spolu s ním jeho tŕnistú cestu kríža, ktorej ovocím je vykúpenie každého z nás. K tomuto nám majú dopomôcť aj bohoslužby, tak krásne a bohaté na symboliku.
Tieto verše sa uskutočňujú na veriacich, ktorí prijímajú Eucharistiu.
Možnosti získania odpustkov počas Veľkého týždňa:
- „sa nábožne pomodlí strofy Tantum ergo Sacramentum ( Ctíme túto sviatosť slávnu) na Zelený štvrtok po večernej omši na pamiatku Pánovej večere počas slávnostného prenesenia Najsvätejšej sviatosti; ( EO, s.
- „sa nábožne zúčastni na poklone Svätému krížu počas slávnostného liturgického úkonu na Veľký piatok utrpenia a smrti Pána (EO, s.
- „sa udeľujú veriacemu, ktorý pri slávení Veľkonočnej vigílie alebo vo výročný deň svojho krstu si obnovuje krstné sľuby prostredníctvom ktorejkoľvek zákonne schválenej formuly (EO, s.
Kvetná nedeľa
Posledná večera
Pieta
Zmŕtvychvstanie