Kvetinové pásy namiesto pesticídov: Vplyv na biodiverzitu

Ekologická rozmanitosť, známa tiež ako biodiverzita alebo rozmanitosť druhov, je základom akéhokoľvek života na Zemi. Ak neumožníme prírode, aby naplno rozvinula svoj potenciál, bude to mať pre celý systém fatálne následky. Hmyz významným spôsobom prispieva k opeľovaniu rastlín, ktoré zase zabezpečujú produkciu kyslíka a reguláciu našej klímy. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutná intenzívna ochrana a trvalo udržateľné využívanie nášho prírodného kapitálu.

Podľa odborníkov, diverzita hmyzu v strednej Európe dlhodobo klesá. Hmyz je pritom najrozmanitejším druhom organizmu. Na svete existuje vyše 900-tisíc druhov a až 41 % z nich dnes hrozí vyhynutie.

Minulý týždeň sa opäť stali veľkou témou na Slovensku priveľké polia repky olejnej, ktorá väčšinou končí v bionafte a nie v jedlých olejoch. Využívanie pesticídov ohrozuje biodiverzitu. Z polí nám miznú opeľovače, iný hmyz a vtáky.

Slovensko nemá ani tak problém s výmerou repky ako s veľkosťou lánov, na ktorých sa pestuje. Je však potrebné porozumieť, ako rôzne faktory pôsobia na rozhodovanie poľnohospodárov a ako sa ich zmena môže prejaviť. Štát nevie priamo redukovať výmeru repky alebo ktorejkoľvek inej plodiny. Časy plánovaného hospodárstva sú našťastie za nami.

Výmera repky v trhovom hospodárstve je pritom výslednicou trhových a netrhových síl. Trhové faktory zahŕňajú napríklad dopyt a ponuku jednotlivých komodít. Dôležitým trhovým faktorom, ktorý na Slovensku ovplyvňuje správanie poľnohospodárov, sú nedokonalosti na trhu s poľnohospodárskou pôdou.

Medzi netrhové faktory patrí regulačná politika EÚ prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej národné špecifiká vrátane vplyvov rôznych záujmových skupín na jej podobu. Repky sa vypestuje na Slovensku presne toľko, koľko sa jej poľnohospodári slobodne rozhodnú pestovať, na slobodnom trhu vedia predať a klíma či choroby a škodce nezdecimujú.

Repka má z hľadiska prírody tak výhody, ako aj nevýhody. Viac sa musí striekať kvôli škodcom. Ale oproti západným krajinám je to u nás vraj oveľa menej. No a repka eliminuje aj eróziu. Rastlina pokrýva zem od septembra do júla, čo je veľmi dlho. Teraz vidím, aké je to dôležité. Fúkajú u nás silné vetry a je sucho.

Repka je pre včelu veľmi významný zdroj peľu a nektáru. Je to prvá veľká znáška v roku v južných častiach Slovenska. Pre včelárov je väčším problémom ako množstvo hektárov repky to, že po odkvitnutí repky a následne hneď agátu z pohľadu včely nastáva zelená púšť. Nič nekvitne. Dva mesiace znáškovej medzery sú pre včelu zničujúce. Ak príde sucho, čo už je takmer pravidelné, musíme včely kŕmiť.

Je to spôsobené aj tým, že naša južná oblasť sa poľnohospodársky využíva do posledného centimetra štvorcového. Žiadne poľné kvety, lúky sa zmulčujú, burina sa vyhubí. To je pre poľnohospodárov dobré, ale pre včelu devastujúce. Včelám by pomohlo aj to, keby sa popri lánoch s plodinami nechali úzke pásy a do nich sa zasiali zmesi kvetov. Znáška pre včelára by z toho nebola, ale tieto biopásy by včely udržali v kondícii počas včelársky chudobného leta.

Summa summarum, predtým, než by sa malo uvažovať o nejakom znižovaní hektárov repky, treba vyriešiť, čo namiesto nej. Kukuricu? Pšenicu? Lebo môže to byť horšie ako s repkou. A ak ju chceme redukovať, musíme vytvoriť priaznivé ekonomické podmienky pre iné plodiny alebo poľnohospodárske činnosti potrebné pre našich obyvateľov.

Verejné financie by v žiadnom prípade nemali byť používané na podporu technických plodín. To znamená, že dotácie nesmú byť viazané na plochu, ktorú farmár obhospodaruje, ale na to, akou formou hospodári. Súčasná dotačná politika je devastačná pre prírodu, spôsobuje intenzifikáciu a je nespravodlivá voči farmárom samotným.

Takmer sa neseje mak, hrach, pohánka, lucerna, zelenina. Všetko dovážame. Lucernu, ktorá je výborná aj pre včely, nepestujeme, lebo už nemáme hospodárske zvieratá. A mäso pritom dovážame. Zemiaky dovážame, lebo pestovať sa ich neoplatí. Rozkradnú to a štát nevie poľnohospodárov ochrániť.

Zvážiť by sa mala aj vyššia podpora biodiverzity z oboch pilierov spoločnej poľnohospodárskej politiky, prehodnotenie noriem pre dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky a podpora špecifických plodín.

Z pohľadu včelára je kontroverzná pšenica a kukurica. Pre včely neposkytujú nič. Pritom spolu s repkou tvorí pšenica podstatnú časť v našom kraji. Zvyšné hektáre pôdy treba využiť čo najekonomickejšie v súlade s podmienkami životného prostredia a potreby krajinotvorby.

Preto potrebujeme systémové zmeny, ktoré sa musia začať od spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dotácie by mali podporovať farmárov, nie hektáre, mali by podporovať potraviny pre ľudí, nie pre zvieratá.

Prakticky všetky plodiny sú potenciálne kontroverzné. Stačí, ak sa pestujú intenzívnym, neekologickým spôsobom alebo ich spotrebu sprevádzajú rôzne negatívne externality. Plodiny nie sú kontroverzné. Kontroverzné sú iba spôsoby obrábania či neobrábania i ľudia, ktorí prekrúcajú fakty a farby, aby zaujali.

Prípravky na ochranu rastlín môžu ohroziť zdravie ľudí, biodiverzitu a neopraviteľne poškodiť ekosystémy. Chemicko-syntetické účinné látky síce zaháňajú nežiadúce choroby rastlín, zároveň však poškodzujú iné druhy. Dôsledkom je krajina, z ktorej sa čoraz viac vytráca rozmanitosť.

Výrazne obmedzujeme používanie pesticídov a presadzujeme, aby ich pestovatelia používali iba v prípade, že neexistujú agronomicky vhodné alternatívy.

Na jednej strane podporujeme biodiverzitu a na druhej strane sa vyhýbame rezíduám pesticídov v našich produktoch. Nakupujte potraviny, kozmetiku a iné produkty výlučne v bio kvalite.

Celosvetovo registrujeme enormnú mortalitu včiel. Svet bez včiel však predstavuje hrozbu pre naše zásobovanie potravinami. Celosvetový úhyn včiel ohrozuje nielen naše zásobovanie potravinami, ale má negatívny vplyv aj na mnohé ďalšie oblasti nášho každodenného života. 75 % celosvetových potravinárskych plodín závisí od opeľovania, najmä od včiel. Avšak aj na liečebné účely používame viac ako 50 000 druhov rastlín opeľovaných včelami.

Monokultúry v poľnohospodárstve znižujú zásoby potravy pre včely. Na jednej strane preto, že iné druhy nemajú v monokultúrach šancu. Na druhej strane masívne používanie pesticídov zabíja aj burinu a poľné kvety, ktoré rastú na okrajoch polí.

Používanie pesticídov v poľnohospodárstve masívne narastá. Hlavne v monokultúrach. Pesticídy ničia nielen škodcov, ale bohužiaľ aj včely. Certifikované ekologické farmy nepoužívajú toxické pesticídy.

Zasaďte si kvety do záhrady alebo na balkón a vytvorte si tak malé včelie raje , kde sa budú cítiť príjemne. Nemusí to byť vždy najkrajší a najväčší kvet, včely majú rady jednoduché odrody. Napríklad jahody prospejú včelám aj vám!

Ak máte záhradu: Pri kosení trávnika vždy nechajte pás buriny a poľných kvetov , aby bolo pre včely dostatok potravy. Hmyzie hotely ponúkajú divokým včelám miesto na hniezdenie. Deti tiež milujú pozorovanie hmyzu a zároveň sa veľa učia o jeho správaní.

Už v roku 2019 celosvetová správa o hmyze uviedla, že viac než 40 % druhov hmyzu je ohrozených vyhynutím. Správa poukázala aj na to, že sa jedná aj o veľké množstvo opeľovačov, od ktorých je priamo závislá úrodnosť a kvalita na opeľovaní závislých plodín. Konkrétne sa jedná o ovocie, zeleninu, semená, orechy a olejniny, ktoré sú významnými zdrojmi zdravého stravovania a výživy pre ľudí.

Žiačky v ňom sprostredkúvajú svoju skúsenosť s tým, ako ľaho je možné biodiverzit zničiť a ako ťažko an to isté miesto vrátiť. A aj prepojenosť ekosystémov a to, že ľudia svojím správaním spôsobujú klimatickú krízu (kosené nízke trávniky,prehrievanie v mestách ), tým aj úbytok opeľovačov a následne úbytok produkcie potrvay.

Hmyzí hotel ako podpora biodiverzity. Zdroj: Zahrada.sk

Hmyzí hotel je jedným z krokov k podpore biodiverzity predovšetkým v mestách, ktoré dlhodobo bojujú s problémom miznúcej rozmanitosti živočíšnych druhov. Čím je rôznorodejší a pestrejší, tým viac druhov hmyzu v ňom nájde svoj úkryt. Počas zimy je hmyzí hotel miestom hibernácie hmyzích druhov, naopak v lete sa prebúdza k životu a stáva sa pre prírodu funkčným a prospešným nástrojom jej revitalizácie. Investovaním do vytvorenia vhodného prostredia pre hmyz v mestách investujeme do vlastnej budúcnosti a blahobytu.

Po úpravách okolia školy, ktoré robili spolu s rodičmi aj deti, pre pohodlie všetkých ľudí z komunity, bol priestor pokrytý asfaltovými ihriskami a trávnikom.

Trávnik okolo školy vysievali spolu s rodičmi - bol to futbalový, nízko kosený trávnik, ktorý vyžadoval pravidelné zavlažovanie a v lete aj tak vysychal. Na plnom slnku v lete pri teplote vzduchu 31 stupňov žiačky namerali teplotu povrchu vysušeného trávnika až 45,3 stupňov. (Povrch lúky pri tých istých podmienkach o rok neskôr mal 29,1 stupňov. Žiaci sa preto rozhodli opäť svoje prostredie zmeniť.

Žiačky a ich aktivity to potvrdzujú. Už sú to tri roky neprestajnej práce a aktivít a až teraz počas sledovania videli žiačky vyliezať zo zeme prvú včielku samotárku. Keďže na opeľovačoch im počas tejto cesty naspäť k biodiverzite začalo naozaj záležať, oslovili aj nášho MEP Martina Hojsíka s odhodlaním urobiť pre opeľovače ešte viac.

Potvrdil im, že až 75% plodín, ktoré pestujeme, závisí od opeľovačov a keby neboli, zmizlo by až 80% druhov rastlín. Som preto veľmi rád keď vidím, že v niektorých mestách na Slovensku, napríklad aj v Bratislave, každým rokom pribúdajú kvety a lúčne trávy na verejných miestach.

Medonosné záhony žiačok, rovnako ako kríky a stromy už kvitnú a hmyzie hotely sú obývané.

Kvetinové pásy v krajine. Zdroj: lepsiakrajina.sk

Tabuľka: Porovnanie trávnika a lúky z hľadiska biodiverzity

tags: #pasy #kvetov #namiesto #pesticidov