Mesto Trnava, prezývané aj "Malý Rím" vďaka množstvu kostolov, sa nachádza na úrodnej rovine Trnavskej pahorkatiny, na kraji Západoslovenskej nížiny, 50 km od Bratislavy. Mesto si zachovalo charakter kompaktného bodového mesta s historickým jadrom vymedzeným hradbami.
Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy v podobe architektonických pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí.
Medzi tieto pamiatky patrí aj Paulínsky kostol sv. Jozefa, ktorý je typom protestantských sieňových chrámov bez veže. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a architektúru.
História Paulínskeho Kostola Sv. Jozefa
Kostol sv. Jozefa je jedným z kostolov v Trnave. V 17. storočí pribudol renesančný kostolík sv. Jozefa, nazývaný paulínsky.
Za touto stavebnou charakteristikou sa skrýva mnoho pohnutých desaťročí zápasu o slobodu vyznania. 16. storočie vstúpilo do dejín ako obdobie náboženských sporov. Myšlienky umierneného katolicizmu a reformácie cirkvi rezonovali u mnohých mešťanov, a tak bol v roku 1560 do Trnavy povolaný prvý kalvínsky kazateľ.
Sympatizanti nového učenia, zväčša z radov bohatšieho meštianstva maďarskej národnosti, poskytovali kazateľom vlastné príbytky a v roku 1603 si založili vlastnú školu. Keď sedmohradské knieža Gabriel Betlen v roku 1619 dobyl Trnavu, usiloval sa vytvoriť tu intelektuálne stredisko kalvinizmu ako protipól jezuitským rekatolizačným snahám.
Založil akadémiu, ktorá mala poskytnúť kalvínskej mládeži vysokoškolské vzdelanie, no po pár mesiacoch ju musel presunúť do Košíc, kde nakoniec zanikla. Nižšia škola však existovala na Paulínskej ulici do 70. rokov 17. storočia.
Kalvínska náboženská obec mala k dispozícii najskôr drevenú modlitebňu. Murovaný kostol začali stavať bez povolenia mesta na mestskom pozemku v roku 1635, avšak v dôsledku opakovaných zákazov bol dokončený až v roku 1646.
Nakoniec bol v rámci intenzívnej protireformačnej politiky mesta kalvínom odobratý a v roku 1671 ho mesto a arcibiskup Juraj Selepčéni - Pohronec odovzdali rádu pavlínov. (Rád sv. Pavla prvého pustovníka - Ordo Sancti Pauli Primi Eremiti - OSPPE).
Pavlíni sa v Trnave usadili v polovici 17. storočia a spočiatku sídlili v dome rodiny Erdödiovcov na Halenárskej ulici. Zároveň v susedstve kúpili dva domy, kde si v roku 1719 vybudovali vlastný kláštor (po 2. svetovej vojne adaptovaný na bytovku).
Koncom storočia bývalý kalvínsky kostol zasvätili sv. Jozefovi, pestúnovi Ježiša Krista. Za veľkého požiaru v roku 1683 (Tököliovci) bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695.
V roku 1699 vytvoril Sebastián Jäger z Gleiwitzu hlavný oltár, o tri roky pribudla krásna kazateľňa, ktorá je dielom pavlínskeho frátra Gregora, a postupne bol interiér doplnený o päť barokových bočných oltárov. V roku 1701 pristavali na severnej strane kaplnku Panny Márie Loretánskej a neskôr pribudla aj malá drevená vežička.
Ružencové bratstvo, ktoré pôsobilo v tomto chráme uskutočnilo v 19.st. pešiu púť do Marianky.
V podstate za renesančnú architektúru treba pokladať aj kostol sv. Jozefa, ktorý používali pavlíni. Chrám bol postavený v rokoch 1636-1646 pre maďarských kalvínov. Ku kostolu bol roku 1719 pristavaný kláštor.
Architektúra Kostola Sv. Jozefa
Jednoloďový kostol reprezentuje typ protestantských sieňových chrámov bez veže. Má obdĺžnikový pôdorys s rovno uzavretou svätyňou, za ktorou je sakristia.
Lunetovú valenú klenbu stropu kostola podopierajú pilastre ukončené ozdobnými hlavicami. Jeho ranobaroková forma nesie znaky sliezskej renesancie.
Hlavné priečelie orientované na západ je vertikálne členené šiestimi pilastrami a horizontálne rímsami.
Hlavný oltár chrámu je bohato zlátený, postavený v roku 1731. Po stranách lode kostola medzi pilastrami je päť bohato zdobených stĺpových oltárov zo začiatku 18. storočia. Kazateľnicu zhotovili v roku 1702.
V západnej časti kostola je orgánový chór podopretý stĺpmi.
Architektonické prvky:
- Pôdorys: Obdĺžnikový s rovno uzavretou svätyňou
- Klenba: Lunetová valená klenba
- Pilastre: S ozdobnými hlavicami
- Oltáre: Bohato zdobené stĺpové oltáre
- Kazateľnica: Z roku 1702
Kostol sv. Jozefa je dôležitou súčasťou sakrálnej architektúry Trnavy a svedčí o bohatom kultúrnom a náboženskom dedičstve mesta. Jeho história je spojená s obdobím náboženských sporov a hľadaním slobody vyznania. Dnes je tento kostol cennou pamiatkou, ktorá pripomína minulosť a zároveň slúži ako miesto modlitby a zamyslenia.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Trnave:
- Dóm sv. Mikuláša
- Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
- Kostol sv. Heleny
- Kostol sv. Jakuba
- Kostol Najsv. Trojice
- Kostol sv. Anny
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Evanjelický kostol a.v.