V utorok 30. marca si pripomíname 100. výročie narodenia Mons. Pavla Mária Hnilicu SJ. Pri tejto príležitosti sa konala svätá omša v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave, ktorú celebroval Mons. Ján Orosch.
Mons. Pavol Hnilica. Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave
Detstvo a štúdiá
Mons. Pavol Mária Hnilica sa narodil 30. marca 1921 v Uňatíne, v rodine chudobných roľníkov ako najstarší z ôsmich detí.
Ľudovú školu navštevoval v Bzovíku a Uňatíne. Po skončení povinnej školskej dochádzky pracoval ako robotník na stavbe ciest. V rokoch 1939 - 1940 študoval na meštianskej škole v Krupine, aby pokračoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom.
V roku 1941 vstúpil do jezuitskej rehole, preto musel prerušiť gymnaziálne štúdium, aby v Ružomberku absolvoval povinnú vstupnú prípravu na život v reholi - noviciát. Po jeho skončení v roku 1943 mohol pokračovať na gymnáziu v Kláštore pod Znievom.
Maturoval, z dôvodu blížiaceho sa prechodu frontu, v Trnave už vo februári roku 1945. Po maturite odišiel študovať filozofiu do Brna a neskôr do Děčína. Na štúdium teológie sa vrátil do Trnavy, odkiaľ ho v apríli 1950 deportovali do Jasova, v dôsledku násilného zásahu proti mužským reholiam. Neskôr ho presunuli do Podolínca a potom do Pezinka.
Tajná vysviacka a biskupská služba
Dňa 24. septembra 1950 ho prepustili, pretože 9. októbra 1950 mal nastúpiť na vojenský výcvik. Svoju krátku „slobodu“ využil a vybral sa do Rožňavy, kde ho 29. septembra 1950 biskup Róbert Pobožný tajne vysvätil za kňaza.
V decembri 1950 mu zástupca provinciála oznámil, že z rozhodnutia rehoľných predstavených má byť vysvätený za biskupa. Zase to bol biskup Róbert Pobožný, ktorý ho konsekroval 2. januára 1951.
Pavol Mária Hnilica navonok vystupoval ako poslucháč zdravotníckeho kurzu, tajne však vysviacal rehoľníkov, ktorí dokončievali, či po zatvorení kláštorov, tajne dokončili teologické štúdium. V noci z 24. na 25. augusta 1952, prv, ako utiekol za hranice, vysvätil za biskupa Jána Chryzostoma Korca.
Počas II. vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom, ale keď sa Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť, zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov.
Druhý vatikánsky koncil. Zdroj: Wikimedia Commons
Emigrácia a pôsobenie v zahraničí
V septembri 1952 prišiel do Ríma, kde býval v Orientálnom ústave a navštevoval prednášky na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Medzitým vypracoval správu o náboženskej situácii na Slovensku. Tento titul bol preložený do deviatich jazykov. V rokoch 1957 - 1959 si vykonal tretiu probáciu v nemeckom Műnsteri. Pokladal sa za pastiera umlčanej Cirkvi.
Úzko spolupracoval s Chiarou Lubichovou a hnutím Fokoláre, aj s Matkou Teréziou z Kalkaty. V roku 1968 pomohol kalkatskej Matke Terézii založiť prvý kláštor misionárok lásky v Ríme a roku 1991 na Slovensku.
Priamo v moskovskom Kremli v chráme tajne (počas prehliadky) zasvätil celé Rusko Panne Márii, na žiadosť Panny Márie (posolstvo z roku 1917 vo Fatime) a pápeža Jána Pavla II. Stalo sa to 24. marca 1984.
Máriine 3 podmienky pre platné zasvätenie Ruska
Návrat na Slovensko a záver života
Z emigrácie sa vrátil na Slovensko až na Vianoce 1989. Po veľmi aktívnom živote trávil dôchodok vo svojom byte v Ríme v Taliansku. 25. marca 2004 bola pápežsky schválená asociácia pápežského práva „Pro Deo et fratribus - Rodina Panny Márie“, ktorej bol prezidentom.
Leto 2006 strávil v kláštore Božieho Milosrdenstva tohto spoločenstva v južných Čechách na Nových Hradoch, kde v nedeľu 8. októbra 2006 zomrel. Pochovali ho 18. októbra 2006 v krypte Katedrály sv.
Ocenenie a spomienka
Ústav pamäti národa ocenil zásluhy biskupa Pavla M. Hnilicu v zápase proti komunistickému režimu a za náboženskú slobodu. V roku 2012 mu in memoriam udelil Cenu Ústavu pamäti národa, ktorú dostal ako jej prvý laureát.
Cena ÚPN pre Pavla Máriu Hnilicu. Zdroj: Ústav pamäti národa