Pavol Zuffa je významnou postavou v Katolíckej cirkvi, ktorej život a teologické názory vyvolávajú diskusie a kontroverzie. V tomto článku sa pozrieme na jeho životopis, pôsobenie a vplyv na cirkevné dianie.
Životopis a Kariéra
Pavol Zuffa sa narodil v Alcire v roku 1962. Študoval filozofiu a teológiu v seminári v argentínskej Córdobe a na Pontificia Universidad Católica Argentina. Za kňaza bol vysvätený v roku 1985, licenciát získal na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme a doktorát na PUCA v roku 1990. Aktuálne vyučuje morálnu teológiu a synoptické evanjeliá na Teologickej fakulte PUCA, kde je profesorom, a medzi rokmi 2009 a 2018 bol rektorom.
Pôsobenie v Cirkvi
Rozhodol o tom v sobotu 1. júla pápež František.
Je to jeden z najmocnejších úradov v Katolíckej cirkvi. Pôvodne sa nazýval Posvätná Kongregácia Rímskej a univerzálnej inkvizície a založil ju pápež Pavol III.
Dnes pod Dikastérium pre náuku viery spadá aj agenda prípadov zneužívania, pričom jej teológovia naďalej vydávajú stanoviská či odpovede na tzv.
Naposledy zarezonovalo vyhlásenie dikastéria z roku 2021 o tom, že požehnávanie homosexuálnych partnerstiev nie je povolené. Z čoho si však nerobili ťažkú hlavu delegáti tzv.
Každý pápež má okolo seba spolupracovníkov, ktorým natoľko dôveruje, že im necháva pripravovať časti svojich textov či dokumentov. Je to prirodzené aj praktické. Jeden z prvých „tieňových spoluautorov“ pápeža Františka bol taliansky kňaz Paolo Luca Braida. Tento 55-ročný monsignor pripravoval pápežovi kázne a homílie.
Zvlášť dôležité sa to zdá pri súčasnom pápežovi, ktorý vzbudzuje u jedných nadšenie, u ďalších rozpaky. Bol členom komisií, ktoré pripravovali záverečný dokument z mimoriadnej aj riadnej synody o rodine v roku 2014 a 2015.
V roku 2013 ho čerstvo zvolený pápež František vymenoval za arcibiskupa.
Hodnotenie kapacity Fernándeza a jeho pohľadu na katolícku morálku treba prenechať teológom, no kontroverziu vyvolávajú aj jeho mediálne výstupy.
Fernández, ktorý bol v čase interview dva roky arcibiskupom, sa dosť „pohŕdavo“ vyjadruje o vtedajšom prefektovi Kongregácie pre náuku viery, kardinálovi Gerhardovi L.
„Čítal som, že niektorí hovoria o Rímskej kúrii ako o esenciálnej súčasti misie cirkvi alebo že jeden prefekt vo Vatikáne je kompasom, ktorý zabráni cirkvi spadnúť na ,light‘ cestu, alebo že tento prefekt zabezpečí jednotu viery a garantuje pontifikovi serióznu teológiu.
O zmenách, ktoré zavádza pápež František, sa Fernández vtedy vyjadril, že ich robí pomaly, pretože si chce byť istý, že zmeny zasiahnu hlboko. „Pomalosť je nevyhnutná pre ich efektívnosť. Vie, že sú takí, ktorí dúfajú, že ďalší pápež všetko vráti späť.
Mnohých pobúrila aj jeho relativizácia sídla pápeža. „Pápež môže ísť bývať preč mimo Ríma, mať dikastérium v Ríme a ďalšie v Bogote a trebárs telemostom sa spojiť s expertmi na liturgiu, ktorí sú v Nemecku.
Arcibiskup Fernández v deň svojej vysviacky.
V druhom rozhovore pre portál Vatican Insider v lete 2016 už trochu zjemňoval niektoré vyhlásenia. Podľa vlastných slov chcel len poukázať na to, že pápež je pastierom celej cirkvi. Voči kúrii bol však ešte ostrejší. Podľa Fernándeza „jedna vec je Petrova diecéza a druhá vec štruktúry vatikánskej kúrie, ktoré majú význam len v tom, že pomáhajú pápežovi a kolégiu biskupov.
Fernández si tiež myslí, že niektoré úrady a dikastériá by nemuseli sídliť v Ríme. „Verím, že by to bolo možné, hoci sa môžem mýliť. O Amoris laetitia sa Fernández vyjadril, že významná väčšina veriacich prijala dokument dobre a že exhortácia skutočne má smerovať k väčšej decentralizácii.
„V pastoračných otázkach sa široko deleguje reflexia na miestne cirkvi a biskupov. Tak pokračuje proces istej decentralizácie. Nehovorí sa z Ríma: takto musí vyzerať pastorácia rodín.
Kontroverzie a Kritika
A pritom si z neho niektorí uťahujú. Hoci má na svojom konte 350 položiek publikačnej činnosti, vatikanista Sandro Magister nevidí medzi nimi žiadnu, ktorá by urobila „dieru do sveta“. Naopak, ironicky pripomína, že prvá kniha teológa Fernándeza bola o bozkávaní. Vyšla v roku 1995 pod názvom Uzdrav ma svojimi ústami. Autor v anotácii ujasňuje, že kniha nevznikla na základe jeho vlastnej skúsenosti, ale na zákade života tých, čo sa bozkávajú.
Samozrejme, nejde o najznámejšiu Fernándezovu knihu. Tou je zrejme obsiahla publikácia Teologia Espiritual Encarnada (Vtelená spirituálna teológia).
Niektorí autori, medzi nimi aj spomínaný Sandro Magister, si po vydaní exhortácie Amoris laetitia v máji 2016 všimli, že niektoré pasáže 8. kapitoly sa podobajú na dva staršie články Víctora M.
V roku 2004 sa na pôde tejto univerzity konala teologická konferencia o encyklike Jána Pavla II. Veritatis Splendor. Tá je kritická k tzv. situačnej etike, tendencii prítomnej medzi jezuitmi v 17. Konferencia sa uberala smerom, ktorý odsudzuje takéto vnímanie morálky. O rok, respektíve dva roky nato profesor Fernández reagoval dvoma článkami v teologickom časopise, ktoré zvýrazňujú okolnosti spáchania skutku.
Fernández kladie v spomínaných článkoch silný dôraz na význam podmienok a okolností, za ktorých dochádza ku skutku, ktorý je po objektívnej stránke hriechom.
„Cirkev má solídnu reflexiu o podmienenostiach a poľahčujúcich okolnostiach. /Fernández v r.
„Kvôli podmienenostiam a poľahčujúcim faktorom je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu - ktorý nie je subjektívne zavinený alebo nie je zavinený naplno - možno žiť v Božej milosti, možno milovať a možno rásť v živote milosti a lásky, prijímajúc s týmto cieľom pomoc od cirkvi.
Pozn. /Fernández v r. /Fernández v r.
Na otázku, či by nebolo dobré viac spresniť tvrdenia pápeža z 8. „To, čo pápež píše v 8. kapitole, sa nesmie redukovať iba na otázky rozvedených a znovu zosobášených. Napokon, pápež nechcel viac rozvíjať otázku prístupu rozvedených a znovu zosobášených k sviatostiam, pretože chcel iba trochu naznačiť, že sa otvorili pastoračné dvierka, a niežeby šlo o fundamentálnu otázku. (…) Isteže ide o krok vpred oproti Familiaris Consortio.
Interpetoval pápežove slová o homosexuáloch? Fernández sa neskôr ocitol v centre pozornosti aj na jeseň 2020. V dokumente vyvolávajú pápežove vyjadrenia zdanie, že homosexuáli majú právo založiť si rodinu, prípadne si aj adoptovať deti.
„To, čo musíme zabezpečiť, je vytvoriť zákon o registrovaných partnerstvách, aby takýmto spôsobom mali právnu ochranu. Sám som sa za to zasadzoval. (Lo que tenemos que hacer es una ley de convivencia civil, tienen derecho a estar cubiertos legalmente.
„Toto môže byť ukotvené v zákone a nazýva sa to ,registrovaným partnerstvom‘ (unión civil) alebo ,zákonom o civilnom spolunažívaní‘ (ley de convivencia civil), nie manželstvom. Bergoglio mal tento názor vždy a pred rokmi bola dokonca v rámci argentínskej biskupskej konferencie diskusia, kde Bergoglio toto obhajoval, ale prehral.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa novej funkcie ujme „pápežov teológ“.
S obvineniami voči Fernándezovi prišla organizácia Bishop Accountability so sídlom v USA, ktorá sleduje obvinenia voči kňazom. V prípade ide o kňaza v jeho domovskej arcidiecéze La Plata. Eduardo Lorenzo bol obvinený zo sexuálneho zneužívania detí vo februári 2019. Fernández ho podľa tvrdenia Bishop Accountability verejne podporil a uviedol, že obete mali inú motiváciu pre svoje obvinenia. Aj keď sa neskôr prihlásili ďalšie obete zneužívania, Fernández ponechal Lorenza na jeho mieste. Lorenzo spáchal samovraždu v decembri 2019, niekoľko hodín po tom, čo sudca naňho vydal zatykač.
Fernández sa neskôr ocitol v centre pozornosti aj na jeseň 2020. V dokumente vyvolávajú pápežove vyjadrenia zdanie, že homosexuáli majú právo založiť si rodinu, prípadne si aj adoptovať deti.
Otázky synodality a decentralizácie sú pre Pavla Zuffu kľúčové. O Amoris laetitia sa Fernández vyjadril, že významná väčšina veriacich prijala dokument dobre a že exhortácia skutočne má smerovať k väčšej decentralizácii. „V pastoračných otázkach sa široko deleguje reflexia na miestne cirkvi a biskupov. Tak pokračuje proces istej decentralizácie. Nehovorí sa z Ríma: takto musí vyzerať pastorácia rodín.
Kresťanský nacionalizmus - diskusia s Douglasom Wilsonom – Prof. Dr. Walter Veith (WUP 230)
Aktivity vo farnostiach Trnavskej arcidiecézy
Mimoriadna zbierka vo farnostiach Trnavskej arcidiecézy na pomoc misionárom vo farnosti Čičov po vyhorení farskej budovy vyniesla minulú nedeľu 400€.
Budem zapisovať úmysly sv. omší na október. Dnes po sv. omšiach životné jubileá a 1. Kto by ste mali úmysly sv. Sväté omše určené v prvom rade pre deti začneme v utorok. Sú určené hlavne pre deti, ktoré majú ísť v tomto školskom roku na 1. sv. prijímanie, pre ktoré bude po sv. Stretko pre deti na fare bude pred sv.
Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch pozýva všetkých pracovníkov Trnavskej arcidiecéznej charity, dobrovoľníkov, pomocníkov a ľudí dobrej vôle na Jubilejnú púť pracovníkov Trnavskej arcidiecéznej charity, ktorá sa uskutoční 25. septembra 2025. Podujatie sa začne slávnostnou svätou omšou v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave o 10:30.
Ružencové bratstvo plánuje organizovať autobus na 18. púť ružencových bratstiev do Šaštína ak bude dostatočný záujem. Preto chceme poprosiť záujemcov, ktorí by sa chceli púte zúčastniť, aby sa prihlásili u p. Bokorovej alebo o.
Teologická fakulta Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave oznamuje, že v akademickom roku 2025/2026 otvára 1.ročník Univerzity tretieho veku (UTV) so študijným zameraním na Sväté písmo a systematickú teológiu.
Ohlášky
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Kapišová, oznamuje, že sviatosť manželstva mienia prijať tieto osoby: Mgr. Art. Andrej Šoka, náboženstva rímskokatolíckeho, narodený v Trnave, bývajúci v Leopoldove, syn rodičov Rudolfa a Heleny r. Rehákovej a Mgr. Art. Martina Šottová, náboženstva géckokatolíckeho, narodená vo Svidníku, bývajúca vo Svidničke, dcéra rodičov Miroslava a Viery r.
Ďalšie aktivity
Ďakujem za upratanie kostola skupine č. V tomto týždni prosíme o upratovanie kostola skupinu č.
Synodálny tím
K doterajším členom - Márii Spišiakovej, Pavlovi Hraboveckému a Marcelovi Mojzešovi - pribudli Bohumír Živčák, Miroslava Siteková a Mário Tomášik. Každý z členov prináša jedinečné skúsenosti: od misijných aktivít a vedenia pastorálnych projektov, cez akademickú a liturgickú prácu, až po koordináciu dobrovoľníkov a synodálnych konzultácií. Ich angažovanosť zaručuje, že synodálny dialóg sa uskutoční na všetkých úrovniach života Cirkvi.
Členovia synodálneho tímu a ich pôsobenie:
- ThDr. PaedDr. Bohumír Živčák: Pracuje ako ženatý laický misionár pri kláštore redemptoristov v Podolínci a ako riaditeľ Hospicu sv. Alžbety v Ľubici. Vedie misijné spoločenstvo Rieka Života a je členom rady misijných koordinátorov Renewal Ministries.
- Doc. ThDr. Miroslava Siteková: Je ženatý gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie, pôsobí ako docent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a je konzultorom Dikastéria pre východné cirkvi v Ríme.
- Mgr. Ing. Mário Tomášik: Pracuje na Generálnom sekretariáte Konferencie biskupov Slovenska (GS KBS) ako vedúci prekladateľského oddelenia a externe prednáša na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.
Svätý Pio z Pietrelciny (Páter Pio)
Sviatok: 23. septembra
Narodil sa 25. mája 1887 v Pietrelcine a zomrel 23. septembra 1968.
Už v detstve bolo jasné, že je výnimočným dieťaťom Božím. Bol veľmi zbožným, už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Stal sa kapucínom, ako šestnásťročný si v roku 1902 obliekol kapucínsky habit. Prijal meno Pio. Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi.
20. septembra 1918 páter Pio, kľačiac pred svojím veľkým krížom, dostal stigmy - rany ukrižovaného Ježiša Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len konštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Nejaký čas pred smrťou r. 1968 stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv, vytekajúca zo stigiem, mala vôňu kvetov. Okrem tejto nadprirodzenej skutočnosti mal páter Pio dar bilokácie a vedel aj čítať v ľudských srdciach.
Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10-12 hodín denne. Zomrel 23. septembra 1968 ako 81-ročný. Na jeho pohrebe bolo prítomných okolo stotisíc ľudí. Za blahoslaveného bol vyhlásený 2. mája 1999 a za svätého 16. júna 2002 pápežom Jánom Pavlom II.