Perzekúcia Biskupov Jednoty Bratskej v Slovenskej Histórii

Neuveriteľný príbeh Cirkvi bratskej na Slovensku, ktorý vás ohromí! Vývoj občianskej spoločnosti sa v priebehu storočí menil, pričom funkcie "charitatívny" a "verejnoprospešný" sa uplatňovali v rôznych formách združovania.

Na území Slovenska sa formovanie modernej spoločnosti spája s procesom utvárania občianskej spoločnosti, ktorému sa venuje historička Elena Mannová.

Už v stredoveku existovali rôzne inštitúcie, ako xenodochiá a špitály, ktoré zabezpečovali ubytovanie, často aj ošatenie, pre nemajetných. Rast ekonomického významu miest v 14. storočí prispel k rozvoju týchto zariadení.

Do konca 18. storočia predstavovali korporácie náboženského charakteru dôležitú súčasť spoločenského života na území Slovenska. Medzi ne patrili aj bratstvá, ktoré sa venovali svojpomoci, obrane sociálnych práv a vzdelávacej činnosti. Príkladom je 24 spišských farárov (Fraternitas XXIV plebanorum Scepusiensium) v Levoči (1202 - 1673).

Od 15. storočia vznikali strelecké bratstvá, ktorých najstaršie stanovy na území bývalého Uhorska sú z Kežmarku z roku 1510. Tieto bratstvá, riadené vnútornými demokratickými pravidlami, sa postupne rozšírili o remeselníkov, učiteľov i kňazov.

Nadácie (fundatio, stipendium, beneficium, Stiftung, Spende, alapítvány, alap, nadace, nadání) slúžili na financovanie rôznych zariadení, v najstaršom období hlavne na vzdelávanie. Zakladali ich mestá alebo šľachtici, a poskytovali materiálnu pomoc (potraviny, kurivo, ošatenie). Cirkev, hmotne podporovaná zo strany štátu a šľachty, zohrávala dôležitú úlohu v školstve.

Karol VI. v zákone LXXIV z roku 1715 posilnil kontrolu nad základinami (tzv. piarum fundationum) a nariadil podávanie ročných hlásení o ich stave.

Najrozšírenejšou formou združení v 18. storočí boli spolky, ktoré šírili literatúru v miestnom jazyku. Až na prelome 30. a 40. rokov 19. storočia začali tieto združenia nadobúdať charakter meštianskych spolkov, vrátane študentských a hospodárskych spolkov. Spolčovanie sa stalo významným prostriedkom národnej emancipácie.

Spolky striezlivosti, ktoré vznikali už koncom 16. storočia, sa rozšírili najmä na strednom a východnom Slovensku. V Trenčianskej stolici sa ich počet odhadoval až na 40 tisíc členov. V 40. rokoch 19. storočia získali spolky širšie poslanie - výchovu v slovenskom národnom duchu.

Do obdobia 40. rokov 19. storočia spadá aj vznik prvých poisťovacích spoločností, ktoré sa považujú za predchodcov poisťovacích spoločností nielen na Slovensku, ale na území celej kontinentálnej Európy. Dôležitú úlohu zohral aj spolok Tatrín, ktorý združoval evanjelických kňazov a inicioval vznik ďalších podobných spolkov.

Centralistické opatrenia v 50. rokoch 19. storočia znamenali obmedzenie činnosti väčšiny spolkov a osvetových zariadení. Napriek tomu, v 60. rokoch nastalo určité uvoľnenie politického tlaku, čo viedlo k založeniu kultúrno-osvetovej inštitúcie Matice slovenskej v Martine. Matica slovenská sa stala reprezentantkou slovenského národného hnutia a podporovala vznik neziskových organizácií.

Od 60. rokov 19. storočia, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, sa začali slovenské pomery čoraz výraznejšie odlišovať od rakúskych. Maďarizácia sa prejavila aj pri uplatňovaní vrchnostenského práva nad spolkami. Používanie slovenského jazyka v názve spolku bolo zakázané a na schválenie stanov sa čakalo aj niekoľko rokov.

Napriek úradným obmedzeniam, v 70. rokoch 19. storočia vznikali stovky nových spolkov ročne. Najviac spolkov bolo v župách s nemeckým obyvateľstvom, najmenej v oblastiach osídlených Rusínmi. Združovanie nabralo na intenzite v 90. rokoch, čo prispelo k rozvoju spoločenského života miest a mestečiek.

Slovenské družstvá zohrávali významnú úlohu v národno-emancipačnom zápase Slovákov. Vytvorili sa prvé nadregionálne zväzy. Spolky miernosti boli v roku 1874 zakázané ako "strediská panslavizmu". V období habsburskej monarchie fungovalo množstvo nadácií, ktoré podporovali nemocnice, školy a sociálne zariadenia.

V každom spolku existovalo niekoľko základín, ktoré slúžili na podporu rôznych aktivít. Mnoho základín bolo určených na štipendiá. Ako príklad uvádzame Základinu Kataríny Schifbeckovej, ktorá venovala značnú sumu na dobročinné účely.

Po vzniku Československej republiky sa spoločnosť demokratizovala a podporoval sa rozvoj dobrovoľníckeho sektora. Mnohé spolky pretrvali, ale niektoré zanikli. V Bratislave pôsobilo množstvo spolkov, ktoré sa členili podľa národnosti, náboženskej príslušnosti i podľa politického presvedčenia.

V medzivojnovom období zohrávali dôležitú úlohu židovské spolky, najmä v sociálnej oblasti. Družstevníctvo zaznamenalo rozkvet a vznikali rôzne typy družstiev. Nadácie, spravované krajinou, fary, kapituly, verejné a vojenské úrady a ministerstvá, zohrávali významnú úlohu v podpore zdravotníctva a školstva.

Po nástupe A. Hitlera v Nemecku sa situácia v strednej Európe začala zostrovať. Vyhlásenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938 a vznik Slovenskej republiky pod patronátom Nemeckej ríše viedli k obmedzeniu občianskej spoločnosti a vývoja neziskových organizácií. Zakazovali sa spolky, odstraňovali sa volené orgány a dosadzovali sa štátom kontrolovaní správcovia.

Po skončení druhej svetovej vojny nastúpil komunistický režim, ktorý znamenal ďalšie obmedzenie spolčovania a likvidáciu nezávislosti od štátneho sektora. Mnohé spolky boli rozpustené a nahradené špecializovanými masovými organizáciami v rámci Národného frontu. Obmedzovanie cirkevného života znamenalo ukončenie činnosti mnohých náboženských spolkov.

Situácia v Československu sa začala uvoľňovať v 60. rokoch vplyvom destalinizácie v Sovietskom zväze. Na Slovensku sa šírilo volanie po väčšej národnej svojbytnosti. Vznikali rôzne iniciatívy, ako kluby nezávislých umelcov a aktivity cirkví, ktoré naznačovali návrat k tradíciám občianskej spoločnosti.

Prehľad Významných Období a Ich Vplyv na Spolky a Nadácie

Symbol Jednoty bratskej

tags: #perzekucia #biskup #bratskej #jednoty