Počas víkendu oslávil Milan Lešický životné jubileum, dožil sa 75 rokov. Tak veľa videl, poznal, zažil. Nielen vo futbale.
Zľava Milan Malatinský a Milan Lešický, počas zrazu slovenskej reprezentácie do 17 rokov pred odletom do Japonska v roku 2015. autor: Peter Zeman, zdroj: SFZ
Obojživelník v Nitre
„Spolu s Fedorom Štarkem sme boli poslednými obojživelníkmi v Nitre. Obidvom športom sme sa venovali od detstva, nevedeli sme sa ani jedného z nich vzdať. Vydržalo nám to až do dospelosti.
Zranenie a trénerská kariéra
„Zranil som sa náhodne v čase, kedy sme s Nitrou dosiahli na dorastenecký majstrovský titul. Prebojoval som sa do seniorského A-tímu a v jednom zo zápasov som si sám zranil koleno. Písal sa rok 1964, medicína nebola na takej úrovni ako ju poznáme dnes. Polroka sa lekári hádali čo so mnou, potom prišlo na operáciu, rozobrali mi koleno do posledného šróbu, hoci išlo o obyčajný meniskus.
V 80-tych rokoch vybudoval v Nitre mládežnícku akadémiu a predbehol dobu. Trénerom mládeže pritom ani nechcel byť, ale čo už, keď bol pod Zoborom jediný, kto mal na to papiere. „Odmietal som trénovať mládežníkov, pretože dovtedy som trénoval vždy iba dospelých. K mládeži som nemal extra vzťah, ale v Nitre som mal jediný licenciu pre trénovanie ligového dorastu. Prišli za mnou s tým, že aspoň dočasne mám prevziať mladých. Mňa to však začalo baviť. Hneď v prvej sezóne sme dosiahli titul majstra republiky a vypracoval som projekt výchovy profesionálneho futbalistu.
„Pracoval som najskôr desať rokov medzi seniormi a mal som jasnú predstavu o tom, ako má vyzerať futbalista, ktorý vychádza z dorastu. Na tom som postavil svoj projekt.
Výchova mladých futbalistov
„Že majú mať v sebe pokoru, majú zdraviť starších hráčov, majú nosiť a pripravovať výstroj a majú si plniť medzi dospelými svoju „službu“. Sebavedomie mladých na ihrisku je v poriadku, ale mimo neho by som bol opatrný. Neuveríte, ale my, za našich čias, keď sme ako mladí prišli medzi dospelákov, sme v kabíne zdravili starších „bozkávam“ a všetkým sme vykali. Dnes sa to už v tejto forme nehodí, to je v poriadku, ale určité ponaučenie si z toho môžu vziať aj súčasníci. Starších o desať rokov treba rešpektovať. Aj keď, dnes je to vlastne tak trochu problém.
Nitriansky zázrak
Ako si vysvetľujete nitriansky zázrak v podobe 3.
„Jadro mužstva tvorili mladíci, odchovanci mládežníckej akadémie, to znamená Moravčík, Süttö a spol. V Nitre sa vyučoval kombinačný futbal, podobný filozofii španielskych klubov. Trnava mala svoj štýl výchovy dorastu, Košice svoj, Nitra si išla svojou cestou. Dnes to už neexistuje.
„Prehrali sme s Vítkovicami 1:4. Bol to môj prvý zápas na ligovej lavičke. Všetci mávli rukou a predpovedali katastrofu.
„Už na jeseň sme naznačili, že to bude dobré, jar bola ešte lepšia. V poslednom domácom zápase proti pražskej Dukle sme pred vypredaným hľadiskom vyhrali 2:1. Bola to sláva a zároveň mal zápas zvláštnu príchuť, pretože 19-ročný Fero Halás hral pre zdravotné problémy posledný zápas v živote. Napriek tomu som ho poslal na ihrisko.
„Boli to dva rozdielny typy hráčov. Halás bol mimoriadne rýchly. Ale mimoriadne. Jeho mama bola hádzanárka, otec bývalý nitriansky futbalista. Mal zdedené bunky pre rýchlosť. Niečo, čo Slováci a hráči v strednej Európe nemali. A to spôsobila po stáročia ťažká strava.
„Tak to bolo. Preto sme stavali na kombinácii. A Fero Halás bol absolútnou výnimkou. Hrali sme proti Rusom a Fero ich obehol bez problémov na polovici ihriska o dva až tri metre. Všetci sa čudovali. Škoda, mal vrodenú vadu kĺbu od detstva a prišlo sa na to až vtedy, keď absolvoval veľkú záťaž. Lekári odporučili operáciu a skončiť s futbalom.
Asistent trénera pri reprezentačnom nároďáku
Neskôr ste pôsobili ako asistent trénera Máčalu pri reprezentačnom nároďáku.
„Bolo to zvláštne. Ja som sa s funkciou asistenta nikdy nestotožnil, nesedelo mi to ani vtedy. Vychádzali sme dobre, dodnes sme priatelia, ale v skutočnosti išlo o to postaviť k repre jedného českého a jedného slovenského trénera.
„Po MS 1990 v Taliansku sa hráči rozpŕchli do zahraničných klubov a po dvoch-troch mesiacoch sa vrátili na zraz dezorientovaní. Hovorili si, že za také drobné peniaze si tu nenechajú nohy lámať. Bolo ťažké ich presvedčiť, aby hrali s maximálnym nasadením. V nároďaku sa hralo skoro zadarmo, v kluboch však zarábali veľké peniaze.
„Všetky federálne reprezentácie boli zaslúžene tvorené 70-80% českými hráčmi. Boli lepší. A zrazu prišla úloha vybudovať tímy novej reprezentácie Slovenska. Mnohému sme sa museli učiť. A platili sme školné. Hneď v historicky prvom reprezentačnom zápase 21-ky sme hrali v Myjave proti Francúzom, prehrali sme 0:3. Po polčase som čakal, že z toho bude debakel, ale prehrali sme „len“ o tie tri góly. Pre noviny som nešťastne vyjadril, že som spokojný s prehrou 0:3.
„Vyhrali sme vo Francúzsku 1:0. A to bol asi najlepší výsledok 21-ky v histórii.
Pôsobenie v Japonsku
V Japonsku je symbolom slovenského futbalu. V krajine vychádzajúceho slnka pôsobil štyri roky a doteraz je spojkou medzi futbalovou Áziou a Slovenskom.
„Japonsko bolo zaujímavé po všetkých stránkach. Od tej športovej až po spoločenskú. Pred Japoncami len klobúk dole, moje pôsobenie malo význam aj pre slovenský futbal. Naša reprezentácia bola mojou zásluhou dvakrát na Kirin Cupe a v tom období to znamenal aj finančný prínos do zväzovej kasy. Naše dorastenecké reprezentácie tam boli minimálne päťkrát.
„Vinou boli klimatické podmienky. Nevedeli sme v tom teple a vlhku hrať. Domáci mi potom hovorili, že si nás zavolali aby sa od nás niečo naučili a zas nám naložili 6:0. Raz nám dali dokonca päť dní na adaptáciu, ale aj tak nám naložili šestku. Japonci majú výbornú mládež. Za normálnych podmienok sme rovnocenní alebo lepší, ale v japonských podmienkach je to zložité. Dodnes tam mám priateľov, mám výborné kontakty a ak sa jedná o niečo o futbalové, v súvislosti so Slovenskom, som prvý, komu zvoní telefón a u koho hľadajú informácie. Cítim sa ako výkonný výbor. Keď to schválim, tak to platí (smiech). Mám tam dôveru.
Vychutnávanie futbalu
Viete si vychutnať futbal?
„Uvedomil som si to až teraz, v čase pandémie. Uvedomil som si, že mi začal futbal chýbať. Keď sa situácia stabilizovala a odštartovali ligy, o to viac som si ho vychutnával. Keď sa ma novinári a priatelia v minulosti pýtali, kam sa chystám na dovolenku, vždy som odpovedal - „ja som celý život na dovolenke“. Možno čakali nejakú zaujímavú destináciu, ale mojou dovolenkou bol a je futbal. Je to veľká zábava, mal som svoju prácu a život pri futbale rád. Tréneri si často sťažujú, že nespávajú.
„Ja som spával veľmi dobre keď sme prehrávali.
Udržiavanie koncentrácie v tíme
„Bál som sa, že to skončí a potreboval som vytvárať umelé pracovné napätie. Keď mužstvo vyhráva, hráči sú spokojní, robia si čo chcú. Ohrozená je koncentrácia. Vtedy musíte niečo vymyslieť a vytvoriť prostredie, v ktorom budú v strehu. Nie je nič horšie ako kľud v kabíne. Keď som deň pred zápasom videl hráčov ako si vtipy rozprávajú, nikdy to nedopadlo dobre. Keď boli sústredení a nervózni, bol veľký predpoklad, že zápas zvládnu. Spokojnosť v kabíne zabíja futbal.
Zmenená spoločenská pozícia trénera
„Zmenila sa spoločenská pozícia trénera. Nedostáva sa mu takého uznania ako v minulosti. Tréner patril do partie, v ktorej bol šéf mesta, farár, riaditeľ školy a tréner. V menších mestách to bola elita.
História pozná Pelého Brazíliu z MS 1970, Cruyffovu éru holandského totálneho futbalu, či Messiho barcelonský tiki-taka futbal.
„Každé obdobie má svoje hviezdy a svoj štýl. Ale aby som odpovedal na otázku, jednoznačne som inklinoval ku kombinačnému a technickému futbalu. Páčil sa mi futbal Španielov v nedávnom období, keď získali dva tituly ME a svetové prvenstvo v rokoch 2008 - 2012. Mali skvelú generáciu hráčov. Páči sa mi francúzsky futbal, ktorý je obohatený o hráčov čiernej pleti. Tí dodávajú futbalu rýchlosť, obratnosť, pružnosť, obohatili futbal o nové prvky. Každý svetový šampionát, až na výnimky, prinesie vždy nejaký nový, zaujímavý trend. V mojej mladosti som obdivoval Brazíliu.
„Keď to nemá hráč zvládnuté do pätnásteho roku života, už je to stratené. Už sa to nenaučí. V Nitre som viedol technikov Moravčíka, Bochnoviča. Tí spolu v jednom mužstve ani nemohli hrať. Neprihrávali nikomu (smiech). Ľudia sa však chodili na nich pozerať. Pýtal som sa neraz Ľuba Moravčíka, ako robíš tú kľučku? Odpovedal mi: „Tréner, ja neviem. To príde samo v danej situácii.“ A toto sú tí výnimoční hráči.
Bývalí zverenci ako tréneri
Mnohí z vašich zverencov sú dnes trénermi.
„Teším sa, keď sa mi sťažujú, že hráči sú takí a takí… A vždy im rád poviem, chlapci, veď vy ste robili to isté. Je zaujímavé, že keď sa z hráča stane tréner, v priebehu týždňa zmení myslenie a všetko vidí inak. Život mi ukázal, že tí, ktorí boli, nazvime ich „problémoví“ hráči, sú z nich výborní tréneri. Všetci hráči „gauneri“, sú dobrí tréneri. Naopak, tí čo plnili všetko do bodky, ani jeden z nich nebol neskôr na trénerskej lavičke úspešný.
„Jeden taký pracuje pre SFZ. My veľmi dobre spolu vychádzame a máme na futbal podobné názory.
Životné jubileum
„Najkrajšie je, že som sa vôbec dožil tohto veku. Po toľkých rokoch trénerského remesla, v strese, som si v minulosti myslel, že sa nedožijem ani 50-ky. Všetci mi vždy hovorili, že som vysmiaty, ale tréner je disimulant, ktorý len nemôže ukázať, čo sa v ňom odohráva. Pretože by nemohol vojsť do klietky medzi tigrov, ktorí by ho v momente zožrali. Ale ako som povedal, bola to krásna „dovolenka“. Pamätám si rok 2000. Bol som v Japonsku, mal som 55 rokov a hovoril som si, ako dobre, že som sa dožil prelomu tisícročí. No a dnes mám 75 rokov, som šťastný, že môžem chodiť na futbal. Stále ma baví a napĺňa. A napíšte, že mám rád aj televízny futbal, pretože to môžem vypnúť, keď ma to nebaví (smiech).
Počas Konferencie SFZ v debate Ľubošom Luhovým.zdroj: TASR
Vizitka - Milan Lešický
Dátum narodenia:11. - 3. -