Téma masturbácie sa v súčasnosti stáva akýmsi tabu. Bojovať s ňou je pre mnohých čosi zastarané a veľa kresťanov uvažuje, či je vôbec hriechom. Tento článok je predovšetkým adresovaný tým, ktorí by chceli poznať postoj Rímskokatolíckej cirkvi k tejto problematike.
Katechizmus Katolíckej cirkvi označuje za onániu (masturbáciu) „úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš“ (KKC 2352). Najčastejšie ju praktizujú chlapci, ale nemožno povedať, že dievčatá v tejto oblasti tiež neexperimentujú. Niektorí začínajú s masturbáciou už v skoršom veku, iní ju skúšajú v štrnástich, pätnástich.
Je to veľmi intímna téma a preto mnohí nenaberú dostatok odvahy, aby sa o nej s niekým porozprávali. Možno práve ty, ktorý čítaš tento článok, dúfaš, že konečne budeš vedieť, čo s tým a ako sa k tomu postaviť. Budem rád, ak aspoň trochu prispejem k ľahšiemu otvoreniu sa pred niekým, kto ti môže pomôcť a priviesť ťa na správnu cestu.
Prečo je masturbácia považovaná za hriech?
Touto otázkou sa zaoberá asi nejeden človek a to najmä vtedy, keď sa stal závislým na masturbácii a uvažuje, či má vôbec vynaložiť námahu na oslobodenie sa od nej. Prídu ti na myseľ myšlienky ako: ,Veď tým nikomu neubližujem. Robí mi to dobre a telo si to žiada. Je to prirodzené. S tým sa bojovať ani nedá, jednoducho to príde,‘ a mnohé podobné.
Katechizmus zastáva jasné stanovisko, keď ju označuje za „vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin“ (KKC 2352), čím ju jednoznačne považuje za hriech. Prečo také silné slová? Začal by som zdôraznením, že pohlavná rozkoš a pohlavná schopnosť patria výlučne do hraníc pohlavného styku.
Mimo neho protirečia svojmu cieľu, ktorým je spojenie dvoch tiel a splodenie potomstva v ovzduší pravej lásky. Sú „používané“ na iný účel, než aký im dal Pán, teda hriešne. Nie je to však jediný aspekt. „Myslím, že muž málokedy masturbuje bez použitia pornografie alebo vlastných predstáv či spomienok. Aspoň u mňa to tak určite bolo.“ A to je veľmi závažná vec.
Človek totiž v tejto chvíli považuje druhého človeka iba za predmet svojich chúťok a degraduje jeho hodnotu iba na telo. Peter varuje, že „to neraz môže prejsť do zvyku vidieť v ženách okolo seba iba nahé pornoherečky, ktoré by mohli natočiť ďalšiu scénu“. Človek je tak čoraz viac egocentricky zameraný a odchyľuje sa od správne namierenej sexuality. Tým sa dostávame k ďalšiemu nebezpečenstvu - k závislosti.
Masturbácia sa dotýka ľudskej sexuality
Ľudská sexualita má svoj zmysel, cieľ. Aký? „Ploďte sa a množte sa“ (Gn 1, 28). Ľudská sexualita má teda svoj jasný význam.
- Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy.
- Muž a žena sa navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale týka sa najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej.
- Odovzdávanie života - a tu muž a žena spolupracujú na stvoriteľskom diele so samým Pánom Bohom.
Úkony, ktoré prináležia manželstvu (a len manželstvu), nie je správne zneužívať na dosiahnutie vlastných egoistických túžob po slasti. Sexualita je dar Boha človeku na naplnenie jeho príkazu „Ploďte sa a množte sa“, pričom spomínané úkony sú prejavom vzájomného darovania sa s láskou. Pohlavnú rozkoš získanú pre vlastné uspokojenie mimo manželstva nemožno považovať za morálny, správny čin. Taká rozkoš je morálne nezriadená, ak sa vyhľadáva pre ňu samu, oddelene od cieľov plodenia a spojenia, ktoré sú vlastné manželskej láske.
Mimo manželstva je človek povolaný od Boha k čistote. Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka z telesnej i duchovnej stránky. Ide o pohlavné sebavzrušovanie a sebaukájanie. Chlapec v období puberty často prostredníctvom masturbácie získava prvé sexuálne skúsenosti.
VYLIEČTE SA OD ZÁVISLOSTI NA PORNO | Sprievodca lekára, ako sa zbaviť zlozvyku
Podľa lekárskych výskumov masturbácia nemá výraznejší vplyv na fyzický zdravotný stav človeka, avšak samotné masturbovanie môže predstavovať (a dokonca i predstavuje) nebezpečenstvo, že sa človek stane postupne egocentrickým, a tým aj neschopným plnohodnotného odovzdávania sa partnerovi v zmysle darovania sa. U chlapcov sa vyskytuje niekoľkokrát častejšie ako u dievčat.
Masturbácia je vo svojej podstate náhradným správaním, v ktorom je zrejmé rozdelenie medzi významom milujúceho sebaodovzdania a prevažne egocentrickým dosiahnutím slasti. Je výsledkom chlipných myšlienok, sexuálnej stimulácie alebo pornografických obrazov.
Podľa medicínskych výskumov na Slovensku, ktoré boli vykonané pred niekoľkými rokmi, u dievčat stúpal výskyt masturbácie mierne a rovnomerne s vekom, u chlapcov bol zaznamenaný prudký nárast vo veku 14-16 rokov, potom bol už je výskyt relatívne rovnomerný. Medzi hlavné dôvody patria psychická izolácia a osamelosť, a to najmä v období puberty. Vtedy totiž u mladého človeka dochádza k dozrievaniu sexuálnych dispozícií, mladý človek však práve v tomto období prežíva krízu medziľudských vzťahov, a tak sa často uchyľuje k zaobstarávaniu uspokojenia (ktoré je vlastné manželskému vzťahu) pomocou svojej fantázie a vzrušovania vlastných pohlavných orgánov.
Dôvodom masturbácie je aj zvedavosť, zapríčinená rozličnými (najmä mediálnymi) faktormi, ktoré vyvolávajú túžbu spoznať niečo, čo ešte mladý človek nezažil. Neskôr sa však môže vytvoriť návyk, ktorý je ťažšie ovládateľný. Sex je totiž pre všetkých ľudí dôležitou súčasťou života.
Rovnako medzi dôvody masturbácie, ktorá sa vyskytuje často aj v manželstvách, možno zaradiť aj nespokojné manželstvo, kde partneri sa navzájom nevedia uspokojiť, lebo (a či - a preto?) hľadajú iné spôsoby, napríklad v sebauspokojovaní. Sú to manželstvá, ktorým hrozí krach, lebo nedochádza k sebadarovaniu sa partnerov v plnom slova zmysle.
Dôsledky masturbácie
Dôsledkami masturbácie sú psychické symptómy strachu z viny, trestu, pocit menejcennosti. Ďalším dôsledkom je (ako je vyššie uvedené) návyk až závislosť, ktorá je veľmi silná (podobne ako droga), a ťažko sa odstraňuje. Človek takto navyknutý má problém oslobodiť sa, koná pod vplyvom pudov a to sa stáva opäť dôvodom na masturbáciu (je to ako začarovaný kruh, z ktorého je ťažké uniknúť). Vyžaduje si stále väčšie množstvo stimulácie na dosiahnutie toho istého stupňa potešenia.
Nemožno nespomenúť aj ďalší dôsledok, ktorý vychádza z toho, že masturbácia je autostimuláciou, čiže zameraním sa človeka na seba samého a na vlastné túžby. Treba poznamenať, že sexuálne vzrušenie spôsobujú hormóny, ktoré upevňujú myšlienky a pamäť spojené s impulzom vzrušenia. Výsledkom je, že počas masturbácie človek začne byť sexuálne orientovaný ku komukoľvek.
Postoj Cirkvi k masturbácii
Postoj Cirkvi k problematike masturbácie vychádza predovšetkým zo Svätého Písma. Sväté Písmo hovorí, že existujú dve veci, ktorým môžeme slúžiť: hriech a spravodlivosť. Ku ktorému patrí masturbácia? Je to druh žiadostivosti, a ako každá žiadostivosť, tak aj masturbácia je hriech. Zaoberá sa totiž myšlienkami, aké je mať sex, pričom sa stimuluje fyzické potešenie. Je konečným výsledkom chlipných myšlienok, sexuálnej stimulácie či pornografických obrazov. A tak masturbácia vedie od fyzického zotročovania k hriechu. Boh však nechce, aby sme boli zotročovaní hriechom.
Sv. Pavol hovorí: „Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život.
Tu si treba uvedomiť, že naše telá majú byť nástrojmi spravodlivosti. Vychádza sa pritom zo slov sv. Pavla: „Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, aby ste sa podrobovali jeho žiadostiam.
A neoddávajte svoje údy do služby hriechu ako nástroje neprávosti. Ale sa oddajte do služby Bohu, ako z mŕtvych ožití, a svoje údy Bohu, ako nástroje spravodlivosti. (Rim 6,12-13)
Máme zodpovednosť očisťovať sa od hriešnych zámerov. Masturbácia je presným opakom, pretože naše mysle sa podriaďujú diablovým túžbam simulujúc sexuálnu aktivitu s vlastným telom. Takto bránime užitočnosti nášho tela, duše a ducha Bohu.
Duch Svätý prebýva v našich telách. Naše telá sú doslovne chrámami Boha odvtedy, čo je Duch Svätý v nás. Sexuálny hriech je mimoriadne škodlivý, pretože narúša našu jednotu s Bohom.
Pavol na toto robí narážky, keď píše, že smilstvo je hriech proti svojmu vlastnému telu. Dokonca to porovnáva s pokusom o zjednotenie Ježiša s prostitútkou. Masturbácia je forma smilstva, lebo poškodzuje náš vzťah s Bohom a poškvrňuje jeho chrám.
Ako bojovať proti masturbácii
Ak si sa už snažil zbaviť tohto zlozvyku a nedarilo sa ti až do tej miery, že strácaš nádej, nevešaj hlavu. Si na dobrej ceste. Na prvom mieste totiž musíš pochopiť, že sám s tým nespravíš absolútne nič.
„Skúšal som všetko, nechodiť na internet, vymazať porno z počítača, zadať poslepiačky náhodné heslo na pornografické kanále v televízii. Ak neuznáš, že potrebuješ Božiu pomoc a zásah jeho lásky, budeš sa točiť v kruhu, ba budeš upadať ešte hlbšie. Chce to pokoru. Povedz Kristovi: „Pomôž mi! Vylieč ma! Chcem byť slobodný!“
„Práve túžba po slobode bola pre mňa silným motorom. Už som nechcel byť otrok.“ Výhoda je v tom, že Ježiš túži po tvojej slobode oveľa viac ako ty sám.
Ďalším krokom je jednoznačne spoveď. „Viem si predstaviť, že je to pre teba zahanbujúce, ale je nevyhnutné vyznať všetky hriechy v oblasti čistoty a nebáť sa konkretizovať ich. Ver mi, keď počas rozhrešenia zažiješ Božie milosrdenstvo, bude ti ten pocit stáť za všetku hanbu sveta, bude to, akoby si sa mohol znova nadýchnuť.“
Navrhujem ti spraviť si generálnu spoveď (z celého života) a vyznať aj to, keď si niekedy tieto hriechy zatajil. Netreba byť príliš škrupulózny, ale treba vyznať všetko. Netráp sa, že kňaz bude zhrozený alebo nahnevaný. Jeho úlohou je prejaviť hriešnikovi lásku Boha Otca a Boh čaká na tvoj návrat ako milosrdný otec v Lukášovom evanjeliu (porovnaj Lk 15, 11-32).
Ak už si Bohu všetko odovzdal a on očistil tvoju dušu, nemysli si, že zrazu všetko prestane. Diabol ťa mal v hrsti a teraz si sa primkol k Bohu. Myslieť si, že ti dovolí len tak viesť radostný a slobodný život, by bolo veľmi naivné. Bude ťa pokúšať a chcieť sa ťa znova zmocniť. Masturbácia sa stala tvojím krížom a treba s ňou ísť za Kristom. Inej správnej cesty niet.
Ak chceš so sebou naozaj niečo spraviť, treba ponoriť všetko do Božieho milosrdenstva a pravidelne pristupovať k svätej spovedi a k Eucharistii. Ty sám sa snaž vyvarovať miestam a veciam, ktoré ťa vzrušujú a ktoré by ťa mohli pokúšať k hriechu.
„Diabol je však oveľa múdrejší ako človek (je predsa duchovná bytosť) a nájde si mnohé spôsoby, akými ťa pokúšať.“ Stále bude môcť používať tvoje spomienky a predstavivosť. Nedovoľ mu to. Pokušenie samotné ešte nie je hriechom a netráp sa príliš, že ti budú chodiť po rozume nečisté myšlienky. Už vtedy totiž upadáš do hriechu a nepotrvá dlho, kým opäť začneš masturbovať.
Vo chvíľach pokušení vzývaj na pomoc svätých, najmä Pannu Máriu. Ona je Kráľovnou čistoty a nikto neporazil v tomto smere diabla lepšie ako ona. Nápomocný môže byť napríklad aj svätý Augustín, ktorý sa sám kúpal v bahne hriechu nečistoty a ťažko sa z neho dostával. Pros aj svojho anjela strážneho a vkladaj sa do Najsvätejšieho Ježišovho srdca.
Ako sme už naznačili, človek je oproti diablovi slabý. Jeho jedinou silou je Boh, ktorý už zvíťazil a zasadil hriechu smrteľný úder. „Ak si napriek všetkej snahe znova upadol, príliš sa netráp. Satan ťa bude chcieť znechutiť, aby si sa prestal snažiť. Radšej povedz: ,Pane, znova som upadol, potrebujem tvoju pomoc,‘ a choď na spoveď.“
Nemá zmysel upadnúť do depresie a beznádeje. Treba oľutovať hriech a nechať sa preniknúť Božou láskou. Nemal by si však čakať na spoveď, až keď upadneš do sebaukájania. Vyspovedaj sa hneď, ako podľahneš pokušeniam a pozrieš si nejaké obrázky alebo si budeš predstavovať nečisté veci. Môže sa stať, že k tomu príde už po necelom týždni po spovedi. Vtedy sa netráp a s pokorou opäť navštív čo najskôr spovednicu.
„Stalo sa, že som sa vyspovedal a na ďalšie ráno som opäť masturboval. Keď som znova poprosil kňaza o spoveď, nebol nadšený, ale prejavil mi pochopenie a radosť, že s hriechom bojujem a chcem ho čím skôr vykoreniť. Je to zvláštna Božia pedagogika, ale Pán niekedy dopustí tieto pokušenia, aby sa človek pokoril a mohol tak od neho prijať obrovské poklady milostí. Jediné, čo utrpí, je tvoja pýcha.
„Je to paradoxné, ale práve vďaka tomuto ťažkému hriechu som sa naučil pristupovať k spovedi úprimne, často a oddane. Teda keby nebolo tohto hriechu, nemohol by som prijať toľko milostí.
Daj si tiež pozor, aby si neupadol do opačného extrému - aby sa tvoj duchovný život nezačal točiť len okolo čistoty. Boh vie, prečo postavil príkaz: „Nezosmilníš!“ až na šieste miesto. „Aj to je diablova taktika, ako ťa zamerať na seba samého. Zhrešil si? Vyspovedaj sa a hotovo!“
Účinným prostriedkom je tiež nezaháľať a mať počas svojho dňa stále niečo zmysluplné na práci. „Ver mi, lenivosť je macocha mnohých ťažkých hriechov. Odporúčam ti, aby si sa každé ráno zriekal hriechov proti čistote týmito alebo podobnými slovami: „Zriekam sa všetkých hriešnych nečistých myšlienok, túžob, pohľadov, dotykov, nemravnosti a masturbácie,“ a obetuj všetok boj, snahu, ale aj pády za obrátenie tých, ktorí majú problémy s čistotou, sú otrokmi pornografického priemyslu alebo jednoducho žijú zhýralým a hedonistickým životom.
Túžiš po slobode a Boh ti ju ponúka. Treba však spolu s ním o ňu zabojovať.
Na záver ešte jedno povzbudenie od Petra: „Keď si budeš myslieť, že to nedokážeš, spomeň si, že aj ja som tomu niekoľkokrát uveril. Avšak, hoci dnes sa občas spovedám z rôznych nečistých myšlienok, do ktorých upadnem, už viac ako tri roky som nemasturboval ani nepozeral porno.
Otvorme Sväté písmo a tam čítame: Ježiš povedal: Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím, že každý, kto s hriešnou túžbou pozrie na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.
A reakcia učeníkov? So strachom sa zastavili nad touto Ježišovou prísnou náukou. Aj modernému svetu znejú Ježišove slová a slová Cirkvi priveľmi tvrdo. Doma sa učeníci spýtali Ježiša na túto vec. A on nič neodvoláva, nič neprikrášľuje. Opakuje, čo povedal na Hore. Oni mu odvetia: Keď sa má vec tak s mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.
Od Krista dostávajú vysvetlenie: Nie všetci chápu túto reč, ale iba tí, ktorým je to dané. Niektorí sú totiž neschopní manželstva z lona svojej matky, lebo sa takí narodili. Iní sú zas neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia, ale sú aj takí, ktorí sa zriekli manželstva z vlastnej vôle pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.