Peter Karvaš bol významný slovenský dramatik, ktorý sa vo svojej tvorbe venoval spoločenským a historickým témam. Paralelne s prózou písal Karvaš i divadelné a rozhlasové hry, v ktorých zúžitkoval najmä vlastné autorské skúsenosti s totalitnými režimami, ale aj sociálny zápas za spravodlivosť. Jeho diela sa vyznačujú satirickými a humoristickými zložkami, britkou iróniou a humanistickou apelatívnosťou.
Hru so silným posolstvom napísal významný slovenský dramatik Peter Karvaš, rodák z Banskej Bystrice, ktorého 100. výročie narodenia si pripomíname v roku 2020, súbežne s Rokom slovenského divadla. Dráma je situovaná do pamätného roku 1944 a kladie zásadné otázky o svedomí a dobe. Prvé knihy sa vyznačovali analytickým racionalizmom v existencialistickom duchu, ktorým reagovali na vojnovú situáciu a pomery v pomníchovskej Slovenskej republike.
Svoju veľkú spoločensko-historickú tému rozviedol v dvojdielnej próze (Toto pokolenie, Pokolenie v útoku), v ktorej zachytil genézu a pomery v predmníchovskej republike, ktoré viedli k jej rozpadu a k formovaniu protifašistického odboja na Slovensku. Túto tému rozvíja vo viacerých knihách, no postupne sa v jeho tvorbe čoraz výraznejšie uplatňujú satirické a humoristické zložky. Ich spoločným menovateľom je bystrý postreh, briskná formulácia konfliktu a humanistická apelatívnosť vo vzťahu k deformovaným ľudským a spoločenským hodnotám najmä v socialistickom režime, s ktorým nepozná zľutovanie.
Dej a postavy v Polnočnej omši
Hra jedného z najvýraznejších slovenských dramatikov minulého storočia sa odohráva na Štedrý deň roku 1944. Neoslavuje však vojnových hrdinov - skúma a detailne analyzuje postoje a vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny. Manželia Kubišovci sú ľudia veľmi nenápadní, neangažovaní, vzorne sa starajúci o svoju rodinu, dbajúci na zvyky a tradície. Zároveň však ľudia neobyčajne flexibilní. Najmladší syn je partizán, starší gardista, dcéra arizátorka. Pri štedrovečernom stole sedia s nacistom, nádejnou nevestou je komunistka. Situácia na fronte je však čoraz neistejšia, je viac a viac zrejmé, že sa blíži chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať. Z čoho sa budú spovedať na polnočnej omši?
Polnočná omša nahliada do skrytých tajomstiev v naoko usporiadanej rodine, ktorá v zápase o existenciu a identitu v zložitom dejinnom období vytvára aj svojráznu metaforu celého národa. Mrazivý príbeh sa odohráva v roku 1944, na Vianoce, počas ktorých sa za stolom rodiny Valentína Kubiša striedajú chvíle vytúženého pokoja s extrémnym napätím. Skúma postoje a vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny.Manželia Kubišovci sa vzorne starajú o svoju rodinu, dbajú na zvyky a tradície. Pod touto pokrievkou to však vrie.
Najmladší syn je partizán, starší gardista, dcéra arizátorka. Pri štedrovečernom stole sedia s nacistom, nádejnou nevestou je komunistka. Situácia na fronte je čoraz neistejšia, blíži sa chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať. Z čoho sa budú spovedať po polnočnej omši?
Ľudia v mestečku pomáhajú partizánom. Nemci za trest nariadili masové popravy. Nemci postrelia dvoch partizánov. Jedným z nich je aj Ďurko Kubiš, ktorému sa podarí prísť do rodičovského domu. Matka ho skryje na povalu. Jeho sestra Angela privedie zdravotnú sestru Katku Mališovú, ktorá je do Ďurka zaľúbená a stará sa o neho. Katka zoženie lekára, lebo sama by operáciu postrelenej nohy nezvládla.
Keď brat Marián zistí, že Ďurko je doma, veľmi sa rozhorčií a trvá na tom, aby Ďurko odišiel, lebo inak ho udá. Marián je presvedčený gardista a bojí sa o svoju „kariéru“. Ak by Ďurka Nemci v dome našli, ide všetkým aj o život, lebo za prechovávanie partizána je trest smrti. Matka sa rozhodne zájsť sa vyspovedať za farárom a požiadať ho o pomoc či by nemohol Ďurka ukryť v kostole. Farár odmietne.
Na štedrovečernú hostinu príde aj nemecký major Becker, ktorý dvorí Angele, hoci je vydatá za Paľa. Do domu vtrhnú nemeckí vojaci, aby vykonali domovú prehliadku. Becker v poslednej chvíli zasiahne a Kubišovci si vydýchnu. Blíži sa polnoc a všetci sa chystajú do kostola na omšu. Becker sa rozhodne pritlačiť na farára, prikáže mu, aby pri polnočnej omši vyzval veriacich vydať partizána. Farár pod tlakom vyzradí Ďurkov úkryt. Becker s vojakmi prídu po Ďurka, ktorý sa opäť pokúša o útek no neúspešne. Rodičia, aby zachránili celú rodinu pred zastrelením, syna zaprú.
Autor zobrazil malomeštiacku rodinu, ktorá sa stala nástrojom i obeťou nemeckých fašistických vojakov.
Účinkujú:
- Valentín Kubiš: Emil Horváth
- Vilma Kubišová: Anna Javorková
- Marián: Milan Ondrík
- Angela: Petra Vajdová
- Ďurko: Tomáš Grega, ako hosť
- Paľo: Dano Heriban
- Katka: Dominika Kavaschová
- Brecker: Richard Stanke
- 1. vojak: Michal Koleják, poslucháč VŠMU
- 2. vojak: Kamil Kollár, technik SND
- 1. partizán: Tomáš Stopa, poslucháč VŠMU
- 2. partizán: Jakub Muránsky, poslucháč VŠMU
Réžia: Lukáš Brutovský; Dramaturgia: Miro Dacho, Miriam Kičiňová; Scéna: Tom Ciller; Kostýmy: Jan Kocman
Obrázok: Plagát k divadelnému predstaveniu Polnočná omša.
Analýza falošnej morálky a antihrdinstva
„Falošná morálka v dramatických okolnostiach druhej svetovej vojny tvorí ústredný motív citlivo budovanej zápletky tejto hry. Matematicky presná dramatikova sonda do intímneho sveta svojich postáv, ich vzájomných vzťahov a vtedajšej spoločnosti sa javí ako autentická, nadčasová, ale i hlboko humanistická. Mrazivý príbeh sa odohráva v roku 1944, na Vianoce, počas ktorých sa za stolom rodiny Valentína Kubiša striedajú chvíle vytúženého pokoja s extrémnym napätím.“
Karvaš sa na obdobie Slovenského národného povstania pozerá z iného uhla pohľadu a ikonu zobrazujúcu odhodlaných odbojárov nahrádza plnokrvným obrazom jednej zbožnej slovenskej rodiny.
Vytvoril jednu z dôležitých etáp v dejinách moderného slovenského divadla na poli dramaturgie, dramatiky i teórie divadla. Jeho pohnuté životné osudy a osobná skúsenosť z povstania sa priamo odzrkadľujú v opuse Polnočná omša.
Jeho teoretické práce o slovenskom divadle analyzujú javy a estetické princípy slovenského divadelníctva a slovenskej drámy na pozadí prúdení v svetovej dramatickej tvorbe. Aj tu autor hľadá a objavuje priestory pre spoločenskú kritickosť.
Inscenácie a ohlasy
Od prvej premiéry a jedinej inscenácie Polnočnej omše v Slovenskom národnom divadle v roku 1959 ubehlo už vyše 50 rokov a je opäť čas vrátiť sa k téme, ktorá bytostne súvisí s našimi dejinami, a k hre, ktorá patrí k dôležitým medzníkom slovenskej dramatiky. Autor Peter Karvaš pôsobil priamo ako dramaturg na Novej scéne ND v rokoch 1945 - 1948 a formoval vtedy nový a ambiciózny súbor.
Analýza falošnej morálky a antihrdinstva je ústrednou témou aj koncepcie režiséra Petra Palika, pre ktorého je Polnočná omša nielen prvou premiérou po vynútenej celosvetovej divadelnej pauze, ale i prvou réžiou v pozícii umeleckého šéfa zvolenského divadla.
Palik s dramaturgom Jánom Chalupkom hru zostručnili, v detailoch zosúčasnili jazyk, občas za autora domotivovali konanie postáv, často príliš rozsiahly karvašovský naratív vyabstrahovali na základnú myšlienkovú os bez toho, aby zásadne ochudobnili originál. Dialóg v inscenácii koncentrovali na jeho významovú stránku, prispôsobili ho súbežnému alebo pokračujúcemu neverbálnemu konaniu hercov, čím sa im podarilo vycizelovať motivácie akcií. V inscenácii nie sú žiadne nadbytočné slová, ilustratívne konanie, všetko sa sústreďuje na tému zhadzovania masiek, pod ktorými sa odhaľuje charakterová podstata postáv.
Preto Palik pri komponovaní mizanscén viedol výklad rol k tomu, aby na Ďurkovu prítomnosť (t. j. príčinu základného konfliktu hry), ktorý leží na vyvýšenej plošine predstavujúcej povalu domu nad ich hlavami, takmer zabudli (na rozdiel od divákov). Ak by ho Nemci našli, členom rodiny hrozí smrť. Preto je jeho prítomnosť katalyzátorom prudkej chemickej reakcie, ktorá graduje do negustiózneho vyplavovania najspodnejších povahových animozít. V Palikovej inscenácii totiž ostatné postavy nevnímajú Ďurka ako rodinného príslušníka, ale len ako príčinu ich možnej popravy.
Sila Palikovej inscenácie spočíva aj v homogénnom budovaní napätia, citlivo odhadnutom tak v jednotlivých situáciách, ako i v celku. Východiskom mu je významový kontrast, príznačný už pre samotný text. V inscenácii sa pravidelne, ale nerušivo striedajú nálady, od prvkov idylickej harmónie náhle prerušených extrémne tenznými momentmi až po uvoľňujúci výdych z predošlého tragizovania.
Palikova inscenácia tak myšlienkovo zovretou režijnou nadstavbou vytvorila zo statickej konverzačky scénicky konzistentné a atakujúce (ale nie gýčové) dielo. Dôrazom na postavu Mariána tvorcovia upozorňujú, že Karvašovu drámu neinscenujú ako spoločensko-politický problém roku 1944, keď sa odohráva, ani roku 1959, keď ju autor napísal, ale roku 2020. Nie je to prednáška z dejepisu, ale problematika súčasnosti. Reflektuje pasívne až lakonické sledovanie vývoja politickej situácie, na ktorú si síce zanadávame, ale nič pre jej zvrat neurobíme. Deje sa to predsa vonku a my si „ďaleko“ od toho všetkého, v pokoji a mieri užívame rodinnú pohodu.
Preto predstavitelia Valentína, Vilmy, Angely a Paľa hovoria text prológu, ktorý je „vytrhnutý“ zo záverečného obrazu, bez emócií, akoby informatívne. Za ich slovami nie je cítiť nič konkrétne. No na konci, keď Karvaš tento dialóg situuje už do príbehovej kauzality, je interpretácia textu diametrálne odlišná. Postavy po tom všetkom, čo prežili a možno ešte zažijú, ruvú zo seba totožné repliky už v extatickom strachu a aktívnej obrane svojho správania sa v čase, keď iní ľudia strácali holé životy v stredoslovenských lesoch, koncentračných táboroch či chrbtom otočení k stene. Tento motív je dovŕšený v absolútnom závere.
Palik pre inscenáciu navrhol scénu, ktorá žiari belosťou. Všetko je nepoškvrnene čisté, od vianočného stromčeka až po obrazy v rámoch s bielou výplňou. Veď Kubišovci sa snažia byť za každých okolností bezúhonní a prečkať vojnu tak, aby nastupujúcemu režimu - či to už budú Nemci, Rusi alebo masarykovci - vedeli dokázať svoj podiel práve na ich víťazstve. Nikoho úmyselne neudali ani nezavraždili. Ich svedomie je z ich pohľadu objektívne čisté.
No vo finále, keď chcú Paľo s Kubišom vyplatiť utekajúceho Mariána, vypadnú zo skriniek desiatky červených mužských aj ženských topánok. Sú to tie zakrvavené topánky, ktoré Marián spomínal, keď príbuzným v opileckom sebaopustení farbisto vylíčil, ako na rozkaz vyvraždil celú rodinu Schlosserovcov, vrátane najmladšej dcéry. Veď do masových hrobov sa „chodí“ bosý (aj v Osvienčime patrí k tým najsilnejším pohľad na „expozíciu“ topánok po obetiach tábora smrti). Topánky sú stopy - červené škvrny, ktoré síce môžu ostať pred verejnosťou ukryté v kubišovskej domácnosti, ale pre nich samotných je to znak vypálený na rameno. Nik o ňom nemusí vedieť, stačí, že ich bude po celý život páliť. Preto aj Katka vysloví zásadnú záverečnú repliku „Tu fašistov niet“ ako rozsudok do vydesených a neistých očí Kubišovcov, a týmito slovami ich prinúti žiť s nezmazateľnou pečaťou. Predstavitelia rodiny hneď na to pomaly prejdú do publika, sadnú si medzi divákov a na bielej scéne spolu s nimi sledujú premietajúci sa menoslov židovských obetí. Pre hľadisko je to memento. Tento príbeh sa týka aj nás. Aj my sme možno z rodu tých pohodlných a k okolitým spoločenským procesom pasívnych Kubišovcov.
V hre Petra Karvaša o postojoch ľudí k udalostiam konca druhej svetovej vojny uvidíte v živom online prenose z novej budovy SND Emila Horvátha, Annu Javorkovú, Milana Ondríka, Dana Heribana, Petru Vajdovú, Richarda Stankeho a ďalších. Réžiu má Lukáš Brutovský.
Projekt Online Živé umenie sa spúšťa vďaka dohode Ministerstva kultúry SR s Úradom verejného zdravotníctva SR. Dlhodobo vypredané činoherné, operné a tanečné predstavenia, muzikály a aj koncerty klasickej hudby si bez cestovania a za cenu jednej vstupenky môže pozrieť celá rodina. Medzi zapojenými inštitúciami sú v prvej fáze divadelné, hudobné a tanečné scény zriaďované ministerstvom kultúry. Na tomto portáli si záujemcovia kúpia vstupenku a nemusia sa obávať - kapacita virtuálnej divadelnej sály, je na rozdiel od klasickej, neobmedzená.
Srdečne Vás pozývame na humanistickú drámu - jednu z najlepších slovenských drám 20. storočia! Dráma Polnočná omša sa odohráva v slovenskej malomeštiackej rodine na Štedrý deň pamätného roka 1944, ktorý je plný napätia a úzkosti.
tags: #polnocna #omsa #inscenacia