Trnava, mesto s bohatou históriou a silnými kresťanskými koreňmi, si aj v roku 2024 pripomenie slávnosť Narodenia Pána tradičnou polnočnou omšou. Táto bohoslužba, ktorá sa koná v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, patrí k najnavštevovanejším v meste. Okrem nej sa konajú aj denné bohoslužby v Dóme sv. Mikuláša a ďalších kostoloch.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa sa stala katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy v roku 1978, keď pápež Pavol VI. zriadil Trnavskú arcidiecézu a samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu. V roku 2003 túto národnú kultúrnu pamiatku navštívil aj pápež Ján Pavol II.
Trnavský arcibiskup Ján Orosch celebroval tradičnú polnočnú omšu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Denná bohoslužba pri príležitosti slávnosti Narodenia Pána sa v katedrále uskutočnila aj v stredu 25. decembra o 11.30, rovnako za účasti arcibiskupa.
História a význam Vianoc
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára.
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25. decembra. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra má svoje opodstatnenie.
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Na mieste, kde sa Kristus narodil vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Vianočné obdobie a liturgický rok
Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána, v tomto liturgickom roku, (ktorý sa začal Prvou adventnou nedeľou 1. decembra 2024) to bude Tretia nedeľa po Narodení Pána 12. januára.
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári Pavla VI. určujú, že: „Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.“
Prednosť v liturgickom slávení má teda nedeľa ako deň Pána. Výnimka je, ak na nedeľu pripadne slávnosť svätca: Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa, sv.
Svätý Štefan a Sviatok Svätých neviniatok
ŠTVRTOK 26. decembra si pripomíname sv. Štefana. Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili.
SOBOTA 28. decembra patrí sviatku Svätých neviniatok. Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Je v úzkom spojení s Vianocami. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11).
Festival Lumen v Trnave
Svätou omšou v amfiteátri otvoril v piatok 3. júna popoludní J. E. Mons. Róbert Bezák v poradí už devätnásty ročník festivalu Lumen. Silná tradícia a úspešná organizácia sa opäť postarali o to, aby mohla Trnava aj tento rok hostiť najväčší stredoeurópsky gospelový festival. Prvý júnový víkend bude patriť nielen dobrej hudbe, ale i zaujímavému sprievodnému programu.
Festival sa teší medzi fanúšikmi gospelovej hudby veľkej obľube, o čom svedčí aj jeho desaťtisícová návštevnosť. Organizátori sa preto rozhodli rozšíriť program o dve pódiá. Okrem Trojičného námestia bude program paralelne prebiehať aj v amfiteátri, na nádvorí radnice i vo viacerých prednáškových miestnostiach v širšom centre mesta.
Festival je spojením nielen multižánrovej hudby, ale aj divadla, filmu, diskusií a workshopov na najrôznejšie témy. Slávnostným ukončením devätnásteho ročníka Festivalu Lumen bola sobotňajšia polnočná svätá omša.
Rádio LUMEN
Pre tých, ktorým zdravotný stav nedovoľuje zúčastniť sa osobne na svätej omši, Rádio LUMEN denne prináša priame prenosy z Košíc, Kežmarku, Trnavy, Rožňavy, Banskej Bystrice, Nitry, Bratislavy a iných miest. Svätá omša je sprítomnenie Kristovej obety na kríži.
| Dátum | Sviatok | Význam |
|---|---|---|
| 25. december | Narodenie Pána (Vianoce) | Pripomienka narodenia Ježiša Krista |
| 26. december | Sv. Štefan | Prvý mučeník, diakon prvej Cirkvi |
| 28. december | Svätí neviniatka | Pripomienka nevinných detí zabitých v Betleheme |
| 1. január | Panny Márie Bohorodičky | Oslava materstva Panny Márie a jej úlohy v spáse |
| 6. január | Zjavenie Pána (Traja králi) | Pripomienka príchodu mudrcov z Východu |
Katedrála sv. Jána Krstiteľa
Katedrála je svojou barokovou výzdobou a najväčším dreveným oltárom v strednej Európe, vytvoreným v rokoch 1637 až 1640 s výškou 20 metrov a šírkou 14 metrov, dôstojným rámcom slávnostnej bohoslužby.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
S viac ako 2,4 miliardami veriacich je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom vo svete. Počet katolíkov vo svete v roku 2020 mierne narástol, a to na 1,36 miliardy, ukazujú údaje z Vatikánu. To je o 16 miliónov žijúcich pokrstených katolíkov viac ako v roku 2019. Katolíci podľa Vatikánu predstavujú viac ako 17,7 % svetovej populácie.
Ako sa začali VIANOCE? - Relácia Dr. Binocs | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).