Pomazanie Samuela za kráľa v Biblii

V Starom zákone Biblie zohráva pomazanie kľúčovú úlohu pri ustanovovaní kráľov a vodcov Izraela. Príbeh Samuela, proroka a sudcu, a jeho úloha pri pomazaní prvých kráľov Izraela, Šaula a Dávida, je jedným z najdôležitejších momentov v dejinách Izraelského národa. Tento článok sa zameriava na udalosti a kontext pomazania Samuela za kráľa, ako aj na jeho význam v biblickom príbehu.

Pomazanie olejom bolo symbolom vyvolenia a posvätenia.

Samuel a Šaul: Prvý kráľ Izraela

Prvá kniha Samuelova začína príbehom o Samuelovom narodení. Jeho matka Anna bola neplodná, a po naliehavej modlitbe jej kňaz Eli prisľúbil, že Boh splní jej prosbu. Otehotnela a svojho syna Samuela zasvätila Bohu.

Keď Izraeliti žiadali kráľa, Samuel bol zarmútený, pretože ich kráľom bol sám Boh. Boh síce vypočul ich žiadosť, ale vopred varoval, aké to bude mať aj negatívne následky, keď bude nad nimi vládnuť len človek. Samuel dostal presné pokyny, ako postupovať.

Samuel povedal Šaulovi: „Hospodin ma poslal, aby som ťa pomazal za kráľa nad jeho ľudom, nad Izraelom. Vypočuj si slová Hospodina. Takto vraví Hospodin zástupov: ‚Beriem na zodpovednosť Amalékov za to, čo vykonali Izraelitom, keď sa im pri východe z Egypta postavili do cesty. Choď teda, napadni Amalékov a vykonaj na nich i na všetkom, čo majú, hubiacu kliatbu. Bez milosti pobi mužov i ženy, deti i dojčatá, dobytok i ovce, ťavy i osly!‘“

Šaul zvolal ľud a v Telaíme vykonal jeho prehliadku. Bolo tam dvestotisíc pešiakov a desaťtisíc mužov z Judska. Šaul prenikol k hlavnému mestu Amalékov a v údolí umiestnil zálohu.

Šaul zaútočil na Amaléka v úseku od Chavily po Šúr, ktorý je východne od Egypta. Agaga, kráľa Amalékov, zajal živého a na všetok ľud zeme uvalil hubiacu kliatbu mečom. Šaul a ľud ušetrili Agaga i najlepšie kusy stáda, dobytka, tučného statku a baranov. Čo malo nejakú cenu, ušetrili od kliatby. Nechceli to zničiť. Kliatbu vykonali len na tom, čo bolo bezcenné a bezvýznamné.

Nato Samuel povedal Šaulovi: „Prestaň! Chcem ti oznámiť, čo mi dnes v noci oznámil Hospodin.“ On na to: „Hovor.“ Samuel pokračoval: „Hoci si o sebe zmýšľal skromne, stal si sa hlavou izraelských kmeňov a Hospodin ťa pomazal za kráľa nad Izraelom.

Šaul bol pomazaný za kráľa, pretože tak povedal Boh. Onedlho potom, čo sa Saul stal kráľom, predniesol Samuel svoju rozlúčkovú reč. Chcel, aby ľudia počúvali a poslúchali slovo Božie. Mali teraz kráľa, no mali si vždy pamätať, že ich skutočným kráľom bol Boh. Ak by ľudský kráľ a národ nekonali podľa Božej vôle, Boh im prestane pomáhať.

Šaulove hriechy niesú o nič väčšie ako Dávidove, no práve Dávida opisuje písmo ako „muža podľa Pánovho srdca“ (Porov. 1 Sam 13,14) Izrael prihliadal na Saulovu výšku a svaly - lebo nik nebol v celom ľude ako on. Boh síce vyvolil Šaula, no vedel čo je v jeho srdci. Samuel zomiera a Šaul robí zúfalý krok, pokúša sa vyvolať Samuela zo záhrobia. Šaul znamená vyprostený od Boha.

Po prvých víťazstvách začali úspechy Šaula opúšťať. Pred rozhodujúcou bitkou s Filištíncami prepadá Šaul malomyseľnosti a strachu a uchyľuje sa k praktikám veštby. Veštba je monoteistickým náboženstvom zakázaná a charakterizuje sa ako hriech. Hriechom na seba Šaul sťahuje prekliatie a stáva sa z neho osamelý človek.

Samuel až do dňa svojej smrti Šaula už neuvidel, no žialil za ním. Hospodin ľutoval, že ho urobil kráľom nad Izraelom.

Pomazanie Dávida za kráľa

Pán povedal Samuelovi: "Dokedy ty budeš žialiť za Šaulom, hoci som ho ja zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa k Betlehemčanovi Izaimu, lebo som si spomedzi jeho synov vyhliadol kráľa."

Samuel urobil, čo mu rozkázal Pán, a išiel do Betlehema, kde mu starší mesta s obavami išli naproti a pýtali sa: "Je tvoj príchod pokojný?" Odpovedal: "Pokojný! Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa, pôjdete so mnou na obetu!" Potom posvätil Izaiho a jeho synov a pozval ich na obetu.

Pán povedal Samuelovi: "Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo ho nepokladám za súceho. Veď (Pán nehľadí), ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce." Nato Izai zavolal Abinadaba a priviedol ho pred Samuela.

Izai priviedol pred Samuela svojich sedem synov, ale Samuel povedal: "Pán si nevyvolil z týchto." Samuel sa spýtal Izaiho: "Sú to všetci mladíci?" Odpovedal: "Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce." Samuel povedal Izaimu: "Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem."

Poslal poň a dal ho priviesť. Bol ryšavý mal krásne oči a peknú postavu. A Pán povedal: "Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!" Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.

Biblické pomazanie olejom teda znamená požehnanie, posvätenie, vyvolenie pre službu. Prorok Samuel prišiel pomazať Šaula za prvého izraelského kráľa, povedal: Nato vzal Samuel nádobu s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: „Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím dedičstvom! Prorok Samuel pomaže za kráľa aj Dávida, pričom Sväté písmo hovorí, že začal v ňom pôsobiť Boží Duch: Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch.

Význam pomazania v Starom zákone

V Starom zákone sú pomazaní proroci, králi a kňazi, keď sú uvedení do úradu. Preto kráľ sa nazýva „Pomazaný“ = Mašiach po hebrejsky. Preto Dávid, keď ho prenasleduje Šaul povie: Nech ma Pán chráni, aby som vztiahol ruku na Pánovho pomazaného, tzn. na Pánovho Mesiáša. Pán Ježiš sa nazýva Kristus, čo je grécky preklad hebrejského slova Mašiach - Pomazaný.

Keď evanjelista Matúš píše Ježišov rodokmeň, uvádza, že z Márie sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus - nazývaný Mesiáš, Pomazaný. Keď Pán Ježiš začína svoje verejné účinkovanie, príde do svojho rodiska Nazareta, cituje z knihy proroka Izaiáša text, kde sa v 61,1-2 hovorí: Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených…

V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi je olej spomenutý ako liečivá látka, ktorá zmierňuje bolesti, hojí rany. Preto autor Jakubovho listu hovorí v 5,14-15: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.

Známe je pomazanie olejom Ježišovej hlavy v Betánii Mt 26. Je prejavom úcty. Hriešnica v Lk 7 natiera Ježišovi nohy olejom. Keď Peter prijíma do Cirkvi pohana, stotníka Kornélia a potom pre spoločenstvo, veriacich vysvetľuje svoje konanie, hovorí o Ježišovi: Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.

V oblasti Svätej zeme sa najčastejšie používal olivový olej, lisovaný z plodov olív, ktoré rastú aj na suchých oblastiach. Práve to bolo vzácne, že oliva rastie aj na ťažšej kamenistej pôde. Strom musel vynaložiť veľa úsilia, aby z koreňov vyťažil živiny, preto aj o olivovom oleji bola predstava, že je plný sily. Olej sa používal nielen na prípravu pokrmov, v starostlivosti o telo, zmiešaval sa s bylinami a koreninami a používal sa ako parfémy, na liečebné účely, ale aj kultové - náboženské účely.

Napríklad v Gn 28 sa hovorí o Jakubovi, ktorý mal sen, videl anjelov zostupovať a vystupovať po rebríku. Nazval to miesto Bethel - Dom Boží a skalu, na ktorej spal, pomazal olejom: Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom. (Gn 28,18) Keď Mojžiš dostáva od Boha príkaz vybudovať stánok stretnutia, dostal od Boha príkaz v Ex 40,9-11: Napokon vezmi olej svätenia a pomaž svätostánok a všetko, čo sa v ňom nachodí; posväť ho i všetko jeho náradie, aby bol svätý. Aj oltár na zápaly pomaž i všetko jeho príslušenstvo; posväť oltár a bude presvätý. Takisto pomaž umývadlo a jeho podstavec a posväť ho. Olej sa používal ako znamenie vyvolenia. Preto sa olej používa aj pri posviacku chrámu a oltára.

Samuel pomazáva Dávida za kráľa.

Samuel ako prorok a sudca

Samuel je jednou z najväčších postáv izraelských dejín. Spojili sa v ňom kňazské rysy (pomazal na kráľa Šaula a Dávida), prorocké (bol uznávaným učiteľom ľudu) a vládne (bol posledným sudcom). Samuel bol Héliho syn, mal aj bratov, ale jeho bratia nedodržiavali svoju kňazskú povinnosť ako on, písmo hovorí, že sa často podnapili počas slúženia v Pánovom chráme.

Okrem toho sa stal i sudcom. Keď Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v chráme sa mu Boh prihovára a volá ho po mene. Samuel, ochotný vždy a všade slúžiť sa rozbehne k Hélimu, a Héli nechápe čo sa deje, takto sa to opakuje dvakrát, no potom dáva Héli radu Samuelovi, aby odpovedal hlasu: „Hovor, tvoj sluha počúva!“ a Samuelovi sa dostáva proroctvo od Pána, ktoré nie je veľmi priaznivé pre jeho otca a bojí sa mu ho oznámiť.

Nový výskum prorokov ohraničil tri rôzne druhy prorokov, a to: proroci spoločenstiev, chrámoví proroci a slobodný proroci. Samuel patril do prorokov spoločenstiev, zvaných tiež bené hannebiím. Príslušníci prorockého konventu mali isté občianske povolanie.

Šaul ako kráľ

Šaul kraľoval 40 rokov. Pochádzal z najmenšieho izraelského kmeňa, z Benjamína. Podľa biblického opisu bol do úlohy vodcu povolaný na spôsob charizmatického vodcu, akými boli sudcovia. Neskôr sa v jeho panovaní pokúšajú kmene kráľovskú moc oslabiť a právomoc „kráľa“ a udržať ideál slobodnej spoločnosti, ktorej jediným Pánom je JHWH. Pevnú pôdu pod nohami Šaulovi vytvárala iba jeho vlastná rodina a rod. Abner, bol jeho jediným vodcom bojovníkov z izraelských kmeňov. Nemal vybudovaný nejaký štátny aparát.

Šaulova manželka sa volala Achinoam, bola to dcéra Achimása (Achimácova). Porodila Šaulovi štyroch synov Jonatána, Melchisua, Aminadaba a Ješui a dve dcéry Merob a Michol. Šaulovi traja synovia padli v boji s Filištíncami. Šaul bol zasiahnutý šípom z luku a keď videl, že neunikne nepriateľom vrazil si svoj meč do brucha.

Od začiatku 11. stor. Filištínci začali výrazne ohrozovať egyptskú kontrolu na území Palestíny a prenikali hlboko do území obývaných Izraelitmi. V 1 Sam 10,24 bol Šaul pomazaný otvorene za kráľa. Oficiálne ho uviedli ako kráľa na zhromaždení Izraelskej pospolitosti v Masfe (Mispe, Micpe), ktoré zvolal Samuel, no nemal stopercentnú podporu zhromaždených.

Samuelovi synovia Joel a Abijah však neboli ako Samuel, ľud nechcel ani jedného z nich za Samuelovho nástupcu a žiadal Samuela, aby im ustanovil kráľa tak, ako to bolo vtedy bežné u iných národov.

Po prvých víťazstvách začali úspechy Šaula opúšťať. Pred rozhodujúcou bitkou s Filištíncami prepadá Šaul malomyseľnosti a strachu a uchyľuje sa k praktikám veštby. Veštba je monoteistickým náboženstvom zakázaná a charakterizuje sa ako hriech. Hriechom na seba Šaul sťahuje prekliatie a stáva sa z neho osamelý človek.

Vzťah Samuela a Šaula bol komplikovaný.

Dôležitosť oleja

Je to naša duchovná príprava na slávnosť uloženia olejov, ktoré požehnal Svätý Otec František.V oblasti Svätej zeme sa najčastejšie používal olivový olej, lisovaný z plodov olív, ktoré rastú aj na suchých oblastiach. Práve to bolo vzácne, že oliva rastie aj na ťažšej kamenistej pôde. Strom musel vynaložiť veľa úsilia, aby z koreňov vyťažil živiny, preto aj o olivovom oleji bola predstava, že je plný sily.

Olej sa používal nielen na prípravu pokrmov, v starostlivosti o telo, zmiešaval sa s bylinami a koreninami a používal sa ako parfémy, na liečebné účely, ale aj kultové - náboženské účely. Napríklad v Gn 28 sa hovorí o Jakubovi, ktorý mal sen, videl anjelov zostupovať a vystupovať po rebríku. Nazval to miesto Bethel - Dom Boží a skalu, na ktorej spal, pomazal olejom: Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom. (Gn 28,18) Keď Mojžiš dostáva od Boha príkaz vybudovať stánok stretnutia, dostal od Boha príkaz v Ex 40,9-11: Napokon vezmi olej svätenia a pomaž svätostánok a všetko, čo sa v ňom nachodí; posväť ho i všetko jeho náradie, aby bol svätý. Aj oltár na zápaly pomaž i všetko jeho príslušenstvo; posväť oltár a bude presvätý. Takisto pomaž umývadlo a jeho podstavec a posväť ho. Olej sa používal ako znamenie vyvolenia. Preto sa olej používa aj pri posviacku chrámu a oltára.

Pamätajme, že aj my sme boli pomazaní olejom pri krste a birmovaní, čím sa zdôrazňuje naše poslanie žiť v tomto svete ako kresťania.

Samuelove knihy

Samuelove knihy sa týkajú dejín spásy v dobe okolo roku 1000 pred naším letopočtom. Samuel nie je autorom týchto kníh, len vynikajúcou osobou tejto dejinnej doby. Prvá kniha končí Samuelovou smrťou a je venovaná zväčša Dávidovej vláde. Kniha je pomenovaná podľa všetkého podľa prvej postave o ktorej kniha rozpráva, t.j. o Samuelovi.

V poslednom polstoročí sa venovalo bádanie práve historickým knihám proroka Samuela. Môžeme tu rozlíšiť pozadie rôznych historických biblických metód. Napríklad správa o Šaulovom mocenskom vystupovaní pôsobí nepriaznivo na ponímanie kráľovstva. Zo Samuelových kníh vyplýva z opisu života a činnosti Samuela a najmä Dávida. Samuel je v nich predstavený nielen ako ideálny typ nábožného človeka a muža modlitby, ale predovšetkým ako Bohom vyvolený sudca a prorok, ktorý po celý život ostal nekompromisne verný svojmu poslaniu.

tags: #pomazanie #samuela #za #krala