Podstatné mená (substantíva) sú plnovýznamové slová, ktoré sa vo vete pýtame otázkami kto? (osoby) alebo čo? (zvieratá, veci…). Sú hlavným slovným druhom, ktorý sa označuje aj ako substantívum. Slová, ktoré sa označujú ako podstatné mená, sú plnovýznamové a ohybné, pretože je ich možné v slovenskej gramatike skloňovať.
Všeobecné podstatné mená, označujú sa aj ako apelatíva, pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a deje, keď nemáme na mysli nikoho a nič konkrétne. Vlastné podstatné mená, inak aj propriá, označujú mená ľudí a bytostí, národy i národnosti, zemepisné názvy, pomenovania sviatkov, pamiatky, stavby, atď. Na to, aby ste zistili, či ide o slovný druh podstatných mien, si môžete položiť otázku KTO? ČO?. Životnosť sa určuje pri podstatných menách len v mužskom rode a rozdeľuje sa na životné a neživotné podstatné mená.
V slovenčine rozlišujeme 7 pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokativ, lokál a inštrumentál. Pri skloňovaní si môžeme všimnúť, že koncovky jednotlivých slov sa na seba podobajú. Je podstatné meno muž. rodu? Ako je zakončené v základnom tvare (= nominatív jedn. alebo množ. čísla)? Na overenie si vytvoríme ďalšie tvary slova, najlepšie genitív jedn. čísla a nominatív množ.
Pri podstatných menách rozoznávame v slovenčine tri rody: mužský, ženský a stredný. V mužskom rode sa podstatné mená ešte delia na životné a neživotné. Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla zhoduje, podstatné meno je životné. Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla nezhoduje, podstatné meno je neživotné. Zvláštnou skupinou sú tzv. zvieracie podstatné mená. V jedn. čísle sa totiž skloňujú ako životné, no v množ. čísle ako neživotné podstatné mená.
Jednotné číslo (singulár) označuje jednu osobu, zviera, či vec; množné číslo (plurál) používame vtedy, keď je osôb, zvierat či vecí viac ako jedna. Tvary oboch čísel netvoria pomnožné, hromadné a látkové podstatné mená.
V slovenskom jazyku existuje ešte ďalší druh podstatných mien, a to sú pomnožné podstatné mená. Tieto pomnožné slová sa tiež skloňujú len v množnom čísle a nemajú svoj tvar v jednotnom čísle. Pri pomnožných podstatných menách môže byť o čosi náročnejšie určiť ich rod a vzor. Viete ich správne skloňovať? Pomnožné podstatné mená sú slová, ktoré majú výlučne gramatický tvar množného čísla, no zväčša označujú jednu vec.
Je celkom možné, že ste o pomnožných podstatných menách počuli najmä ak boli pomenované latinským názvom „pluralia tantum“. Nevyskytujú sa, samozrejme, vo všetkých jazykoch, no stretneme sa s nimi napríklad v angličtine, poľštine, španielčine, nemčine či iných jazykoch. Zaujímavosťou je aj fakt, že pomnožné podstatné mená niekedy pomenúvajú rovnakú vec aj naprieč jazykmi (napr.
Pri pomnožných podstatných menách môže byť o čosi náročnejšie určiť ich rod a vzor. Na správne určenie gramatických kategórií a skloňovanie pomnožného podstatného mena sa stačí pozrieť na zakončenie slova v nominatíve (kto/čo?) a datíve (komu/čomu?). Pozor si treba dať pri skloňovaní pomnožných podstatných mien, ktoré sú zároveň geografickými názvami. Niektoré miestne názvy sa nepodriaďujú tomuto pravidlu, ide najmä o tie, kde je prípona historicky zaužívaná. Príkladom sú Hámre (z Hámrov), Sliače (zo Sliačov).
V rámci slovenčiny existujú aj podstatné mená, ktoré netvoria tvary oboch čísel. Majú iba tvary množného čísla, hoci označujú jednu vec alebo jav, napr.: vráta, nohavice, šaty, Vianoce, Košariská. Majú iba tvary jednotného čísla, hoci sa nimi označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí, napr.: hmyz, učivo, korešpondencia. Označujú konkrétnu látku alebo materiál a majú iba tvary jednotného čísla, napr.: soľ, piesok, káva, asfalt, striebro.
Rod a vzor pomnožných podstatných mien sa určuje podľa zakončenia v nominatíve a v datíve:
- Pomnožné podstatné mená zakončené v N pl. na -á/-a a v D pl. na -ám/-am.
- Zakončenie v N pl. -ia/-a a v D pl. -iam/-am.
- Zakončenie v N pl. -y a v D pl. -om.
- Zakončenie v N pl. -y a v D pl. -ám/-am.
- Zakončenie v N pl. -e a v D pl. -om.
- Zakončenie v N pl. -e a v D pl. -iam/-am.
Infografika znázorňujúca delenie podstatných mien v slovenčine.
Dodávame, že na rozdiel od všeobecných podstatných mien niektoré geografické názvy, ktoré sa zaraďujú medzi pomnožné podstatné mená mužského rodu vzoru stroj a sú zakončené na -áre/-iare, ako napr. Dechtáre, Tesáre, Leváre, majú v genitíve nulovú pádovú príponu (z) Dechtár, Tesár, Levár. Podobne sa skloňujú aj pomnožné geografické názvy vzoru stroj Tlmače - (z) Tlmáč, Vráble - (z) Vrábeľ a Ladce - (z) Ladiec, hoci iné podobné miestne názvy (tie, pri ktorých sa ešte živo pociťuje súvislosť so všeobecným menom) majú príponu -ov, napr. Hámre - (z) Hámrov, Sliače - (zo) Sliačov. Pri vzore dub majú nulovú príponu geografické názvy zakončené na prípony -any (z Vozokán, Krškán, Margecian), -íky, -áky, -iaky (z Dvorník, zo Zbrojník, z Topoľník, zo Smrdák, z Novák, z Diviak), ale aj niektoré iné mená, ako Krompachy - Krompách, Spišské Vlachy - Spišských Vlách, Žabokreky - Žabokriek, Piešťany - Piešťan. Takéto skloňovanie je výsledkom historického vývoja našej gramatiky.
Gramatický rod názvov obcí a genitívnu príponu nájdete v Pravidlách slovenského pravopisu v kapitole Názvy obcí na Slovensku (Pravidlá slovenského pravopisu sú dostupné aj na našej stránke www.slovnik.juls.savba.sk).
Pomnožné podstatné mená namiesto základnej číslovky dva používajú skupinovú číslovku dvoje (pozor, nie dvojo!), ktorá sa viaže s genitívom: napríklad dvoje novín, dvoje dverí/dvoje dvier. Pri vyšších počtoch sa používajú skupinové číslovky troje, štvoro, pätoro, šestoro, atď.
Úplna paradigma podstatných mien je v slovenčine zložená z dvoch čiastkových paradigiem- singulárová čiastková paradigma a plurálová čiastková paradigma. Existujú však slová, ktoré majú neúplnu paradigmu, tzv. Podstatné mená, ktoré majú len s i n g u l á r o v ú čiastkovú paradigmu sa nazývajú siguláriá tantum a patria sem abstraktné, látkové a hromadné substantíva. Podstatné mená, ktoré majú len p l u r á l o v ú čiastkovú paradigmu sa nazývajú pluráliá tantum.
Pomnožné podstatné mená je taká skupina slov, ktoré majú len jednu pomenovaciu formu, a to plurálovú. Plurálom sa tu pomenúva jeden predmet. Moment množstva tu celkom zanikol. Príkladom sú -nástroje a zariadenia: bradlá, cepy, cibule (expr. noviny (tlač) noviny - novina (nové správy). pomnožné singulár: Nesmúť, Tatro, milá mati!
Pri apelatívnych pomnožných substantívach je možné p o č í t a n i e pomocou skupinových čísloviek: jedny nohavice, dvoje nohavíc. Môžu teda pomenúvať tak jeden predmet, ako aj viacej predmetov. U pomnožných substantív nastáva kolísanie rodu, pretože pomnožné substantíva nemajú singulár, a tým ani oporný rodový tvar nominatív singuláru. V nominatíve plurálu sú zakončením charakterizované len neutrá (bradlá, vráta, pľúca; Košariská). Maskulína a feminína tu majú spoločné prípony -y a -e. Pritom významový charakter neprichádza do úvahy, lebo ide o neživotné názvy.