Svätodušné sviatky, známe aj ako Turíce, sú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie sviatky v cirkevnom roku. Katolíci, evanjelici a ďalšie kresťanské cirkvi si pripomínajú udalosť, keď boli Ježišovi učeníci naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi. V tento deň bol Duch Svätý zjavený ako tretia božská osoba Svätej Trojice a zároveň bola cirkev zjavená svetu.
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sú tieto sviatky súčasťou svätodušného kruhu cirkevného roka, ktorý sa začína sviatkom Vstúpenia Krista Pána na nebo. Veriaci si pripomínajú, že Duch Svätý zbavil učeníkov strachu a pochybností a posilnil ich vo viere, umožnil im začať dielo rozhrešenia a posvätenia krstom.
Zoslanie Ducha Svätého od Albrechta Dürera
Pôvod a vývoj sviatku
Hoci v Novej zmluve máme zmienky o Letniciach, zdá sa, že ide ešte o židovské chápanie tohto sviatku. Nemáme dôkazov, že by sa Turíce špeciálne praktizovali už v prvom storočí. Odkaz nachádzame až u Hippolyta Rímskeho († 217), alebo ako súčasť 50-dňového veľkonočného obdobia ešte skôr v apokryfnom spise Epistula apostolorum z 2. storočia. Tento deň bol vyvrcholením celého tohto obdobia, keď sa udeľoval svätý krst tým, ktorí ho nemohli prijať počas veľkonočnej vigílie.
Až vo 4. storočí sa podľa historických záznamov (Itinerarium Egeriae, 381-384) v Jeruzaleme konali trojdňové oslavy s pripomienkou vzniku kresťanskej cirkvi a zoslania Svätého Ducha a s poukazom na svätú Trojicu. V pravoslávnom prostredí pribudlo sedem dní oslavy Päťdesiatnice, počas ktorej je zakázaný pôst a až po ich skončení nastúpi tzv. Apoštolský pôst. V ruskej pravoslávnej cirkvi sa v 14. storočí v nedeľu Päťdesiatnice začal svätiť aj sviatok Svätej Trojice a dodnes je to tak.
Veľmi pestrá a podobná história sviatku je aj v západnej cirkvi. Nočné turíčne vigílie boli zavedené až neskôr (6. storočie), podobne aj oktáva (7. storočie). Postupne sa rozvíjala svätodušná liturgia o špeciálne, najmä procesiové spevy, typickým sa pre tento deň stala sekvencia Veni sancte Spiritus.
Keď v 11. storočí pápež Lev IX. oficiálne uznal Svätú rímsku ríšu, nariadil, aby sa Turíce slávili ako štátny sviatok. Oktáva ôsmich dní bola často predmetom otázok, najmä keďže sa počas nej nekonali súdy, zakázaná bola aj práca poddaných, čo bolo pre hospodárstvo iste náročné. Až synoda v Kostnici (nem. Konstanz) v r. 1094 v rámci viacerých cirkevných reforiem obmedzila zákazy iba na tri dni, neskôr, v roku 1771 pápež Klement XIV. zrušil svätodušný (aj veľkonočný) utorok ako oslobodený od práce, o 7 rokov neskôr aj povinnú omšu v tento deň a v roku 1911 pápež Pius X. v rámci znižovania počtu cirkevných sviatkov bol zo zoznamu vypustený aj svätodušný pondelok.
Po liturgickej reforme 2. vatikánskeho koncilu už nie je súčasťou veľkonočného, ale je dňom bežného, tzv. cezročného obdobia. Podobný vývoj možno sledovať aj v našej cirkvi, kým Ružomberská synoda (1707) ešte pozná tri svätodušné dni, Peštianska synoda (1791) už pozná iba dva. Rímskokatolícka cirkev má od r. 2018 namiesto svätodušného pondelka Spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Preto nie je v mnohých krajinách štátnym sviatkom, ani u nás.
Svätodušný kruh
U nás patria Turíce do Svätodušného kruhu slávnostnej polovice cirkevného roka (začína sviatkom Vstúpenia a končí Trojičnou nedeľou). Svätodušná nedeľa sa všeobecne považuje za tretí najväčší sviatok kresťanskej cirkvi, aj preto ju máme v cirkevnom roku vyznačenú ako výročný (resp. výročitý) sviatok s tradíciou popoludňajších nešporných služieb Božích. Propriálnymi textami pre prvý deň (nedeľu) bola ako introit kombinácia textov z (pre nás apokryfnej) knihy Múdrosti 1,7a: „Duch Pánov napĺňa celú zem.“ a Ž 68,4,2, v evanjelickom prostredí po odmietnutí nekanonických textov v predtranovskom období Ž 68,29-30. Ako epištola bol predpísaný neepištolický text Sk 2,1-11 priamo o zoslaní Svätého Ducha, v našich agendách rozšírený na Sk 2,1-21 (Petrík, 1952) až na Sk 2,1-14a.22-24 (agenda 1996). Druhý deň mal ako introit identický text s prvým sviatkom, neskôr (naše agendy) Iz 32,15-18.
V Tranovskom kancionáli (vydanie 1949) nájdeme k svätodušnej nedeli odporučených 8 piesní, z nich sa šesť dostalo do súčasného spevníka: ES 171, 174, 253, 273, 300 a 565.
Ľudové tradície a zvyky
S Turícami súvisia viaceré ľudové tradície a pranostiky. Napríklad, už pred príchodom týchto sviatkov na Slovensku ľudia v chotároch venovali pozornosť vyčisteniu vodných tokov, mali vyčistiť aspoň jeden prameň alebo studničku. Odmenou mal byť rok bez bolestí a chorôb a v znamení telesnej i duchovnej čistoty. Turíce inšpirovali ľudí aj k vyupratovaniu domov a hospodárstiev a k ich výzdobe zelenými vetvičkami brezy alebo lipy. Niekde sa dodnes zachováva turíčna obyčaj stavať máje. Podľa pranostík ľudí tešili jasné a slnečné Svätodušné sviatky, lebo mohli dúfať v hojnosť úrody.
Stavanie mája je jeden z tradičných zvykov
Chorovod Omilienci vo Važci
Významnou slovenskou tradíciou spojenou so Svätodušnou nedeľou je Chorovod Omilienci, ktorý sa koná vo Važci. Ide o tradičný sprievod dievčat a žien, ktorý sa spája s cirkevným sviatkom Zoslania Ducha Svätého a pohanským zvykom oslavy jari.
V minulosti sa chorovod konal na Svätodušný pondelok po skončení pobožnosti v chráme, keď sa dievky a mladé ženy zišli a v usporiadanom chorovode so spevom prechádzali dedinou. Chorovod dievčat a žien s viachlasným spevom sa presúval po dedine v tvare podkovy. Dnes sa koná v nedeľu, aby sa zachovala tradícia aj v moderných časoch.
Važťania sú na Chorovod Omilienci nesmierne hrdí a tradíciu si udržali po stáročia. Nositeľom tradície je Folklórne združenie Stráne, ktoré sa snaží v maximálnej miere zachovať autenticitu spevu a prejavu chorovodu.
Ružová slávnosť v Nádaši
Jedinečnou zvláštnosťou nádašského Hájička bola tzv. ružová slávnosť. Túto slávnosť založil horlivý duchovný otec Nádašanov - dekan-farár Imrich Štvrtecký r. 1837. Na nej brali účasť v svätodušný pondelok nielen farníci Nádašania a Bíňovčania, ale i široké okolie.
Priebeh slávnosti určil jej zakladateľ takto: Každá v Nádaši a v Bínovcach prebývajúca svobodná dievka, ktorá rodičov vo farnosti nádašskej má, a každá tiež svobodná dievka, ktorá ustavičných sedem rokov v Nádaši alebo v Bínovcach slúži, a skrze lósy, t.j. väčší počet farníkov mojich ako najmravnejšia a najčnostlivejšia uznaná a vyvolená bude, dostane100zl. K tomu ale potrebné je: Aby taká panenka úplne 17 rokov mala, a viacej ako 25 rokov stará nebola. A sice neprehliadajúc na bohatstvo, alebo hodnosť, alebo službu rodičov.
V pondelok svätodušný odpoludnia, keď sa odzozváňa, sídu sa všetci do hrubého kostola. Kňaz v pluviáli ide k oltáru. Chór spieva antifónu, po ktorej kňaz intonuje “Repleti sunt” etc. A pomodlí sa modlitbu. Tu pristúpi jeden od p. farára jakožto mravný a čnostlivý dobrého držania mládenec, ktorému podá p. farár ružový veniec na červenej hodvábnej poduške. Potom všetok ľud povstane a bude sa pobierať von z kostola na processiu do horného kostolíka, a speváci začnú spievať pesničku”Čnosť je klenót najkrásnejší”. Tá sa spieva až hore do kostolíka prídu. Najprv pôjde mládež mužského pohlavia pod zástavami, potom starší chlapi, za nimi mladé panenky a pred týmito ponesie ten mládenec ružový veniec, potom budú nasledovať ženy. Všetky svobodné panenky pôjdu prostovlasé, čistotne oblečené. Príduc do Hájička, zostanú všetci vonku proti dverám vežovým stát, a potom kľaknúc budú spievať: “Príď o Bože, Duchu sv.”
Volili všetci obyvatelia nádašskí mužského pohlavia, keď bude rad na Nádašanoch, bínovskí, keď bude rad (každý tretí rok) na Bínovčanoch - a síce všetci tí, ktorí domy svoje majú, a páni alebo gazdovia v dome sú: gruntovné panstvo, officieri, organista, árendátori, jágri, juhási, mlynári viery kresť, katolíckej. Druhej viery nebudú voliť. A voliť nemôže len jeden z každého domu, gazda.Vdova, ktorá má svobodného syna, otcovia alebo bratia, ktorých dcéry alebo sestry sú kandidované, voliť nemôžu.
Svätodušný pondelok dnes
Aj keď Svätodušný pondelok už nie je v mnohých krajinách štátnym sviatkom, stále má pre mnohých kresťanov duchovný význam. Je to deň, kedy si pripomínajú zoslanie Ducha Svätého a vznik cirkvi. Je to tiež deň, kedy sa oslavujú tradičné zvyky a prehlbuje sa komunita.
Svätodušný pondelok je časom radosti, osláv a duchovného obnovenia. Nech už ho slávite akýmkoľvek spôsobom, nech je pre vás požehnaným dňom!