Čo sa stane s vaším telom po smrti: Od stonania po pôrod post mortem

Smrť je nevyhnutnou súčasťou života, no napriek tomu je opradená tajomstvami. Čo sa deje s naším telom, keď zomrieme? Niektoré z týchto javov môžu byť prekvapivé a dokonca bizarné.

Zvuky stonania

Možno tomu neveríš, ale po smrti budeš vydávať zvuk, ktorý bude pripomínať jasne počuteľné stonanie. Keď zomriete, vzduch a iné plyny začnú z tvojho tela unikať.

Ak niektorý z týchto plynov prejde cez hlasivky, môže spôsobiť stonanie. Dokážeš si predstaviť, že ako patológ skúmaš mŕtve telo, keď z ničoho nič začuješ stonanie?

Postmortálna erekcia

Keď zomrieš, tvoje srdce prestane pumpovať krv. Tá sa potom usadí v najnižšom bode tvojho tela. Ak si muž a v čase smrti ležíš tvárou nadol, zvyčajne to bude tvoj penis. Takto vzniká postmortálna erekcia. Môže dokonca dôjsť k unikaniu tekutiny.

Čo sa deje po smrti? Na čo sa menia naše bunky? MUDr. Martin Stránský prirovnal proces k polievke

Pôrod post mortem

Ak tehotná žena zomrie, jej telo môže pôrodiť dieťa aj post mortem.

Rozklad kostí

Väčšina ľudí si myslí, že hoci sa telo po pomerne krátkom čase rozloží, kosti sú večné, pokiaľ nie sú rozdrvené. Nuž, nie je to celkom pravda. Aj kosti sa rozpadajú, no len veľmi pomaly.

Nacizmus a eutanázia

Základy nacistického svetonázoru v Nemecku stáli na piliere sociálneho darwinizmu. V ňom je podľa neho odôvodnený princíp večného boja - zápas silného so slabým je princípom ľudskej existencie. Propaganda nového sveta árijskej rasy mala byť tak radikálna, aby zbabelé a slabé elementy už vopred porazila.

Triumf nad svetom je možný len so zdravým národom, vyjadril sa k problému „degenerácie rasy“ Goebbels. Tak sa zbraňou nacizmu stali sterilizácia a eutanázia. Dňom 14. júla 1933 vošiel v Nemecku do platnosti Zákon o prevencii potomstva s dedičnými chorobami. Začala sterilizácia ľudí najmä v psychiatrických zariadeniach.

V roku 1934 vzniklo pre riešenie otázky dedičnosti 181 tribunálov, ktoré rozhodovali o sterilizácii pacientov. Koncom mája 1939 Hitler podpísal výnos, aby pre „nevyliečiteľne chorých“ v kritickom stave ich ochorenia mohli zvoliť lekári smrť z milosti. V šiestich veľkých usmrcovacích centrách obete zastrelili alebo poslali do plynu. Vyhubenie nehodnotného života bolo súčasťou novej ideológie silnej rasy.

Od septembra 1939 do jari 1940 zastrelili alebo otrávili v Poľsku plynom vyše desaťtisíc duševne postihnutých ľudí. Spôsob správania sa štátu k ženám a rodine nabral rovnako vlastný, staronový smer. Šéf straníckej propagandy Goebbels definoval a redukoval úlohu ženy v nacizme byť príťažlivou a rodiť deti. Jej návratom z verejného života sa jej podľa neho navráti dôstojnosť.

Dievčatá mohli tvoriť iba 10% študentov. Ešte v roku 1935 bola prijatá trojica tzv. norimberských zákonov. Prvé sa týkalo zákazu ženby židov s nežidmi a mnoho podobných obmedzení pre židov. Druhé prikazovalo párom, aby sa árijci pred svadbou podrobili lekárskemu vyšetreniu, a v prípade pozitívneho výsledku na dedičnú chorobu manželstvo sa stávalo protizákonným.

Norimberské zákony vymedzili, kto smie s kým uzavrieť manželstvo či mať pohlavný styk na základe rasy. Ak sa partner vyhýbal počatiu, mohlo byť podľa dodatku zákona manželstvo vyhlásené za neplatné. Okrem „riadnych“ manželstiev boli „produkované“ manželstvá na „diaľku“. Tu novomanželia strávili spolu len málo času. Zosobášili sa a potom odlúčili na veľkú časť vojny. Asi 18 tisíc žien sa stalo takto manželkami.

Tieto manželstvá vyjadrovali podstatu nacizmu - spájali rasovo inšpirovaný pronatalizmus a dôsledky nacistickej vojny. Matky troch a viacej detí mladších ako desať rokov nemuseli pomocou preukazovania preukazov čakať v radoch v obchodoch či v úradoch, boli zvýhodňované zľavami pri platbách.

Ak partner nemohol mať deti, manželia žili oddelene, žena sa mohla rozviesť s perspektívou nového vzťahu a detí. Himmler mal v pláne po skončení vojny čelných nacistov pozbaviť manželského sľubu a spojiť ich so zvlášť vybranými mladými ženami. Tretej ríši sa podarilo vštiepiť ľuďom nový pohľad na úlohu ženy v spoločnosti.

Dňa 12. decembra 1935 založil Himmler organizáciu Lebensborn, domovy, v ktorých prebiehal „chov“ čistej rasy. Zo začiatku Lebensborn mala podporovať rodiny, kde sa narodil väčší počet rasovo cenných detí a rovnako slobodné matky. Cieľom organizácie bolo podporovať rasovo a geneticky hodnotné veľké rodiny. Všetky deti v domovoch sa stavali majetkom Ríše.

Nútil robotníčky z východných území k potratom, aby boli národy oslabené a na druhej strane tým predišiel poklesu pracovnej výkonnosti. Obete nacizmu boli prekážkou v ceste za zdravým národom, podľa führera. V Európsky deň obetí stalinizmu a nacizmu sa zverstva Hitlerovho Nemecka vynárajú opäť.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté niektoré z norimberských zákonov a ich dopad:

ZákonPopisDopad
Zákon o ríšskom občianstveDefinoval, kto je Žid a zbavil Židov nemeckého občianstva.Židia stratili politické práva a boli vylúčení z verejného života.
Zákon na ochranu nemeckej krvi a nemeckej ctiZakazoval manželstvá a mimomanželské vzťahy medzi Židmi a Nemcami.Rasová segregácia a diskriminácia.
Zákon o vlajke ríšeZakazoval Židom používať nemeckú vlajku.Symbolické vylúčenie Židov z nemeckej spoločnosti.

tags: #porodit #dieta #aj #post #mortem