Politici z vlády a parlamentu, primátori, župani a vysokí štátni úradníci zverejnili majetkové priznania za rok 2024. Oproti prechádzajúcemu obdobiu priniesli zverejnené dokumenty niekoľko prekvapení i nečakaného lídra rebríčka. Niektorí si polepšili, iným pribudli nehnuteľnosti, ďalší nevlastnia nič. Našli sa aj takí, ktorým medziročne príjmy klesli. Darilo sa najmä komunálnym a regionálnym politikom, ktorí majú blízko k vládnym stranám.
Korzár zostavil rebríček majetku primátorov a županov z východného Slovenska. Dominujú mu prekvapujúce mená.
Župani: Trnka klesol, Majerský výrazne padol
Spomedzi slovenských županov zarobil vlani najviac (82 128 eur) Jozef Viskupič (PS) z Trnavy. Na druhej priečke sa umiestnil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka (nezávislý, kandidát koalície (KDH, Aliancia, Starostovia a nezávislí kandidáti, Šanca, DS) so zárobkom 80 835 eur. Bolo to o 4 716 eur menej, než uvádzal v majetkovom priznaní za rok 2023.
Bronz si podelili bratislavský župan Juraj Droba (SaS) a banskobystrický Ondrej Lunter (nezávislý) s necelými osemdesiatimi tisícami.
Osemčlenný rebríček županov uzatvára predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský. Je predsedom Kresťanskodemokratického hnutia a poslancom Národnej rady SR. Z verejnej funkcie priznal 48 912 eur a iné príjmy 18 078 eur, čo je spolu 66 990 eur. Oproti predošlému roku si pohoršil o takmer osemtisíc a vypadol aj z top 10 nášho rebríčka.
Najchudobnejšieho spomedzi županov predbehol v zárobkoch aj jeho vyzývateľ z volieb Michal Kaliňák. V roku 2024 bol za Hlas štátnym tajomníkom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, v tomto roku z neho prešiel na ministerstvo vnútra. Z výkonu verejnej funkcie mal príjem 73 713 eur plus ďalších 8 045 eur, čo je v konečnom dôsledku o 6 791 eur viac než zarobil Majerský. Polepšil si aj medziročne, o vyše šesťdesiattisíc viac. V zozname nehnuteľností mu pribudol tretí dom v Medzilaborciach.
Trnkov vyzývateľ Viliam Zahorčák, niekdajší primátor Michaloviec a parlamentný poslanec za Smer, mal príjem 60 644 eur (48 912 eur z výkonu verejnej funkcie, 11 732 eur iné). Košický župan mal zárobok o vyše dvadsaťtisíc viac.
Majetkové pomery východniarskych županov sa za rok nezmenili. Trnka má byt v Košiciach, Majerský v Levoči a k tomu rodinný dom i s priľahlým záhradným domom v podtatranskej obci Mlynica v okrese Poprad.
Príjmy podpredsedu Prešovského samosprávneho kraja Jozefa Kanuščáka (SaS) sú zhruba na úrovni poslancov parlamentu. Z výkonu verejnej funkcie mal 7 333 eur, z ďalších príjmov 42 809 eur. Medziročne klesol o necelú tisícku.
Primátori krajských miest v rebríčku klesli
Vo vlaňajšom rebríčku, ktorý zohľadňoval majetkové priznania za rok 2023, sa viac než dobre darilo primátorom krajských miest. Rebríčkoví králi teraz hlásia ústup z pozícií.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý) bol za rok 2023 na čele rebríčka so zárobkom 94 902 eur. Druhé miesto obsadil jeho prešovský náprotivok František Oľha (Demokrati) s príjmom 85 805 eur.
Obaja zaznamenali medziročný prepad. Polaček padol podľa porovnania majetkových priznaní najviac spomedzi všetkých hláv samospráv na východe, a to o 17 440 eur a z čela rebríčka sa zosunul na šiestu priečku. Z druhého miesta na štvrté miesto klesol Oľha, ktorý vlani zarobil o 6 649 eur menej než rok predtým.
Počet nehnuteľností primátorov Košíc a Prešova sa nezmenil. Polaček v majetkovom priznaní uvádza vlastníctvo dvoch bytov v severnom meste, jedného v Štrbe, Malej Vieske a v Chorvátskom Grobe. Okrem toho má chatu so záhradou v Košickej Novej Vsi. Oľha vlastní v Prešove rodinný dom a dvojgaráž.
Rebríček prepadov je krátky, má len päť mien. Uzatvára ho spomínaný Trnka, tretí je Majerský. Na druhé miesto, za primátora Košíc, sa dostal primátor mesta Stropkov Ondrej Brendza (nezávislý). Medziročne mal príjmy o vyše osemtisíc nižšie ako v roku 2023, zarobil necelých 54-tisíc a z trinástej priečky klesol až na dvadsiatu.
Ostatní primátori na tom boli medziročne lepšie.
Prezidenti v Dobrom ráne: Michal Kováč neuhol ani po únose vlastného syna tajnou službou
Skokan roka: Primátor za SNS
Skokanom roka v rebríčku sa stal primátor Spišskej Novej Vsi Pavol Bečarik, člen predsedníctva vládnej Slovenskej národnej strany. V roku 2024 bol primátorom, aj členom riadiaceho orgánu Fondu na podporu športu. Fond ovládala SNS cez ministerstvo cestovného ruchu a športu, o ktoré v marci 2025 prišla a novým ministrom sa stal Rudolf Huliak zo Strany vidieka, pôvodne tiež nominant národniarov.
Bečarik si v roku 2024 pripísal príjem 68 623 eur za výkon verejnej funkcie a iné príjmy 8 417 eur, čo je medziročný nárast o 18 733 eur a v rebríčku sa vyšvihol zo 17. na 7. miesto. Z nehnuteľného majetku uviedol to, čo aj pred rokom, konkrétne chatu s pozemkom v Smižanoch a pozemky v Spišskej Novej Vsi a Spišských Tomášovciach.
Počas štvrťstoročnej histórie samostatnej SR mala republika dosiaľ štyroch prezidentov.
Prezidenti Slovenskej republiky
Ing. Michal Kováč, CSc.
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31.
Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. Napriek tomu, že sídlom slovenského prezidenta nemal byť v budúcnosti Bratislavský hrad, svoj úrad začal vykonávať Michal Kováč práve v týchto historických priestoroch.
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta SR s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády.
Po návrate Vladimíra Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, kde ho zatkla polícia na základe zatykača Interpolu.
Po uplynutí prezidentského mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.
V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických (USA) udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwašniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí. V roku 2003 pri príležitosti 10. Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní. Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, preto ho odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám. Opäť však začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho dali na pľúcnu ventiláciu. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Michal Kováč bol ženatý.
Rudolf Schuster
Druhý prezident samostatnej Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster bol zároveň prvým prezidentom SR voleným občanmi SR v prvej priamej voľbe hlavy štátu. Inaugurovaný bol 15. júna 1999 a päťročné funkčné obdobie ukončil 15.
Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934 v Medzeve pri Košiciach. Prvé pracovné roky strávil v Bratislave, kde od roku 1960 pracoval v Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave a potom ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied (SAV). Košickým primátorom bol prvýkrát v rokoch 1983 až 1986. V roku 1986 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR, v súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky - NR SR), do 30. novembra 1989 bol predsedom Východoslovenského Krajského národného výboru (KNV) v Košiciach. Od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 pôsobil vo funkcii predsedu SNR. Ako nezávislého kandidáta zvolili Rudolfa Schustera v decembri 1994 druhýkrát za primátora Košíc a stal sa ním opäť po komunálnych voľbách v decembri 1998. Oficiálne sa funkcie primátora Košíc vzdal k 15.
Ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ) v rokoch 1964-1990 bol Rudolf Schuster aj pracovníkom košického krajského straníckeho aparátu, neskôr členom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Slovenska (KSS) a jeho predsedníctva. V roku 1998 sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal predsedom, a ktorá sa po septembrových parlamentných voľbách 1998 stala parlamentnou stranou a Rudolf Schuster získal mandát poslanca Národnej rady SR (na schôdzi parlamentu 1.
V historicky prvých priamych prezidentských voľbách v máji 1999 sa ako spoločný kandidát vládnej koalície uchádzal o post hlavy štátu. Dňa 15. mája 1999 postúpil do druhého kola z prvého miesta. Stal sa víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR, keď 30. mája 1999 získal v druhom kole 1.727.481 hlasov, čo predstavovalo 57,18 percenta.
Po zložení sľubu na slávnostnej schôdzi parlamentu sa Rudolf Schuster 15. júna 1999 oficiálne ujal úradu prezidenta SR a Slovensko malo po 470 dňoch opäť hlavu štátu. Funkčné päťročné obdobie ukončil 15.
Exprezident sa dlhodobo venuje aj tvorivej činnosti. Je autorom viac ako 30 kníh, rozhlasových pásiem, scenárov k dokumentárnym filmom, režíroval televízne cestopisné dokumenty a je tiež autorom divadelnej hry. Medzi jeho záujmy patrí zberateľstvo (obrazy, starožitnosti, historická fotografická a kinematografická technika), filmovanie, história a šport.
Rudolf Schuster je držiteľom viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení i čestných doktorátov, ktoré mu udelili na vysokých školách doma a v zahraničí. Najvyššie vyznamenanie Sudetonemeckého krajanského spolku - Európsku cenu Karola IV. mu udelili 11. júna 2011. Čestné členstvo Inštitútu Naše Aktivity Pre Slovensko (NAPS) získal 30.
Dlhoročná životná partnerka Rudolfa Schustera, jeho manželka Irena, ktorá mu bola oporou v živote a jeho politických funkciách, zomrela 24. mája 2008. Vo veku 70 rokov podľahla akútnej srdcovej príhode.
Ivan Gašparovič
Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky (SR). Zvolený bol v priamych voľbách občanmi SR a bol prvým opakovane zvoleným prezidentom, ktorý úrad hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia. Inaugurovaný bol 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr sa ujal tohto úradu opäť na druhé funkčné obdobie, ktoré ukončil 15.
Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PraF UK) v Bratislave. Od roku 1968 na svojej alma mater prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. S prestávkami až do roku 2004 odovzdával na PraF UK teoretické vedomosti budúcim právnikom. V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol prvým predsedom SNR, ktorá sa v septembri 1992 premenovala na Národnú radu (NR) SR. V marci až októbri 1998 ho poverili niektorými právomocami prezidenta SR.
Po odchode z HZDS v júli 2002 založil politický subjekt Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. V prvom kole priamych prezidentských volieb 3. apríla 2004 nebol za hlavu štátu zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov o najvyššiu ústavnú funkciu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. Do úradu slovenského prezidenta ho inaugurovali 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr znovu na druhé funkčné obdobie hlavy štátu.
Vtedy v prvom kole volieb 21. Staronovým prezidentom SR sa napokon 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Protikandidátka Iveta Radičová získala 44,46 percenta hlasov. Ivan Gašparovič sa ako prvý prezident v histórii SR 15.
Andrej Kiska
Ing. Andrej Kiska je štvrtým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky (SR), do funkcie bol zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu hlavy štátu inaugurovaný 15.
Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odišiel do Spojených štátov amerických s plánom natrvalo sa tam usadiť.
Od roku 1996 postupne spoluzakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a neskôr aj Quatro, ktoré viedol a spravoval spolu s bratom. Charitatívnu neziskovú organizáciu Dobrý Anjel založil Andrej Kiska s priateľom v roku 2006. Dobrý Anjel pomáha pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre závažné ochorenie ohrozujúce život dostali do ťažkej finančnej situácie. V roku 2006 získal Andrej Kiska od predplatiteľov týždenníka Trend ocenenie Manažér roka a je držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 2011 v kategórii filantropia. V októbri 2012 sa Andrej Kiska rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky ako nezávislý kandidát. Do boja o prezidentské kreslo sa v roku 2014 prihlásilo 14 kandidátov.
Víťazom prvého kola prezidentských volieb, ktoré sa konalo 15. marca 2014, sa stal premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorého volilo 28 percent ľudí. Do druhého kola postúpil aj Andrej Kiska. Na archívnej snímke prezident SR Andrej Kiska (vľavo) počas prehliadky čestnej stráže v rámci symbolického prevzatia úradu 15. júna 2014 Prezidentskom paláci v Bratislave. Víťazom druhého kola prezidentských volieb a novým slovenským prezidentom sa 29. marca 2014 stal Andrej Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí. Funkcie hlavy štátu sa ujal zložením sľubu 15.
Zoznam prezidentských kandidátov
Zoznam prezidentských kandidátov sa dnes definitívne uzavrel po tom, čo o polnoci z utorka na stredu uplynula lehota na odovzdanie minimálne 15-tisíc podpisov. V prípade minulých prezidentských volieb sa o funkciu hlavy štátu uchádzalo až 15 osobností. Tento rok to bude len 11 a pôjde o čisto mužské zápolenie. K ohláseniu kandidatúry prvého z kandidátov došlo už 30. augusta 2023, poslední dvaja tak urobili až dnes, 31. januára. Hlavnými kandidátmi sú dnes Korčok a Pellegrini
„Za Slovensko, ktoré spája, za hodnoty, ktoré majú zmysel,“ znie motto prezidentskej kandidatúry Ivana Korčoka, ako uviedol na svojom webe. O funkciu prezidenta sa uchádza ako skúsený kandidát, ktorý bol od prvého dňa existencie samostatnej Slovenskej republiky pri tom, keď si hľadala svoje miesto vo svete a bol pri úspechoch aj pri sklamaniach.
„Robil som za všetkých vlád, ale s jediným cieľom - aby Slovensko patrilo do rodiny demokratických štátov. Som hrdý na to, že som k tomu mohol prispieť a bolo by mi cťou, keby som na poste prezidenta Slovenskej republiky mohol v službe našej krajine pokračovať,“ píše na webe.
Jeho hlavný konkurent, minimálne podľa doterajších preferencií, Peter Pellegrini, svoju kandidatúru ohlásil 19. januára v banskobystrickej opere. Úvodné video v ten deň zakončil vetou: „Dajme Slovensku lepší život, pokoj a dôstojnosť. Podľa jeho slov má byť prezident „nie koaličný, nie opozičný, ako sa nám to dnes niekto snaží nanútiť“. Ako posledný svoju kandidatúru ohlásil na dnešnej tlačovej konferencii líder hnutia Slovensko Igor Matovič. Zároveň potvrdil, že sa hnutie podpísalo aj pod návrh na ďalšieho kandidáta.
Prvé kolo volieb prezidenta je na programe v sobotu 23. marca a prípadné druhé kolo sa uskutoční 6. apríla, teda o dva týždne neskôr. Na volebnú prezidentskú kampaň môžu kandidáti minúť pol milióna eur. Kampaň sa ukončí 48-hodinovým volebným moratóriom.
Až do 13. februára bude desaťčlenná komisia zamestnancov NR SR preverovať všetky odovzdané podpisy. Kandidáti do 13.