Prvé sväté prijímanie je pre dieťa a celú jeho rodinu významnou udalosťou. Je to cesta k jedinečnému stretnutiu s Ježišom Kristom, ktorý sa im chce darovať ako Život. ThLic. zdôrazňuje, že viesť deti k Pánovmu stolu je pekná, ale zodpovedná úloha. "Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň".
Čas prípravy je cestou. Kto je Ten, kto príde? Je to Ježiš Kristus. Kňaz, katechéta a rodičia, každý svojím spôsobom ide spolu s deťmi touto cestou, na ktorej spoznávajú Ježiša Krista. Deti sú na ceste k prvému svätému prijímaniu veľmi otvorené pre Ježiša, pre Jeho život a lásku. Postupne vstupujú do osobného vzťahu k Nemu. Je to prvá láska, ktorá ich v údive a počúvaní robí jemnocitnými.
Deti majú spoznať Ježiša Krista, ktorý prichádza, aby priniesol spásu, aby uzdravoval. Ježiša chceme stretnúť zmyslami i srdcom. Preto počúvame o Ježišovi, ktorý lieči oči, uši, ruky, nohy, ale i srdcia ľudí.
Príprava na prvé sväté prijímanie nie je len o získavaní vedomostí, ale aj o budovaní osobného vzťahu s Ježišom Kristom.
Príprava na prvé sväté prijímanie
1. Obdobie prípravy
Obdobie, v ktorom sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie (9-10 rokov) je pre dieťa dobou príjemnou, bez ťažkých osobných bojov a konfliktov. Deti sa dajú ľahko ovládať. Ako je po intelektuálnej stránke učenlivé, ochotné získavať vedomosti, tak je po mravnej stránke poslušné, ochotné prijímať mravné zásady a dodržiavať ich. Obdobie nevychovanosti malých detí sa skončilo a obdobie nevyrovnanosti v puberte ešte nezačalo.
Deti sú poddajné, ochotne sa podrobujú autoritám, ku ktorým majú dôveru a ctia si ich. Aj po telesnej stránke je to obdobie šťastnej doby. Povaha človeka je v ďaleko väčšej miere výsledkom výchovy než výsledkom vrodených dispozícií. Človek sa rodí s určitými predpokladmi, ale ako sa tie rozvinú, na tom má podiel výchova. Od toho závisí, či sa dieťa stane osobnosťou.
Je ňou, pokiaľ má svoju tvár. Človek je osobnosťou v maximálnej miere, keď je minimálne neutrálny, ľahostajný, nevšímavý a maximálne stranícky ku všetkému významnému. Takýto človek má zmysel pre druhých ľudí, je pre nich hodnotou. Nepostrádateľnou podmienkou vývoja dieťaťa je l á s k a k nemu.
Je povinnosťou všetkých, ktorí sú s deťmi tohto veku v styku pomôcť im budovať charakter, pomáhať im stať sa osobnosťou, nájsť svoje miesto v živote i vo svete, a hlavne byť človekom naozajstne radostným. Dieťa musí byť zavčasu privykané k všetkému dobrému sústavným a častým cvikom. Dôležitý je živý vzťah k Bohu a cvičenie vôle. Od začiatku školskej dochádzky sa dieťa stretáva s pojmom povinnosť.
Je to obdobie zmyslového vnímania, dieťa je neschopné abstrakcie. Preto pri katechéze treba rozprávať konkrétne, na príkladoch, nie abstraktným spôsobom. Preto v náboženskom poučovaní treba uplatňovať udalosti zo Starého a Nového zákona, životopisy svätých, udalosti z cirkevných dejín, z misií... Dieťa začína prežívať viac to, čo vidí na osobách okolo seba.
Rodičia musia predchádzať dobrým príkladom, majú nájsť dobrých kamarátov. Deti nerozumejú prísloviam a symbolickému vyjadrovaniu skutočnosti. Preto treba dôkladne vysvetliť podobenstvá na príkladoch, vychádzať z vlastných skúseností, z doterajších vedomostí. Nezabúdajme často pripomínať dobrotu, lásku, milosrdenstvo Božie, upozorňovať na veľkosť - byť kresťanom, veľkosť tejto milosti a zodpovednosť, ktorá z toho pre mňa vyplýva. "Z Jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou" (Jn 1,16).
Dieťa potrebuje lásku. Ak má mať dieťa rado iných, musí byť inými milované. Človek môže vyrastať len v atmosfére lásky. Dieťa potrebuje istotu, že ho rodičia majú radi. Dieťa potrebuje, aby ho akceptovali. Dieťa potrebuje pocit bezpečnosti, musíme ho chrániť pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho sveta. Dieťa potrebuje miesto, kde sa cíti isté a bezpečné.
Keď často mení svoj pobyt, a keď sa často menia ľudia, ktorí sa o neho starajú, nevznikne u neho pocit, že je niekde doma, k nikomu a ničomu nepriľne a s ničím nezrastie. Dieťa potrebuje vzor. Dieťa potrebuje nehatený prejav - nemôže sa zdravo vyvíjať, ak žije vo svete zákazov, obmedzení, hrozieb a trestov. Dieťa potrebuje všestranný rozvoj. V dieťati sú skryté vývojové možnosti, ktoré ani nepoznáme.
2. Miesta prípravy
Kvôli negatívnym vplyvom nebolo by dobré vykonávať prípravu na prvé sväté prijímanie len v kostole, len doma alebo len v škole. Je potrebné striedať tieto miesta. Každý iný priestor je pre dieťa cudzí: fara, nejaká cudzia miestnosť... Je tam iná atmosféra, na akú sú deti zvyknuté. Atmosféra, na ktorú nie sú deti zvyknuté, prináša so sebou dojem, že to nemá vplyv na ich život, je to vytrhnuté z ich života. Dieťa má byť k Ježišovi privádzané vo svete, na ktorý je zvyknuté.
Poznanie právd viery musí ísť nutne ruka v ruke so životom viery - teda naša náboženská výuka musí v sebe nutne obsahovať i náboženskú výchovu k viere. "Keďže rodičia dali život svojím deťom, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu. Rodičia tu majú nenahraditeľnú úlohu. Výchova v rodine je úlohou, ktorú majú rodičia splniť v mene Cirkvi. Záujem rodičov o celú výchovu, ktorá sa dieťaťu dostáva v škole na hodinách náboženstva, je dôležitou požiadavkou.
Dnes často počujeme o požiadavke katechézy dospelých. Mnohí kňazi hovoria: deti mám v škole na náboženstve, mladých mám v rôznych krúžkoch, ale dospelých? Pri rodičoch prvoprijímajúcich detí sa naskytuje výborná šanca. V dobe prípravy na prvé sväté prijímanie ide o nutnosť stretnutia sa s rodičmi. Na začiatku bolo povedané, že rodičovský dom je jedným z miest prípravy na sviatosti a rodina je prvým faktorom výchovy, nesmie sa na žiaden pád na ňu zabudnúť v príprave na prijatie Eucharistie.
Pri sviatosti zmierenia sa často hovorí o "dobrom dieťati a dobrom Otcovi", o Božej láske a láske k blížnemu. Kňaz - katechéta môže uviesť rodičov do toho, ako môžu robiť s deťmi večer spytovanie svedomia, ako majú celý svoj rodinný život nasmerovať na život s Bohom. Kňaz, katechéta nemá hovoriť rodičom, že majú s deťmi spievať a modliť sa, ale má to s rodičmi prakticky urobiť. Nech kňaz vykoná s rodičmi spoločnú kajúcu pobožnosť. Nech ju nielen vysvetlí, ale nech ju vykoná.
V žiadnom prípade nemajú byť večery s rodičmi len čistými inštrukciami. Tretí večer s rodičmi sa zaoberá biblickou prípravnou lekciou na Eucharistiu. Nie až na poslednom stretnutí s rodičmi, ale oveľa skôr, mal by kňaz hovoriť rodičom o príprave domácej slávnosti prvého svätého prijímania. Keď to bude robiť spolu so školou, bude to veľká pomoc. Katechéta môže pripraviť slávnostný stôl - vyzdobený pravými kresťanskými symbolmi. Poradí matkám, čo by mohli podarovať deťom pri tejto príležitosti. Predíde sa tak tomu, čo nemá s charakterom tejto slávnosti nič spoločné.
Pri vyučovaní náboženstva, ktoré katechéta vykonáva v triede, môžu pokračovať negatívne prvky školskej atmosféry. Katechéta by mal byť aspoň desať minúť pred začiatkom vyučovania na školskom dvore. Mal by tak príležitosť prehovoriť pár priateľských slov s deťmi. To občerství školskú atmosféru. Potom môže ísť s deťmi do triedy a bolo by dobre, keby - celkom proti zvykom školy - namiesto pobožného vojenského salutovania, pozdravil deti milými slovami.
Modlitba nemusí byť na začiatku hodiny. Deti si môžu z času na čas vymeniť miesta alebo vybrať miesta. Je to oveľa sympatickejšie ako pevný a nemenný zasadací poriadok všedného školského dňa. Keď sa počas hodiny nebude písať, sú lavice prebytočné, katechéta ich môže s pomocou žiakov uložiť stranou a stoličky môžu poukladať do kruhu. To je iste možné len pri menšom počte žiakov.
Ak niekto vstúpi do triedy, hneď cíti, aká je tam atmosféra. Vytvára ju mnoho vecí, ktoré vplývajú na svet detí.
- naše správanie je vzorom pre deti, máme vydávať živé svedectvo. Sme najdôležitejším ilustračným materiálom.
- poriadok a pravidelnosť - deti to cítia ako potrebu. Neporiadok a nepravidelnosť deti mätie.
3. Vlastná činnosť detí
Vlastná činnosť detí má prednosť pred prednáškou katechétu. Toto sa musí zohľadňovať už pri reči katechétu. Keď hovorí príliš rýchlo, menšie dieťa nestačí počúvať, prijímať, premýšľať, preložiť si to do konkrétneho života. Po troch až štyroch vetách, ktoré patria spolu, má urobiť krátku prestávku na zamyslenie. Čím môžu deti prispieť k vyučovaniu samé, to im nesmie katechéta odňať.
Namiesto toho, aby sa katechéta napríklad spýtal, ako sa správa rodina pri stole, položí otázku: "Prečo musí Peter dnes jesť sám pri malom stole?" Deti potom rozprávajú negatívne: vyrušoval pri stole... Sedenie v kruhu má pri takýchto rozhovoroch prednosť a výhodu. Deti musia na seba vidieť. Činnosť detí nespočíva len v počúvaní a rozprávaní. Pre menšie deti písanie znamená veľkú námahu. Ich spôsob ako sa vyjadriť, je maľovanie alebo kreslenie.
Maľovanie alebo kreslenie, hoci by trvalo aj 15 minút, nie je to stratený čas. K primeranej detskej forme činnosti patrí v neposlednom rade spev detských piesní, ktoré katechéta starostlivo vyberá. Piesne, ktoré sa budú spievať pri slávnosti prvého svätého prijímania nesmú sa násilne učiť tesne pred prvým svätým prijímaním. Nielen piesne, ale aj odpovede, ktoré budú spievať a hovoriť pri slávnosti sa môžu učiť spôsobom rytmického rozprávania. Hlavné slovo bude zdôraznené tlesknutím alebo zvukom triangla. Text má byť vyslovený pekne a zreteľne.
Únava je faktorom, ktorý musíme brať do úvahy. Všetko, čo je počas únavy na vyučovaní deťom predkladané, je stratené. Keď katechéta vynucuje intenzívnu činnosť napomínaním, trestom alebo nútením, dostavuje sa nechuť a negatívne pocity.
Dosiahne sa potom opak toho, čo máme dosiahnuť na vyučovaní v príprave k sviatostiam: namiesto stále väčšej lásky k Ježišovi, namiesto vzrastania vzťahu k Bohu, vzniká komplex antipatie voči všetkému, čo sa týka Ježiša a sviatostí, Cirkvi a Boha. Nábožensky preťažené deti môžu byť skôr zlými kresťanmi ako nábožensky nepreťažené deti. Prvé prerušenie hodiny má byť obyčajne po 15 až 18 minútach.
Katechéta má zahrať s deťmi pri otvorenom okne nejakú pohybovú hru. Na oživenie pozornosti sa neodporúča hrať nejakú biblickú hru. Zaspievame piesne s rytmickým pohybom alebo sprevádzanej na nejakom hudobnom nástroji, môže poslúžiť ako oživenie hodiny.
Človek má do činenia s hluchými a chromými, s vďačnými a s nevďačnými, so snilkami a realistami, líškami a vtákmi, kvetmi a stromami, hadmi a holubicami, tu je zas vylúpené oko. Ježiš hovorí a plače, žehná a karhá, vystiera ruky a zdvíha ležiacich. To je spôsob, akým Ježiš zaobchádza s ľuďmi a ako ľudia zaobchádzajú s Ježišom. Čo z toho ostalo v našom vyučovaní, ktoré sa často stáva odovzdaním vedomostí namiesto rozširovania radostného posolstva?
Príprava k sviatostiam je cestou - cestou k Ježišovi, nie k sviatosti ako liturgickému úkonu, nie ku kresťanskej povinnosti, k mesačnej spovedi a sv. prijímaniu, skrátka, nie navonok zbožnej veci. K tomuto Pánovi prichádzame ako ľudia. Cesta dieťaťa k Ježišovi nie je teda cestou vedomostí o sviatostiach. Preto má byť učenie naspamäť v príprave na prvé sväté prijímanie obmedzené na najmenšiu mieru.
Katechéta sa má oslobodiť od toho, aby hovoril: len vtedy malo vyučovanie úspech, keď som sa im dal z jednej hodiny na druhú naučiť niečo naspamäť. K stretnutiu s Kristom došlo na hodine vtedy, keď boli deti zo srdca dojaté, keď sa s oddanosťou modlili alebo s radosťou zaspievali Pánovi pieseň chvály. Ak sa rozhodli niečo dobré vykonať a cvičili sa v láske alebo vo voľnom rozhovore vyjadrovali svoje zážitky a skúsenosti a vedeli ich voviesť do sveta náboženstva. Keď v aktívnom tichu odovzdali Bohu svoje starosti a nakoniec, ak sa podarilo, že deti idú rady k sviatosti pokoja a odpustenia, že si vážia a učia sa milovať slávnosť sv.
Keď sa katechéta na konci prípravy k sviatostiam pýta: "Čo vedia deti naspamäť?" "Čo vedia o tom povedať?" "Čo by som im mohol vyčítať?" Teda sú schopné alebo nie sú schopné "úspešne prijať sviatosti", pýta sa zle.
4. Milosť a sviatosti
Najprv si musíme objasniť pojem milosti. Nepredstavujeme deťom milosť pomocou vecných pojmov, napr. ako zlatú hodnotu v duši, ktorú strácame smrteľným hriechom alebo ako lampu, ktorou prechádza elektrický prúd. Sviatosti nepredstavujeme príliš hmotne ako nástroje, ale skôr ako stretnutie dvoch bytostí. Prijať sviatosť znamená stretnúť sa so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý žije stále vo svojej Cirkvi. Každá lekcia o sviatostiach a o milosti je tvrdým orieškom. Analógiu pre sviatosti môžeme nájsť len v skúsenostiach, ktoré už deti prežili.
Každé dieťa vie, že obyčajným znamením, gestom, slovom sa môže zmieriť s mamičkou, nadviazať priateľstvo a podobne.
5. Prvá svätá spoveď a prvé sväté prijímanie
Je to škoda, že u mnohých detí prvé sväté prijímanie s Kristom vo sviatosti lásky, v Eucharistii, je sprevádzané veľkým strachom a úzkosťou z prvej spovede. Prečo vzbudzuje prvá sv. spoveď v deťoch takú úzkosť a strach? Z liturgického hľadiska je to najťažšia sviatosť. Má veľmi jednoduchý obrad a jej spoločenský charakter je veľmi skrytý. Preto je potrebné viesť dieťa k správnej liturgickej forme tejto sviatosti, aby sa nestala len obyčajným vypočítavaním hriechov. V nej môžeme vidieť návrat k Bohu, čo v sebe zahrňuje odlúčenie od všetkého, čo nie je Boh.
Z Biblie vyplýva fakt, že hriech nás robí chorými a slabými (Ž 37). U detí môžeme vzbudiť vedomie, že svojimi hriechmi, i tými najtajnejšími oslabujeme telo Cirkvi, ktorého sme členmi. Sviatosť zmierenia nepredstavujeme, akoby jej jediným cieľom bolo odpustenie hriechov. Má nás tiež spojiť s nebeským Otcom, urobiť nás jeho lepšími deťmi prostredníctvom udelenej milosti.
Vo výuke o sviatosti zmierenia pre prvoprijímajúcich nepreberajme viac ako to, čo sa vyžaduje k platnosti sviatosti. Niekoľko lekcií stačí. Sviatosť zmierenia je sviatosťou radosti a nie strachu. Nezdôrazňujme deťom peklo. Hovorme o pozitívnej hodnote sviatosti zmierenia. Nerobme deťom príliš zložité schémy spytovania svedomia. Dieťa v tomto období ešte neobjavilo vlastnú povahu hriechu, jeho osobný charakter.
Keď vyzývame dieťa, aby sa zahľadelo do svojho vnútra a skúmalo svoju minulosť, nájde tam len veľmi málo. Čím menej sa zahľadí do seba, tým je schopnejšie vidieť Boha. To pravda neznamená úplné zredukovanie spytovania svedomia pre tieto deti, ide len o prispôsobenie sa ich mentalite. Rodičov máme upozorniť na to, aby neprenášali na mravnú úroveň chyby a malé priestupky detí tohto veku: "Pán Ježiš sa na teba rozhneval", "urazil si Krista Pána", "musíš sa vyspovedať"..., dieťa vôbec nevidí vzťah ...
Otázky a odpovede pre prvoprijímajúcich
- Čo zlé urobili prví ľudia v raji? Spáchali hriech neposlušnosti voči Pánu Bohu.
- Škodil hriech prvých ľudí len Adamovi a Eve? Hriech prvých ľudí škodí všetkým ľuďom. Volá sa dedičný hriech.
- Kto je Duch Svätý? Duch Svätý je tretia Božská osoba, pravý Boh, ktorého poslal Pán Ježiš apoštolom na Turíce.
- Čo je Cirkev? Je spoločenstvo pokrstených ľudí, ktorí veria v Pána Ježiša. Cirkev ustanovil Pán Ježiš.
- Koho ustanovil Pán Ježiš za hlavu Cirkvi? Pán Ježiš ustanovil za hlavu Cirkvi apoštola Petra a jeho nástupcov, ktorých voláme „pápež“ alebo „svätý Otec“.
- Ako sa volá terajší pápež? Terajší pápež sa volá Benedikt XVI.
- Odkedy patríš do Cirkvi? Do Cirkvi patrím od svätého krstu.
- Akého si náboženstva? Som kresťan katolík.
- K čomu nás zaväzuje krst? Krst nás zaväzuje, aby sme mysleli, rozprávali a konali podobne ako Pán Ježiš.
- Ktoré prikázanie je najväčšie? Najväčšie prikázanie je prikázanie lásky.
- Čo je hriech? Hriech je najväčšie zlo. Hriechom odchádzame od Pána Boha a od ľudí.
- Ako sa spácha hriech? Hriech sa spácha tak, že prestúpime Božie prikázania. Myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.
- Sú všetky hriechy rovnaké? Všetky hriechy nie sú rovnaké. Sú hriechy ťažké a ľahké.
- Kto môže odpúšťať hriechy? Hriechy môže odpúšťať Pán Ježiš, lebo on je Boží Syn.
- Komu dal Pán Ježiš moc odpúšťať hriechy? Pán Ježiš dal moc odpúšťať hriechy apoštolom.
- Čo je pri svätej spovedi najdôležitejšie? Pri svätej spovedi je najdôležitejšie dobré vyznanie hriechov a úprimná ľútosť.
- Čo je Sviatosť Oltárna? Sviatosť Oltárna je opravdivé Telo a Krv Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína.
- Kedy ustanovil Pán Ježiš Sviatosť Oltárnu? Pán Ježiš ustanovil Sviatosť Oltárnu pri Poslednej večeri.
- Čo urobí Pán Ježiš slovami kňaza pri každej svätej omši? Pán Ježiš slovami kňaza pri svätej omši premení chlieb a víno na svoje Telo a Krv.
- Koho prijímam pri svätom prijímaní? Pri svätom prijímaní prijímam živého Pána Ježiša.
- Čo nesmiem mať na duši, aby som mohol ísť na sväté prijímanie? Aby som mohol ísť na sväté prijímanie, nesmiem mať na duši ťažký hriech.
- Ako sa ešte mám pripraviť na sväté prijímanie? Tak, že hodinu pred svätým prijímaním nič nejem a nepijem, okrem vody a liekov.
- Kedy máme ísť na svätú omšu? Na svätú omšu máme ísť každú nedeľu a prikázaný sviatok.
Dôležitosť svätého prijímania
Svätým prijímaním začína vo vás niečo, čo nazývame duchovný život. Pán Ježiš je tým Životom a keď ho prijmeme, On začne v našom živote robiť veľké a dobré veci. Pán Ježiš je druhá Božská Osoba, Vtelené Božie Slovo. Pán Ježiš v jednom podobenstve hovorí o sebe, že Božie Slovo je ako zrno zasiate do zeme. Človek, ktorý ho zasial, či sedí a či stojí, či bdie a či spí, to zrno rastie a on ani nevie ako.
Deti, čo myslíte, prečo sa dvaja ľudia berú? Ja si myslím, že preto, lebo človek zisťuje, že sám nedokáže byť šťastný. A podobne je to aj s našou dušou. Ona sama nevie byť šťastná. Je ako prázdny pohár. Prázdny pohár môže byť pekný, ale nikto sa z neho nemôže osviežiť, ak v ňom nieje žiaden nápoj. Boh je obsahom. Naša duša je ako zeleninová záhrada. Rastie v nej dobré i zlé. My vieme, že v záhrade je potrebné stále trhať burinu. Podobne je to aj v našej duši. Ale jedine Ježiš vie, čo je burinou v našej duši.
Keď prijmeš Pána Ježiš pod spôsobom chleba, nemysli si, že ten chleba bude mať nejakú zvláštnu chuť. Možno, že ani nič pri sv. prijímaní nepocítiš. Ale dôležité je veriť, že Ježiš naozaj v tej chvíli vstupuje do tvojho srdca. Je dôležité veriť, pretože Ježiš to hovorí. Kedysi dávno sv. Tomáš napísal slova jednej piesne o sv. prijímaní a v nich hovorí: „zrak môj i chuť chceli by ma oklamať, ale sluch ma učí pevnú vieru mať.” Verme, preto lebo to hovorí Ježiš, ktorý bol ukrižovaný a slávne vstal zmŕtvych a On je náš Pán a Boh.
Doteraz ste prijímali duchovne Pána Ježiša, keď ste počúvali Božie Slovo a keď ste sa modlili. Dnes ho prijmete v jeho Tele, aby ste mali istotu, že On naozaj vstúpil do vás a odteraz bude vo vás prebývať, jedine keby ste ho ťažkým hriechom urazili, musí od vás odísť. Vtedy treba hľadať cestu naspäť skrze svätú spoveď. Keď sa jedná o všedný hriech vtedy stačí oľutovať a môžete pokračovať vo sv.
Modlitba pred sv. prijímaním:
Pane Ježišu, ty si môj Boh a Pán. Ty si môj Spasiteľ a Vykupiteľ. Ty si môj najlepší priateľ. Verím, že si prítomný vo sviatosti Oltárnej ako Boh a človek. Verím, že si skrytý v nebeskom chlebe a chceš byť pokrmom mojej duše. Verím nie preto, že som to pochopil, ani nie preto, že som to videl a ochutnal, ale verím pre Tvoje Slovo. Ty si Ženích mojej duše. Milujem ťa z celého srdca a veľmi túžim po Tebe. Príď Pane Ježišu. Posväť mi dušu i telo a ochraňuj ma, aby som mohol byť s tebou šťastný naveky.
Po sv. prijímaní:
Dobrý Ježišu, ďakujem Ti, že si prišiel ku mne. Klaniam sa ti a milujem ťa. Klaniam sa ti spolu s mojím anjelom strážnym i so všetkými anjelmi a svätými. Prijímam ťa ako svojho Pána a Spasiteľa. Aký som šťastný! Ty si môj a ja som tvoj. Ty si vo mne a ja v tebe. Pomáhaj mi, aby som sa vždy viac a viac podobal tebe. Aby som ťa vždy viac a viac miloval a kvôli tebe aby som miloval všetkých svojich blížnych a dobre robil každému. Daj, aby som veľmi miloval tvoju i moju nebeskú matku Máriu. Zachovaj ma vo svojej láske a milosti. Požehnaj ma a požehnaj i mojich rodičov i všetkých mojich drahých.
Duša Kristova , posväť ma!Telo Kristovo, spas ma!Krv Kristova, opoj ma!Voda z boku Kristovho, obmy ma!Umučenie Kristovo, posilni ma!O dobrý Ježišu, vyslyš ma!Do svojich svätých rán, skry ma!Nedaj mi odlúčiť sa od teba!Pred zlým nepriateľom chráň ma!V hodinu mojej smrti povolaj ma!A káž mi prísť k tebe, aby som ťa chválil s tvojimi svätými na veky vekov!
Príbeh Stašu Ossowskiho
8-ročný Stašu sa nemohol pripojiť k svojim priateľom a spolužiakom ani v príprave a ani na samotnej sv. Pre kňaza Tadeusza Wandtku z farnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Osiecznej bolo prvé sväté prijímanie pre chlapca veľkým momentom. Ako pripustil v rozhovore, kňaz sám mal oči zaliate slzami počas svätej omše v deň prvého sv. prijímania pre Stašu.
Rodina Ossowských žije priamo vo farnosti. Otec Stašu je vo farskej rade a je zapojený do rôznych aktivít vo farnosti. Chlapec sa pripravoval na prijatie sviatosti od začiatku školského roka v rámci svojej triedy počas hodín náboženstva a ďalších stretnutí v kostole. Celá trieda prišla na Stašovu sv. „Rozhodol som sa, že akýkoľvek deň alebo noc to bude, budem sláviť svätú omšu pre neho a dám Stašovi prvé sväté prijímanie. V očiach chorého dieťaťa som počas toho dôležitého momentu videl skutočnú, autentickú radosť“ - spomína emóciami premožený kňaz Tadeusz Wandtka. Všetko sme pripravili, vyzdobili kostol, pozvali rodinu a priateľov, kúpili darčeky a kvety. Na tento ceremoniál, ktorý sa konal 3.
tags: #post #hodinu #pred #sv #prijimanim