Pôst už dávno nie je len záležitosťou náboženstva a prípravy na Veľkú noc. V súčasnej dobe sa slovo pôst prestáva spájať iba s náboženstvom a obdobím pred Veľkou nocou. Internet je plný návodov, ako dodržiavať prerušované pôsty a aké benefity majú pre naše telo. Začínajú sa stávať populárne obdobia, kedy človek nekonzumuje nič alebo obmedzuje isté potraviny. Je ľahké stratiť sa v pravom zmysle kresťanského pôstu a neurobiť z neho štyridsaťdňovú diétu.
Pôstne obdobie a tradície na Slovensku
Popolcovou stredou začíname štyridsaťdňové Pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Pôst pred Veľkou nocou patrí medzi najdôležitejšie obdobia kresťanského roka. Ide o štyridsaťdňovú pripravu na najväčší kresťanský sviatok - Veľkú noc, kedy si veriaci pripomínajú smrť a zmŕtvychvrstanie Ježiša Krista. Toto obdobie je časom pokánia, sebareflexie a duchovného rastu.
Na Slovensku je v mnohých veriacich rodinách obzvlášť dôležitý a dodržiava sa pomerne prísne. Pôst pred Veľkou nocou je silnou tradíciou, ktorá má hlboké korene v kresťanskej viere. Ponúka príležitosť na duchovnú obnovu a sebareflexiu a prípravu na najväčší kresťanský sviatok.
Slovo „pôst“ v sebe nesie nielen fyzické, ale aj duchovné dimenzie. V kresťanskom kontexte ide o obdobie, kedy sa veriaci snažia priblížiť k Bohu prostredníctvom modlitby, odriekania, dobrých skutkov a solidarity s ľuďmi, ktorí trpia nedostatkom. Pôst začína Popolcovou stredou a trvá až do Veľkonočnej nedele. Počas tohto obdobia sa veriaci venujú intenzívnejšej modlitbe, čítaniu Biblie a rozímaniu nad Ježišovou obetou za ľudstvo.
Tradičný pôst je charakteristický predovšetkým obmedzeniami v jedle. Mnohí veriaci sa vzdávajú aj iných požitkov, ako je sladkosti, alkohol, fajčenie, sledovanie televízie alebo používanie sociálnych sietí. Pôst nie je len o odriekaní sa, ale predovšetkým o duchovnej obnove. Postiaci sa si majú uvedomiť svoje slabosti, prehĺbiť svoju pokoru, posilniť svoju vieru a tiež silnú vôľu.
Dôležitou súčasťou pôstu je aj konanie dobrých skutkov, ako pomoc blížnym, prispievanie na charitatívne účely alebo venovanie času modlitbám. Pôst pred Veľkou nocou nám pripomína, že v časoch odriekania nachádzame životnú silu, ktorá nám pomáha stať sa lepšími. Toto obdobie je pozvaním k prehĺbeniu viery, ale aj ľuďom nepraktizujúcim vieru má čo ponúknuť.
Napríklad prehodnotenie životných priorít, spomalenie života, vyjadrenie vďačnosti za to, čo nám bolo dopriate a zameranie sa na to, čo je v živote skutočne dôležité. Ak vám tradičný pôst nič nehovorí, nevedie vás k nemu viera alebo sa naň necítite zo zdravotných či iných dôvodov, pokojne si vyskúšajte nejakú jeho obmenu, ktorá bude vyhovovať vášmu životnému štýlu. Ponúknuť vám aj v takejto forme môže viacero prínosov pre fyzické a duševné zdravie.
Na štedrovečerných stoloch si Slováci najčastejšie doprajú kapustnicu, prípadne šošovicovú polievku. Samozrejmosťou je zemiakový šalát a ryba, najčastejšie kapor. Nezabúdajú ani na tradičné oblátky s medom a cesnakom, či vychýrené bobáľky s makom. Až 74 percent Slovákov dodržiava pôst na Štedrý deň a 68 percent obyvateľov sa zúčastňuje na polnočnej svätej omši, najmä na východe Slovenska.
Veľký piatok a pôst
Veľký piatok je posledným dňom veľkého pôstu. V tento deň je podľa tradícií a učenia Cirkvi predpísané držať prísny pôst, čo znamená zdržovať sa jedla, najmä mäsa. Katolíci podľa pravidiel Cirkvi na Veľký piatok držia prísny pôst. Znamená to, že sa počas tohto dňa môžu raz do sýta najesť a takisto zjesť aj dve menšie jedlá počas dňa.
Čo je však najdôležitejšie, žiadne z týchto pokrmov nesmie obsahovať mäso. Výnimkou sú však ryby a iné morské živočíchy. Podľa starobylých pravidiel mal v tieto dni byť pôst zdržovaním sa telesných pôžitkov, čím bolo napríklad mäso z teplokrvných zvierat. Podľa vtedajšieho učenia sa na Veľký piatok neprelievala krv zvierat, pretože v tento deň bol obetovaný sám Ježiš Kristus.
Ryby boli povolené aj preto, že nedýchali pľúcami. Veľmi často sa jedávali aj bobry či vydry. Stredovekí ľudia dokonca počas pôstu nesmeli jesť ani žiadne živočíšne produkty - ako bolo mlieko či vajcia. V minulosti počas Veľkého piatku ľudia jedávali pokrmy z múky - ako chlieb, pečivo, placky, kaša, ale aj strukoviny, zelenina či sušené ovocie. To platí aj dodnes.
Rybacie mäso je totiž veľmi výživné a zdravé. Ryba je totiž výborný zdroj proteínov, vitamínu D, selénu a Omega-3 mastných kyselín. Vďaka častému konzumovaniu rýb existuje menšie riziko srdcovo cievnych chorôb, ľudia majú nižší krvný tlak a tiež to má výborný vplyv na mozog. Na Veľký piatok však môžeme siahnuť aj po iných jedlách. Výborným tipom je napríklad zemiakový prívarok s vajíčkom alebo hustá strukovinová polievka.
Niektorí ľudia zvyknú mať vo Veľký piatok sladký obed - napríklad rezance s makom alebo tvarohom či dukátové buchtičky. Sú však aj takí, ktorí tento deň trávia úplne bez jedla. Všetko to závisí od osobných preferencií ale aj zdravotného stavu. Kým v stredoveku sa mohli ľudia najesť až večer, dnes takéto prísne pravidlá neplatia.
Pôst a jeho vplyv na zdravie
Pôsty, ktoré sú dnes také populárne, majú veľmi veľa výhod pre telo. Organizmus sa regeneruje, budujeme si zdravú imunitu a dokonca vieme spomaliť starnutie. Nejde len o fyzické benefity, ale pozitívne vplýva aj na mentálnu pohodu. Môžeme na sebe pozorovať, ako sa nám prečisťuje myseľ, vnímanie a ľahšie sa sústredíme na svoje myšlienky. Zlepšuje sa koncentrácia, ovládanie rozptýlenia a nepozornosti.
Pre organizmus môže byť blahodarný už aj 24-hodinový pôst jedenkrát v týždni. Počas takéhoto pôstu by mal byť zakázaný alkohol, mäso a výrobky z neho, vyprážané jedlá a tiež sladkosti. Naopak, odporúča sa zvýšiť príjem strukovín, ovocia, zeleniny, zemiakov a ryže a, samozrejme, dodržiavať pitný režim. Obľúbený je tiež prerušovaný pôst, niekedy nazývaný 16/8.
Možno ste si práve povedali, že sa tieto pôsty výrazne podobajú na to, čo dodržiavame my kresťania každý piatok a počas veľkých pôstnych dní. Povieme si, že moderná doba priniesla novinky, ktoré vlastne vôbec novinkami nie sú a kresťania sa tým riadia už stáročia.
Liečebný pôst: Tajomstvo zdravia, dlhovekosti a krásnej pleti!
10 benefitov pôstu, aj keď nie ste veriaci:
- Odľahčenie organizmu po období hojnosti, úľava od nadmerného prísunu jedla, cukru, azda aj alkoholu.
- Zlepšenie trávenia, čo pozitívne vplýva na organizmus, dáva mu priestor na regeneráciu a prináša aj benefity v oblasti duševného zdravia.
- Posilnenie imunity, ktorá súvisí s lepším trávením, vyššie stimulovaným imunitným systémom a posilnenou tvorbou nových buniek.
- Zlepšenie inzulínovej citlivosti - pôst pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, čo môže byť prospešné pre prevenciu cukrovky.
- Zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia vďaka zníženiu krvného tlaku a hladiny cholesterolu.
- Zmiernenie chronických zápalov či zníženie a podorenie hojenia zápalových procesov v tele.
- Naštartovanie látkovej výmeny a zlepšené vylučovanie.
- Podpora sebadisciplíny - odriekanie posilňuje vôľu a zvyšuje schopnosť odolávať pokušeniam.
- Zlepšenie nálady s vedomím, že robíme pre seba niečo dobré.
- Zlepšenie kvality pleti, vlasov a nechtov vďaka kvalitnej strave a dostatku odpočinku.
Ako na zdravý pôst
Okrem duchovného a spirituálne rozmeru pôstu vskutku netreba opomenúť ani jeho priaznivé účinky na telo - odľahčenie a prečistenie organizmu, zhodenie prebytočných kilogramov po sviatkoch, návrat k zdravším, ľahším jedlám a zbavenie sa nadmerne zadržiavanej vody. Pôst nám rozhodne pomáha v boji proti civilizačným ochoreniam a priaznivo vplýva na duševné zdravie.
Keď sa povie pôst, ľudia si predstavia hladovku a hneď vedia, že to nie je nič pre nich. Pritom pôst nie je o hladovaní, ale o zvolení menšieho počtu jedál za deň a preferencia ľahkých, vegetariánskych jedál. Strava pritom môže ostať pravidelná a pestrá, no ľahko stráviteľná a bohatá na živiny a vitamíny. Prežitie pôstu výrazne uľahčuje zvýšený pocit tekutín vo forme vody a bylinných čajov, ktorý vám nielen dá príležitosť nepociťovať najmä v prvých dňoch návaly hladu, ale tiež podporí pečeň pri jej prirodzenej funkcii detoxu organizmu.
Druhy pôstu
Ak si chcete vyskúšať pôst, nemusíte voliť len obdobie pred Veľkou nocou a ak vás desí nekonečných 40 dní, tiež nemajte obavy. Pôst môžete praktizovať v akejkoľvek forme a ideálne je zvoliť taký spôsob, ktorý je vám príjemný a viete ho pravidelne zaradiť bez veľkých obmedzení na váš životný štýl či pracovný výkon.
- Jednodňový pôst - tzv. vodný deň: Pri tejto alternatíve pôstu si počas 24 hodín doprajete len vodu alebo bylinné čaje v dostatočnej hojnosti.
- Dlhodobý pôst: V prípade dlhodobého pôstu ide o obdobie, ktorého dĺžku si sami určíte, počas ktorého sa budete stravovať ľahko a zdravo. Zvyčajne sa vzdáte mäsa a mäsových výrobkov a budete voliť len skromné, jednoducho pripravené zeleninové jedlá.
- Prerušovaný pôst: Prerušovaný pôst je vlastne obmedzené okno v rámci dňa, počas ktorého prijímate potravu. Môže to byť 12- až 16-hodinové postenie sa v rámci 24 hodín.
Veľkonočné sviatky a tradície
Veľká noc patrí k najvýznamnejším sviatkom v kresťanskom kalendári a je bohatá na zvyky, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Mnohé z nich dnes už upadli do zabudnutia, niektoré sa však prispôsobili modernej dobe. Kedysi ľudia tieto dni prežívali v hlbokej úcte, tichu a pôste, pričom každý sviatočný deň mal svoje jasne stanovené pravidlá a obmedzenia.
Ako vyzerali veľkonočné sviatky od Veľkého piatku až po Veľkonočný pondelok?
- Veľký piatok: Ticho, smútok a zákaz prác.
- Biela sobota: Upratovanie a pálenie starých vecí.
- Veľkonočná nedeľa: Oslava a kopa jedla.
- Veľkonočný pondelok: Šibačka a oblievačka.
Veľkonočné sviatky sa v dnešnej dobe často nesú v úplne inom duchu než kedysi. Pre mnohých predstavujú najmä predĺžený víkend, oddych a možnosť navštíviť rodinu či odísť na chatu. Duchovný rozmer a tradičné zvyky už nebývajú samozrejmosťou, najmä v mestách.
