Svätý Anton Paduánsky, rehoľník, kazateľ a učiteľ Cirkvi, je jednou z najobľúbenejších a najznámejších postáv katolíckeho sveta. Jeho život bol plný pokory, lásky k Bohu a blížnym, a neúnavnej služby chudobným a trpiacim. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, zázraky a posolstvo, ktoré nám zanechal.
V kategórii Životopisy, osobnosti nájdete knihy plné osudov ľudí, ktorých osudy nezostali nepovšimnuté. Niektorí z nich zasiahli najskôr len ľudí z ich bezprostredného okolia, iní zmenili celý svet. Cirkev oslávenú reprezentujú životopisy svätých a Cirkev putujúcu tie zo súčasnosti.
Život svätého Antona
Svätý Anton Paduánsky sa narodil v bohatej lisabonskej rodine v roku 1195 ako Fernando de Bulhoes a zomrel v roku 1231 v Padove ako rímskokatolícky kňaz, kazateľ, františkán a svätec. Po kňazskej vysviacke prestúpil k bratom františkánom...
Svätý Anton si ma musel dlho dobýjať. Nechcela som ho za patróna a dlho som sa viac modlil k sv. Magdaléne, ktorá bola patrónkou našej skupiny. Obdivovala som ju pre jej nesmiernu lásku, ktorá bola iná, než som ja dovtedy lásku chápala. Ešte som mala veľkú úctu k Panna Márii Frívaldskej, považovala som ju za ochrankyňu môjho povolania a aspoň raz do roka som k nej utiekla, keď som bola na návšteve u rodičov, aby som sa jej vyžalovala a poďakovala.
Už som asi 10 rokov nosila meno sv. Antona, keď mi z Padovy jedna dcéra našej farníčky, ktorá vôbec nechodila do kostola, doniesla jeho sošku a relikvie. Moc som sa nepotešila, teda zo začiatku. Potom mi došlo, že to si ma on sám našiel. Kúpila som si v ruštine jeho životopis a stalo sa to. Konečne mi došlo, akého mám patróna.
Pripúšťam, že často je to tak. Keďže Kristus je a mal by byť stredobodom môjho života, od neho sa snažím odvíjať aj všetko to, čo konám. Keďže som jeho “jedinečný originál”, uvedomujem si, že iba v Ňom a s Ním dokážem zverenú službu vykonávať k úžitku druhých, aby som mohla dať za pravdu sv.
Na začiatku svojej cesty, som sa rozhodovala, pre povolanie zasvätenej ženy. Chcela som patriť úplne Pánovi a hotovo. Nechcem povedať, že mi bolo jedno kde, skôr mi bolo jasné, že to má byť v našej malej Spoločnosti. Počas formácie nás dopovali v láske, to bolo pre mňa obdobie „blaženstva.“
Myslím, že po prvej skúsenosti takej mimoriadnej blízkosti Boha ku mne v chudobnom, som sa utvrdila, že to je ono, to je moje - stretať Boha v chudobnom. Nebola to už len viera v to, že v blížnom ma čaká Boh, ale ja som sa ho skutočne dotýkala. Takých zážitkov nie je veľa, ale sú nezabudnuteľné.
V prvom rade som sa rozhodla, že chcem byť šťastná. Časom som pochopila, že šťastná môžem byť iba vtedy, ak pôjdem cestou, ktorú mi pripravil Boh.
Z 25 rokov svojho svätého povolania som slúžila 18 rokov v Rusku a ostatné som slúžila na Slovensku, teda nepočítajúc apoštolskú skúsenosť v Čechách a misijný týždeň v Rumunsku 😉Neviem povedať, ktoré obdobie bolo ťažšie, lepšie, krajšie, dôležitejšie. Som vďačná za každý deň v službe Pánu Bohu, aj za ten najobyčajnejší, možno najnudnejší, lebo som bola s Ním.
Asi najvďačnejšia som za Božiu trpezlivosť so mnou, že na mňa stále čaká, pokiaľ mi to „dôjde“ a viem prijať, pochopiť, odovzdať situáciu, udalosť… Za to, že som mohla počas každého obdobia nielen veriť, ale aj prežívať, že ma vedie, že mi dáva vidieť ako ďalej, nielen mne, ale aj tým čo boli so mnou.
Som veľmi vďačná, že som Ježiša denne mohla stretať a že sa mi nechal poznávať v chudobných.
Svätý Anton Paduánsky
Posolstvo a odkaz
Svätý Anton nám zanechal bohaté dedičstvo duchovných myšlienok a príkladov, ktoré sú aktuálne aj v dnešnej dobe. Jeho život bol svedectvom o tom, že pravá láska k Bohu sa prejavuje v službe blížnym, najmä tým, ktorí sú v núdzi. Tu je niekoľko kľúčových aspektov jeho posolstva:
- Láska k chudobným: Svätý Anton sa neúnavne venoval pomoci chudobným a trpiacim. Vidieť v nich Krista a slúžiť im bolo pre neho prioritou.
- Pokora a jednoduchosť: Žil skromným životom, odriekal si svetské radosti a sústredil sa na duchovné hodnoty.
- Modlitba a kontemplácia: Pravidelná modlitba a hlboká kontemplácia boli základom jeho duchovného života.
- Kázanie a šírenie evanjelia: Bol vynikajúcim kazateľom, ktorý s horlivosťou šíril Božie slovo a povzbudzoval ľudí k pokániu a obráteniu.
Zázraky a udalosti
Počas svojho života a aj po smrti bol svätý Anton spojený s mnohými zázrakmi a udalosťami, ktoré svedčia o jeho svätosti a Božej milosti. Tu je niekoľko príkladov:
- Zázrak s mulicou: Svätý Anton dokázal presvedčiť mulicu, aby sa poklonila pred Eucharistiou, čím dokázal prítomnosť Krista v Sviatosti oltárnej.
- Zázrak s rybami: Keď ho ľudia odmietli počúvať, kázal rybám, ktoré sa zhromaždili, aby ho počúvali.
- Nájdenie stratených vecí: Svätý Anton je často vzývaný ako patrón stratených vecí, pretože mnohí ľudia svedčia o tom, že im pomohol nájsť to, čo stratili.
Je veľa príhod, ktoré som zažila. Nad mnohými sa dá pousmiať a nad inými povzbudiť. Chcem sa podeliť s jednou z nich… Keď som pôsobila v Košiciach, k mojej každodennej službe patrilo aj rozdávanie polievky chudobným. Istý čas sme chodievali rozdávať aj do útulku. Priviezli tam jednu pani, ktorá bola podvyživená a veľmi zanedbaná. Vôbec nerozprávala. Každý deň sme ju poumývali a nakŕmili.
Jeden s mojich prvých chudobných v Nižnom Tagile bol Valoďa. Bol iný ako ostatní chorí na tuberkulózu. Bol inteligentný, bývalý majster z učilišťa. Bol úplne slepý. Učil ma po rusky a keď som si niečo hundrala po slovensky, povedal: „vy máte taký spievajúci jazyk“. Vybavili sme mu invalidný dôchodok a okrem iného mal veľkú túžbu nás - sestry, uvidieť. Po operácii, keď mu dali dole obväzy a mohol nás vidieť, zostal veľmi zaskočený. My sme sa začali smiať, že asi hrozne vyzeráme. Ešte je veľmi milé, že ma niektorí ľudia volajú António, nevedia, že je to ženské meno.
V komunite, kde mojou službou bola obsluha v jedálni, ktorú som sa ju snažila čo najlepšie plniť, snažila sa byť úslužná, ochotná, srdečná. Vo svojej horlivosti minúť všetko jedlo toho dňa, som viac krát obehla jedáleň a ponúkala ho, aby nevyšlo nazmar.
V mojej službe šírenia mariánskej úcty cez Zázračnú medailu a ZZM sme zažili mnoho skúsenosti, na humorné si veľmi nepamätám, ale si pamätám, ako sme zažívali Božiu blízkosť, blízkosť Panny Márie, jej príhovor a ochranu. Pri jednej ceste, za účelom apoštolátu ZZM - Podomovej návštevy Panny Márie Zázračnej medaily, sme zažili rýchly zásah Panny Márie Zázračnej medaily. Naša cesta viedla do farnosti - cca 40 km po horách, bez dedín a civilizácie. V meste, z ktorého sme vychádzali, sme plánovali natankovať benzín, ktorý sme už nutne potrebovali.
Keďže sme tam neboli „doma“, sústredili sme sa na cestu, aby sme správne odbočili a vyšli z mesta. A tak sa stalo, že na benzín sme zabudli… Až po dobrej chvíli modlitby, rozhovoru a obdivu krásnej jesennej prírody, sestričke, ktorá šoférovala padol zrak na „ručičku“, ktorá ukazovala, že benzín nemáme už ani v rezerve. Prenikla ju hrôza, hovorí mi: „Sestrička, my ideme už len na milosti Božej.“ A tak sme zintenzívnili modlitbu k Panne Márii, aby sme nezostali „visieť“ v tých horách.
Prosili sme Pannou Máriu, aby sa o nás postarala. Len čo sestrička dopovedala vetu, že „tu v týchto horách by sa uživila aj benzínka“ - „už kvôli nám ju tu mohli postaviť“, zrazu sme zbadali značku benzínovej pumpy. Zastavila som a spýtala sa jedného pána, kde je tá benzínka. Bola asi 200 m od nás. Nemusel nás tam, vďaka Bohu, nikto tlačiť a keď sestrička natankovala, neustále tomu pracovníkovi ďakovala za to, že tu tá benzínka je, že ich tu sám Pán Boh „postavil“, že kvôli nám ju tu postavili, - že sme už išli len na „milosti Božej“, atď, atď. Do farnosti na stretnutie ZZM sme šťastne a načas prišli.
Keď sme sa potom v užšom kruhu mladých rodín rozprávali, nedalo nám, aby sme im neporozprávali tento náš príbeh o tom, čo sme zažili a ako sme vďačné za tú benzínku. Oni nám povedali, že tá benzínka patrí mafiánovi, ktorý tam organizuje veľké párty, diskotéky, že sa tam dejú hrozné veci - alkohol, drogy a pod… Mladých ľudí aj z okolitých miest zadarmo dovážajú na autobusoch. Diskdžokej prichádza za drahé peniaze, až zo zahraničia. Obyvatelia tej dedinky sa tam už boja aj bývať.
Keď sme počuli o tejto bolestnej situácii, rozhodli sme sa, že sa tam vrátime a dáme tam všade Zázračné medaily. Išiel s nami v aute aj jeden pán, ja som zostala v aute aj s ním a modlili sme sa. S. Renáta bola odvážnejšia a išla „posadiť“ medaily okolo celého areálu benzínky. Najviac ich dala okolo miesta, kde sa konali tie párty. Hovorila, že sa pri tom modlila a prosila Pannu Máriu, aby zachránila všetku tú mládež. O mesiac nám telefonovala vedúca skupinky ZZM, celá šťastná, lebo robila v tej dedine a v blízkosti tohto miesta, že Panna Mária už urobila zázrak. Majiteľa uväznili. Diskotéky a aktivity klubu so všetkou tou hrôzou boli zakázané. Posledná sa konala okolo sviatku Panny Márie Zázračnej medaily - t. j. 27. novembra. Zázrak nad zázraky! Všetci, ktorí o tom vedeli, zostali v úžase. Teraz je už nový majiteľ benzínky a klubu.
Pri druhom testovaní na Covid 19 mi znova vyšli negatívne výsledky. Jeden obyvateľ Domova sv. Václava sa k tomu vyjadril: Tak vidíte sestrička, nič nie je na vás pozitivného.
Ako dobíjam baterky
Svoje baterky dobíjam modlitbou sv. ruženca a pri adorácii, a keď je možnosť ísť do prírody tak idem veľmi rada… je tam ticho a dobrý vzduch a Pán prítomný vo svojich dielach.
Vždy jsou k dispozici různé způsoby, ale tím hlavním je určitě vždycky modlitba - přebývání s Pánem, kde Mu mohu vše předložit a být v jednoduchosti srdce jenom s Ním.
Dobíjam baterky pred Pánom resp.
Závisí to od toho, v čom som vyprázdnená. Ak potrebujem viac „Boha“, tak si rada v tichu posedím pri Ježišovi, alebo v samote a v tichu vo svojej izbe poležím či posedím na zemi. Ak mi treba niečo prečítať, mám okrem biblie niekoľko obľúbených kníh, ktoré „zaberú“, niekedy mi treba osamote popočúvať hudbu. Veľmi často mi pomáha príprava na rôzne stretnutia, kde si chystám nejaké cvičenia, dynamiky a najskôr ich „skúšam na sebe“.
Často zaberie pekné stretnutie alebo telefonát, kde si môžem vyliať dušu a pocítiť pochopenie. Rada si len tak pre seba kreslím svoje pocity a prežívania, no len máloktoré si odkladám. Mám rada prírodu a hlavne hory, nielen v lete, ale aj v zime, lebo rada lyžujem.
Nabíjačka = Eucharistia, sv. Písmo, modlitba, príroda.
Záver
Život svätého Antona Paduánskeho je inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú Boha a túžia žiť život v láske a službe. Jeho príklad nám ukazuje, že aj v jednoduchosti a pokore môžeme dosiahnuť svätosť a zanechať trvalý odkaz pre budúce generácie.
Svätý Anton s dieťaťom