Praha, hlavné mesto Českej republiky, je známa ako Zlatá Praha. Toto nádherné mesto má bohatú históriu, ktorá siaha viac ako tisíc rokov dozadu. Praha je jedinečnou kombináciou histórie, kultúry a modernej dynamiky, čo z nej robí jedno z najnavštevovanejších miest v Európe.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky Prahy patrí Kostol svätého Mikuláša, ktorý sa nachádza na Malostranskom námestí. Je jednou z najvýznamnejších barokových stavieb v Európe. Bol postavený jezuitmi v 18. storočí. Chrám vznikol na mieste pôvodného gotického svätostánku z 13. storočia.
Praha, mesto s bohatou históriou a kultúrou, je domovom mnohých významných kostolov a chrámov. Tieto sakrálne stavby nie sú len miestami modlitieb, ale aj architektonickými skvostami, ktoré svedčia o bohatej minulosti a umeleckom majstrovstve.
Medzi ďalšie významné pražské kostoly patria:
- Chrám sv. Juraja (Bazilika sv. Jiří)
- Kostol sv. Jindřicha a sv. Kunhuty
- Katedrála sv. Víta
V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektonické zvláštnosti Kostola svätého Mikuláša a Kostola svätého Jindřicha v Prahe.
Interiér Kostola sv. Mikuláša na Malej Strane
Kostol svätého Mikuláša na Malej Strane: Barokový Skvost Prahy
Základný kameň chrámu sv. Mikuláša na Malej Strane bol položený pred 350 rokmi, 6. septembra 1673. Išlo o čisto symbolický akt, pretože práce na stavbe kostola začali až začiatkom 18. storočia. Výsledkom je ale jedna z najcennejších barokových stavieb na sever od Álp, ktorá tvorí neodmysliteľnú súčasť pražskej panorámy.
Na jeho mieste stál až do roku 1743 gotický farský kostol, vysvätený pražským biskupom Tobiášom roku 1283, a v susedstve románska rotunda sv.Plán chrámu vypracoval na žiadosť jezuitského rádu taliansky architekt Giovanni Domenico Orsi. Než sa však v roku 1702 začalo stavať, prešla podoba svätostánku radikálnymi zmenami. Priečelie kostola, rovnako ako loď s vencom kaplniek, sa stavalo podľa návrhu Kryštofa Dienzenhofera. Presbytérium a rozmernú kopulu s priemerom 20 metrov chrámu naprojektoval jeho syn Kilián Ignác.
Najdôležitejší kostol v Českej republike VYSVETLENIE | Katedrála sv. Víta
Architektúra a Interiér
Slávni umelci sa podieľali tiež na výzdobe interiéru. Zrejme najznámejším z nich bol maliar Karol Škréta, ktorý je autorom obrazu Ukrižovanie a ďalej desaťdielneho pašiového cyklu. Pozoruhodnou súčasťou interiéru kostola je tiež kazateľnica z umelého mramoru. Jej elegantná stavba a prepracovaná výzdoba pochádza z dielne Richarda a Petra Prachnerových.
"Je neobyčajne zaujímavé, akým spôsobom Kilián Ignác nadviazal na otcove plány," opisujú historici dielo potomka Krištofa Dienzenhofera. Otec projektoval záver kostola trochu skromne, a to tak, že rovno uzavreté presbytérium zaklenie neveľkou oválnou kupolou, takmer zakrytou v streche. Kilián Ignác uvažoval veľkorysejšie.
Chrám je široký 40 metrov, z toho 30 metrov má jeho loď. Dĺžka bez schodiska dosahuje 60 metrov. Kupola má v priemere obdivuhodných 20 metrov, vnútorná výška do vrcholu lucerny je takmer 50 metrov. Zvonica siaha do výšky 79 metrov.
Využitie Kostola v Priebehu Času
V chráme svätého Mikuláša sa okrem iného odohráva aj dej slávneho Arbesovho romaneta Svätý Xaverius, podľa ktorého je tamojší obraz maliara F. X. Koncom 19. storočia tu bol kaplánom Karol Kašpar, neskorší pražský arcibiskup, v 40. rokoch 20. storočia to bol Jozef Gabriel, vychovávateľ mládeže a riaditeľ miništrantského združenia Legio angelica.
Za komunistickej diktatúry slúžila veža, vysoká 65 metrov, ako pozorovateľňa agentov Štátnej bezpečnosti, ktorí z nej sledovali pohyb disidentov okolo americkej, nemeckej a britskej ambasády.
Kostol svätého Jindřicha a svätej Kunhuty
Kostol svätého Jindřicha a svätej Kunhuty bol založený ako kostol Nového Mesta Pražského v roku 1348. Postavil ho rád Križovníkov s červenou hviezdou, ktorý ho mal aj v správe. Miesto, kde sa kostol sv. Jindřicha a Kunhuty nachádza, bol na okraji bývalej dediny Chudobice, medzi osadami Rybníčkem a Poříčí. Kostol bol postavený na priestrannom námestí a už od čias Karla IV. bolo toto námestie významné predajom sena a ovsa. Bola na ňom takiež senná váha, z čoho plynie aj názov námestia - Senovážne námestie.
Na pozemkoch vtedajších majiteľov (Križovníkov s červenou hviezdou) tu bol v roku 1348 z vȏle arcibiskupa Arnošta založený nový chrám. Stavbu viedol Majster neďalekej nemocnice sv. Františka Oldřich. Keď ten v roku 1350 zomrel, stavbu chrámu dokončil jeho nástupca Jindřich. Kostol je zasvätený kráľovi a svätorečenému císarovi Jindřichovi II., zakladateľovi biskupstva v Bamberku, ktorý žil v rokoch 973 - 1024 a jeho taktiež svätorečenej manželke Kunhutě. Že bol kostol zasvätený sv. Jindřichovi II., na tom má zásluhu nielen stavbár, ale taktiež skutočnosť, že sv. Jindřicha mal vo veľkej úcte za zásluhy o českú štátnosť Karol IV., sv.
Kostol sv. Jindřicha a sv. Kostol bol 16. marca v roku 1351 vysvätený arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc a toho istého roku bol povýšený na farský. Kostol bol kedysi obklopený cintorínom, ktorý bol využívaný hlavne v rokoch 1347 - 1361, kedy Prahu zasiahla morová rana a na miestny cintorín putovala prevážna časť mŕtvol z Nového Mesta. Ďalšie epidémie moru zasiahli mesto v rokoch 1420, 1507, 1520,1582. Záznamy uvádzajú z tej doby niekoľko desiatok pohrebov denne, na konci 16.
V období husitstva kostol využívali Husiti, neskȏr Utrakvisti. V rokoch 1472 až 1476 bola postavená nová zvonica, dnešná Jindřišská veža. Zvonica bola postavená z dȏvodu, aby bolo kam umiestnit ťažké zvony. Pri kostole bola postavená aj nová škola. Na konci 16. storočia mala okolo päťdesiat žiakov. Slávnym rektorom školy bol napr. Kostol sv. Jindřicha a sv.
Po bitke na Bielej hore mal byť kostol vrátený rádu Križovníkom, tí se ho ale v roku 1646 zriekli v prospech Barnabitov od sv. Michala vo Viedni, ktorých brat cisára Ferdinanda III. Leopold Vilém uvažoval uviesť do Prahy. V priebehu obliehania Prahy Švédmi sa kamenná zvonica kostola stala jadrom obrany, keď na nej bola pozorovateľňa a palebné postavenie obrancov. Stavba bola nepriateľskou paľbou zničená, ale pretože miesto bolo uznané za zásadné pri odrazení útočníkov, novomestskí radcovia sa uzniesli nielen stavbu za verejné prostriedky opraviť, ale aj na pamiatku padlých sláviť veľké cirkevné oslavy pri príležitosti sviatku Všetkých Svätých v chráme sv. Jindřicha.
Kostol sv. Jindřicha a sv. Kunhuty v Prahe
Kostol bol postavený v gotickom štýle, ale v dobe baroka bolo niekoľko kaplniek prestavaných do tohto štýlu. Prvou významnou úpravou kostola bola renezančná prestavba v roku 1529. Pri nej vznikol kostolný chór, predsieň pred vchodom do kostola a z nej vedúce kamenné schodisko. V rokoch 1672 - 1673 bola k severnému priečeliu pristavaná kaplnka sv. Barbory, v roku 1685 na južnej strane kaplnka Panny Márie a nakoniec v roku 1696 kaplnka sv. Lukáša. Z tejto doby pochádza taktiež vnútorné vybavenie kostola. Nachádzajú sa tu obrazy významných maliarov tej doby, napríklad Václav Vavřinec Reiner, Karel Škréta, Jan Jiří Heinsch alebo Jan Jiří Bendl. Celková barokizácia interiéru bola uskutočnená v rokoch 1738 - 1741, ktorá zmenila charakter gotickej stavby, mimo iného boli piliere trojlodi pokryté umelým mramorom a podobne.
V roku 1757 však kostol utrpel pruským delostrelectvom. Ďalšia významná prestavba kostola a priľahlej zvonice (dnešná Jindřišská veža) nastala v roku 1879, kedy došlo k regotizácii pod dohľadom Josefa Mockera. Pri tejto nedokončenej neogotickej úprave došlo k odstráneniu gotických a renezančných častí fasády oklepaním až na holý kameň, spáleniu viac než polovice všetkých bočných oltárov, bola znesená stanová strecha ukončená makovicou, ktorá bola zničená bleskom 5. júna 1745, boli postavené nové varhany a nový vstup do chrámovej pokladnice.
Ďalšie veľké poškodenie kostola zpȏsobilo pruské obliehanie, keď výrazná veža slúžila ako zameriavací bod. Zničené boli vežové hodiny na zvonici a poškodené sochy sv. Jana Nepomuckého a sv. Tadeáša pri stene cintorína. Zvonica bola opravená v roku 1777, keď dostala vysokú štíhlu strechu v gotickom duchu a nové hodiny s číselníkom. V noci na 30. januára 1801 však víchrica zlomila krovy zvonice, strecha se zrútila a v kostole ťažko poškodila kaplnku sv. Lukáša, v ktorej rozbila dva oltáre.
Priľahlý cintorín bol zrušený v roku 1787, a bol premenený na malý park. Bola zbúraná stena cintorína, ktorá sa tiahla od miestnej fary až dozadu cez Jindřišskú ulicu. Sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Judy Tadeáša boli prenesené od dverí cintorína ku kostolnému vchodu. Cintorín bol v niekoľkých etapách vysťahovaný, až do dnešnej podoby, kedy po ňom nezostala ani stopa - neskȏr bol premenený na park, a dnes park pohltila rušná komunikácia. Spolu s cintorínom bola zrušená taktiež kostnica a Jeruzalemská kaplnka. Generálna rekonštrukcia interiéru bola dokončená v roku 1998.
Oproti kostolu je svätojindřišská fara, postavená v roku 1386, vedľa nej je bývalá Farná škola č. Na druhej strane stojí svätojindřišská zvonica, neskoro gotická stavba z roku 1476., jej regotizovaný stav je od architekta J. Mockera z roku 1879. Zvonica je spojená mostom s rozľahlou budovou č. 2.
Architektonické detaily
- Pôdorys gotického chrámu sv. Jindřicha je obdĺžnikový, zakončený osemuholníkom.
- Skladá z troch rovnako vysokých lodí.
- Oporné stĺpy majú dva ústupy, na severnej strane je jeden z nich opatrený v kameni vytesaným krížom s obrazom Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu.
- Kostol je halovou trojloďou s päťbokým uzatvoreným presbytériom.
- Dĺžka celej budovy je 142, šírka 59, a výška ku klenbe 38 stop.
- Pred vchodom sú umiestnené barokové sochy sv. Jána Nepomuckého a Judy Tadeáša z roku 1709 od Mateja V. Jackla.
- Nad vchodom je renesančný chór z roku 1526.
- Farebné okná zhotovené maliarom FR.
Interiér a oltáre
- Hlavný oltár sa skladá zo stola so svätostánkom a z dreveného pozadia s obrazom pred zamurovaným oknom.
- Krásny veľký obraz v ráme namaľoval v roku 1698 Jan Jiří Heintsch. Obraz znázorňuje sv. Jindřicha v úlohe ochrancu tunajšieho kostola v priebehu švédskeho obliehania Prahy a sv. Kunhutu chodiacu po rozžeravených radliciach, aby tak dokázala svoju nevinu, keď bola obvinená z cudzoložstva.
- Umelec naznačil, ako sv. Jindřich kľačiac na jednom kolene, obracia prosiace oči k nebu, ukazuje ľavicou na mesto, ktoré horí a prosí Boha o jeho oslobodenie. Ľavou rukou tiež zakrýva tento chrám, kde je možné uvidieť jeho južnú stranu.
- Nad obrazom je pozlátený, do dreva vydlabaný znak Nového Mesta Pražského.
- Po stranách oltára sú biele barokové sochy v nadživotnej veľkosti, vpravo sv. Václava s korunou na hlave, s práporom, štítom a s orlicou v ľavej ruke, vľavo sv. Víta, vytvorené v roku 1650 Jánom J. Bendlom.
- Po stranách svätostánku sú schránky so svätými ostatkami a po krajoch sochy, predstavujúce Starý a Nový Zákon, totiž Mojžiša s hadom a doskami desatoro prikázaní, aj symbolická socha viery s krížom a kalichom.
- Zadná časť oltára bola v roku 1784 kúpená za 560 zlatých a prenesená zo zrušeného chrámu sv. Kríža Väčšieho v kláštore Cyriakov.
- Cyklus nástenných obrazov zo života sv. Jindřicha, ktorý sa nachádza v presbytériu, bol financovaný literátskym bratstvom a vznikol v roku 1745.
Oltáre v kostole
| Oltár | Popis |
|---|---|
| Anjela strážneho | Obraz anjela strážneho v zelenom a zahalení červenom, vedúceho pravou rukou pacholiatko a kývajúcemu krížom k nebesiam vo zdvihnutej ľavej ruke. Po stranách oltára sú sochy sv. evanjelistov - sv. Mareka a sv. Lukáša. |
| Štrnástich sv. pomocníkov | Obraz štrnástich svätých pomocníkov a uprostred nich Panna Mária. Po stranách oltára sú sochy sv. evanjelistov - sv. Matúša a sv. Jána. |
| Zvestovania Panne Márii | Veľký obraz Zvestovanie Panne Márii od maliara K. Škréty ml. Po stranách oltára sú sochy rodičov Panny Márie - sv. Jáchyma (vľavo) a sv. Anny (vpravo), ktoré vyhotovila dielňa F. I. Weissa r. 1755. |
| Najsvätejšej Trojici | Titulný obraz Panny Márie Pasovskej namaľoval v r. 1685 Karol Škréta ml., nad obrazom je menší obraz Spasiteľa „Chrudimského“. Plastiky sv. Apolónie a sv. Vavrinca vyrezal Ján A. Quittainer. |
| Svätého Jána Nepomuckého | Oltár svätého Jána Nepomuckého z roku 1721, ktorý bol v roku 1875 prenesený z Krocínskej kaplnky. |
Kaplnky
- Kaplnka sv. Barbory: Kaplnka má pôvod v roku 1648, kedy Švédi obliehali Prahu a zápalnými puškami strieľali na kostol. V kaplnke môžeme taktiež vidieť sochy sv. Rocha, sv. Šebestiána, sv. Jozefa, sv. Terezky, sv. Václava a sv. Jána Nepomuckého.
- Kaplnka sv. Márie: Kaplnka bola pristavaná v roku 1688 k južnej lodi z poslednej vôle doktora Mateja Malanotte de Galdes. Najcennejšou pamiatkou kaplnky je baroková pieta zo 17. storočia vo výklenku oltára z roku 1765.
- Kaplnka sv. Lukáša: Kaplnka svätého Lukáša, ako aj kaplnka „Krocínská“, bola pristavaná v roku 1696 k severnej lodi na náklady Jána Lukáša Krocína, senátora Nového Mesta Pražského. Obraz znázorňuje svätého Lukáša, ako maľuje Pannu Máriu.
Severne od samotného kostola stojí zvonica, pȏvodne gotická, drevená, od roku okolo 1472 až 1476, ktorá dnes svojimi rozmermi zatieňuje vlastný kostol a väčšina okoloidúcich ju za neho považuje. V roku 1879 bola rekonštruovaná a bol jej vrátený majestátny gotický výzor. Dnes je to najvyššia samostatne stojaca zvonica v Prahe (65,7m). V devädesiatych rokoch bol do interiéra Jindřišskej veže vstavaný kaviarenský komplex.