Otázka, prečo Boh dopúšťa biedu, je jednou z najťažších a najčastejších otázok, s ktorými sa veriaci stretávajú. Tento článok sa pokúsi preskúmať túto komplexnú tému z rôznych uhlov pohľadu, vychádzajúc z biblických princípov a kresťanského chápania.
Vzkriesenie a večný život
Svedectvom Písiem zisťujeme, že vzkriesenie spravodlivých sa uskutoční pri druhom príchode Kristovom, keď príde pre živých veriacich. Tým je daný fakt vzkriesenia i jeho čas. Všetci, ktorí veríme, by sme sa mali usilovať z Biblie zistiť všetko, čo Písmo učí o vzkriesenom tele. Tu na tomto svete sa každý veľmi zaujíma o svoje telo, je to ale telo porušiteľné, telo na krátky čas. Aké telá budeme mať na večnosť? Vzkriesené telo nebude také isté, ako to, ktoré sa kladie do hrobu, ale bude premenené. Musí mať niečo spoločné s tým naším terajším, inak by tu nebolo hovorené o vzkriesení, teda povstaní toho čo už bolo.
Medzi telom kladeným do hrobu a telom vzkrieseným bude iste rozdiel. Podľa 1 Korintským 15:42, "Tak aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušenosti, vstane v neporušiteľnosti." Verše vravia, že pri vzkriesení spravodlivých budú porušiteľné telá premenené na neporušiteľné a nesmrteľné. Adamovo telo sa stalo smrteľným v súvislosti s hriechom, ktorý vykonal, a smrť prešla na všetkých ľudí. Keďže spravodliví budú vzkriesení do nesmrteľnosti, je na mieste aby sme správne pochopili výrazy „večné jestvovanie“, „večný život“, „nesmrteľnosť“.
Večný život majú iba tí, ktorí prijali Pána Ježiša za svojho osobného Spasiteľa a boli znovuzrodení. Toto znovuzrodenie svedčí o prijatí duchovnej prirodzenosti Kristovej a nesie zo sebou zasľúbenie večného života v nebesiach. Iba tí, ktorí majú dar večného života, iba tí, ktorí sú spasení a znovuzrodení, sú schopní „obliecť“ si nesmrteľnosť, lebo dar večného života im dáva právo na nesmrteľnosť, ktorú oblečú súčasne pri vzkriesení spravodlivých, pri druhom príchode Pána. Písmo ukazuje, že duch, duchovná podstata, je nesmrteľná na rozdiel od tela. V predošlých kapitolách sme dokázali, že duch po smrti žije naďalej a má vedomie. Pripomeňme si slová Pána Ježiša, keď povedal, že dušu nemožno zabiť.
Nové vzkriesené telo bude neporušiteľné a nesmrteľné, verš 42. Mŕtve telo je dokonalým príkladom slabosti, nemohúcnosti. Boh hovorí, že ho vzkriesi v moci, teda telo bude mocné, verš 43. Vzkriesené telo veriaceho teda bude neporušiteľné, nesmrteľné, slávne, mocné a duchovné. Avšak najslávnejšia a najdôležitejšia skutočnosť zjavená v Písmach ohľadom duchovného tela je, že: Vzkriesené telá budú podobné vzkriesenému a oslávenému telu samotného Pána Ježiša Krista. Budú mať tie isté znaky a vlastnosti ako telo nášho Spasiteľa. Naše telá budú podobné Pánovmu, teda vzkriesené a oslávené telá budú skutočné, z mäsa a kostí, schopné prenikať cez hmotu, budú to telá, ktoré sa budú dať rozpoznať.
Doteraz sme hovorili o vzkriesenom tele spravodlivých, mŕtvych v Kristu. O žijúcich sa píše, že budú premenení razom v okamihu. To znamená, že aj ich telá budú mať následne tie isté vlastnosti, atribúty, ako telá vzkriesených.
Tretie nebo a konečné nebo
Z doterajších úvah v predchádzajúcich kapitolách sme spoznali, že odídené duše, spravodlivých zosnulých sa nachádzajú v treťom nebi, v raji, v Pánovej prítomnosti. Videli sme tiež, že tam nezostanú navždy bez tela, ale iba do času, keď ich telá budú vzkriesené. Stanú sa opäť trojicou, /duch, duša, telo/. Spravodliví obdržia slávne vzkriesené telá a že všetci spravodliví ich obdržia súčasne, pri druhom príchode Pána Ježiša Krista. Takto budú zdokonalení a schopní vojsť do konečného neba. Spravodliví zosnulí oblečú svoje vzkriesené telá a žijúci svätí budú premenení, a takto učinení budú schopnými vstúpiť do konečného neba.
Mnohým veriacim tento rozdiel nie je jasný. Opis nebies v 4 kapitole Zjavenia je opisom prítomných, súčasných nebies. Až v kapitole 21 je opis mesta drahokamov, s bránami z perál, múrmi a ulicami zo zlata. Drahý čitateľ, nie sú to perlové brány, ani jaspisové múry, ani ulice dláždené zlatom, ktoré by nám urobili nebo nebom. Bude to naše spojenie s Bohom, ktoré nám učiní nebo domovom. Všetky radosti, ktoré poznáme, plynú z Božej prítomnosti. Pozemský opis krás, majú zdôrazniť krásy nebeské, lásku Božiu, Jeho prítomnosť.
Súd a peklo
Keďže každý človek prejde osobným (po smrti) i posledným súdom (na konci vekov):Zjv 20:Definitívny súd. Podľa tradičného výkladu ide o obraz vzkriesenia mŕtvych a posledného súdu. Netreba však zabudnúť, že Kristovým príchodom na svet, ale najmä jeho víťaznou smrťou sa už začal definitívny súd nad všetkými ľuďmi podľa ich skutkov, ktorý bude zavŕšený na konci vekov.
Peklo sa tiez nazyva v Sv. Pisme "priepasť".
Choroby a hriech
Stredovek bol obdobím, ktoré čelilo mnohým výzvam, vrátane chorôb a hriechu. Tieto dva aspekty úzko súviseli a ovplyvňovali život ľudí vtedajšej doby. Každá choroba a smrť je obraz hrôzy duchovnej. Choroby, katastrofy a starnutie sú jednoducho fyzickým obrazom zla, ktoré prišlo do sveta ľudským hriechom, čo je skutočná duchovná katastrofa. Pavol v liste Rimanom hovorí: „Skrze jedného človeka vošiel do sveta hriech a skrze hriech smrť a tak smrť zasiahla všetkých, pretože všetci zhrešili.“ Od okamihu pádu ľudstva do hriechu je ľudská história pretkaná katastrofami, chorobami a smrťou.
Reakcie na choroby - Pod vplyvom Zlého dostane otázka: „Prečo Boh necháva dopadnúť koronavírus na ľudstvo?“ nádych výčitky proti Bohu. Ďalšou činnosťou Božieho nepriateľa je vznik strachu. Obidve tieto veci vedú človeka k zúfalej snahe mať veci pod kontrolou a vybudovať si bezpečný svet. Zo snahy mať veci pod kontrolou vyrastá ďalšia úzkosť a neschopnosť žiť slobodne svoj každodenný život. Človek si sám vytvára väzenie. Keď prví ľudia padli do hriechu, dali prednosť sebe pred Bohom a tomu, čo Boh pre nich chcel. Tá „nezávislosť“ to je koreň všetkých hriechov a akéhokoľvek zla. Satan následne vrhol ľudstvo do otroctva, beznádeje, hriechu a utrpenia.
Kresťanská odpoveď na utrpenie
Boh poslal svojho Syna, ktorý vzal na seba všetku tú biedu, ktorú sme si privodili sami. On jediný môže dať zmysel všetkému tomu, čo prežívame. My sme dostali dar viery a poznania Ježiša a s tým aj poslanie voči svetu, ktorý Boha nepozná. Preto je tak dôležité, aby sme v týchto základných okolnostiach života konali inak, ako koná stádo. Žiť pre Ježiša, podľa jeho evanjelia, poslúchať ho, nechať sa viesť a prenikať jeho Duchom bez ohľadu na okolnosti. To, či človek má skutočnú vieru, sa pozná podľa toho, do akej miery je ovplyvňovaný vonkajšími vecami. Teda to, na čom veľmi záleží, je, aby náš život bol určovaný Bohom a nie vonkajšími okolnosťami.
My ako Ježišovi učeníci vieme, že život sa smrťou nekončí a taktiež vieme, že zdravie je síce obrovská hodnota, ale nie je najväčšou. Pre kresťana, ktorý žije s Kristom, je najväčšia hodnota Boží život v nás. Slová „patríme Pánovi“ to je pre Ježišovho učeníka veľmi dôležité - vedomie toho, komu patríme. Patríme Kristovi ako jeho učeníci - keď vieme, že on je s nami, prežíva to s nami, je v nás. Všetko prežíva spolu s nami. A taktiež patríme Otcovi - to znamená, že sme Jeho deti a On sa o nás postará. Z tohto vedomia vyrastá naša dôvera, ktorá zaháňa strach, úzkosť a beznádej. Prináša pokoj aj keď vedľa nás zúri búrka. Pokoj prichádza z vedomia, že patrím Bohu.
Je dôležité neprestať dôverovať v dobrotu a Božiu prozreteľnosť a tak dať priestor Božej láske. Boh si ma chce používať. Práve v takýchto krízových situáciách sa prejaví, či je človek sebec, alebo či už má v sebe trošičku aj z tej Božej lásky. Pre Ježišovho učeníka je každá skúsenosť utrpenia cestou k očisteniu a obrátenia. Ak Boh dopustí do nášho života niečo ťažké, tak to prijmem ako skutočnosť, že Boh s tým v mojom živote niečo zamýšľa. A je to pozvanie, aby som sa celým srdcom obrátil k Bohu a celým srdcom mu dôveroval a postavil sa do postoja, že ho budem milovať celým srdcom, pretože Pavol hovorí - tým, ktorí budú milovať Boha, všetko slúži na dobré. Táto doba nás vedie k tomu, aby sme si uvedomili, že ak mám niekoho, koho potrebujem, alebo kto potrebuje mňa - že som bohatý človek. Pretože „nie je dobré, aby bol človek sám“ (Gn 2). Všetky prírodné katastrofy, tragédie a choroby sú vždy výzvou k pokániu a obráteniu a návratu ku Kristovi - znovuobjaveniu toho, kto je to Ježiš pre mňa, pre svet.
Malomocenstvo (lepra)
Kedysi znamenalo malomocenstvo stigmu a vyčlenenie zo spoločnosti, dnes sa dá liečiť antibiotikami. Rozprávanie o ochoreniach, ktoré v stredoveku nevedeli liečiť, ich pôvod bol záhadou, a boli spojené s veľkým utrpením či s vylúčením zo spoločnosti. Reakcia na ochorenie bola dvojznačná. Niektorí ľudia verili, že je to trest za hriech, iní považovali malomocenstvo za prežívanie očistca na zemi a domnievali sa, že títo ľudia sú bližšie k Bohu ako ostatní.
| Forma malomocenstva | Charakteristika |
|---|---|
| Lepromatózna | Postupne devastovala telo - pacienti mali často veľké otvorené rany, deformované črty tváre, poškodené nervy a rozkladajúce sa končatiny. |
| Tuberkuloidná | Menej závažná forma, prejavujúca sa znecitlivením polovice pravej ruky a predlaktia, kožné lézie sa v správe nespomínajú. |
Liečba lepry - Podľa humorálnej teórie boli choroby dôsledkom nerovnováhy štiav v tele. Chorým sa preto odporúčali "vlhké" potraviny: vajcia, hydina, bravčové mäso, čerstvé mlieko a ryby. Arabskí lekári odporúčali púšťanie žilou, bankovanie, obväzy a rôzne masti (na báze yzopu, ruže alebo ortuťovo sírové). Malomocní pacienti boli povzbudzovaní, aby si dávali horúce, voňavé kúpele. Teplo podporovalo potenie, o ktorom sa verilo, že odvádza z tela nečistoty, a máčanie zmierňovalo bolesť z otvorených rán.
Spoveď
V minulosti, spoveď bola považovaná za prvú, ktorá by zmizla. Lateránsky koncil (1215) ustanovil zákon o minimálnej frekvencii spovede. Cez spoveď môžeme vyznať naše hriechy Kristovmu služobníkovi. Cirkev má moc oslobodiť, alebo odsúdiť. Svätý Lev mal dobrý dôvod odvolať sa k „apoštolskému pravidlu“, vďaka ktorému bolo tajné priznanie kňazovi dostatočné aj bez potreby verejného vyznania.
Desatoro Božích prikázaní
Mojžiš zvolal všetkých Izraelitov a hovoril im: „Počuj, Izrael, príkazy a ustanovenia, ktoré dnes oznamujem vašim ušiam! Naučte sa ich a dávajte pozor, aby ste ich plnili.
- Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!
- Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!
- Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo, lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.
- Zachovávaj sobotňajší deň, aby si ho zasvätil, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh.
- Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!
- Nezabiješ!
- Nescudzoložíš!
- Nepokradneš!
- Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!
- Nepožiadaš manželku svojho blížneho!
Spomienka na zlaté teľa. Boh predsa musel stvoriť človeka schopného konať dobro. Ak človek dobro konať dokonale nedokáže, nutne to musí byť dôsledkom toho, že sa niečo pokazilo. Niečo nie je tak, ako to Boh ustanovil. Niečo sa vymklo so súladu s jeho vôľou. Ak k niečomu takému došlo, mohlo sa tak stať výlučne zneužitím slobodnej vôle.
Boh v našich životoch
Aký krásny pár sú dvaja veriaci s tou istou nádejou, s tým stým ideálom, s takým istým spôsobom života a s takým istým postojom slúžiť! Hľadať Boha nakoniec značí objaviť, že Boh nás hľadal prvý. Boh šepká v radostiach, prihovára sa v problémoch a kričí v bolesti. K Bohu nejdeme krokmi, ale láskou. Najväčším dobrom pre človeka je žiť, pracovať a radovať sa len pre Boha. Ak chcete pobaviť Pána Boha, zoznámte ho so svojimi plánmi do budúcna.Bohu sa nepáčime pre veľké skutky, ale pre lásku, s akou konáme. Aby kresťan miloval, musí konať ako Boh: nečakať, že, bude milovaný, ale milovať ako prvý.
Boh pomáha tým, ktorí si pomôžu sami. Boh stvoril človeka, ale nedal si to patentovať, a tak to teraz po ňom môže robiť hocijaký blbec. Ani pán boh všetkým ľuďom nevyhovie. Boh nie je horlivý, ale pamätlivý. Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza, kto zo svojho udeľuje, tomu boh nadeľuje. Ako mne dakto, tak dakomu pán boh, boh na staré kosti. Kto peniaze utratí, tomu pán boh nevráti, však nás pán boh neopustí, dá nám chleba aj kapusty. Dobrých boh zo sveta berie a zlí tu zostávajú, pán boh dal človeku dve uši a jedny ústa, aby veľa počul a málo hovoril. Kto sa bojí ľudí, nebojí sa boha, a kto sa bojí boha, nebojí sa ľudí. Boh dá všetko iba tým, ktorí sa o to budú usilovať, boh je tým všetkým, čoho čiastkou sa cítime byť. Pane bože, osloboď ma od priateľov, od nepriateľov sa sám oslobodím! Opitý ako snop, do nemoty, pod obraz boží, boh dáva všetko tým, ktorí vstávajú zavčasu. Komu pán boh, tomu všetci svätí, komu čert, tomu všetci kati, pán boh tresce nie človeka, ale hriech, ani pánu bohu darmo neslúžime. Tak robme, aby to bolo i bohu i ľuďom milé, prvým po bohu sú peniaze, na peci pán boh nepožehná, u boha milosť, u pekára žemľa. Boh predáva múdrosť za prácu a utrpenie, k bohu vysoko, do mora hlboko a pravdy na svete nieto, komu pán boh nedaruje, tomu kováč neukuje. Kto sa opustí, i boh ho opustí, pomôž si človeče, pán boh spolu, bože, či sme všetci tvoji, či len poniektorí,,?
Víno ako dar bohov
Víno bolo oddávna považované za dar bohov, nápoj, ktorý prináša radosť a povznáša ducha. Pite víno a budete dobre spať. Spite a nebudete hrešiť. Vyhnite sa hriechu a budete spasení. Dobré vínko tvorí dobrú náladu, dobrá nálada prináša dobré myšlienky, dobré myšlienky dávajú vznik dobrým skutkom a dobré skutky robia človeka človekom. Vývrtka je užitočný kľúč k odomknutiu studnice dôvtipu, pokladnice smiechu, hlavného vchodu priateľstva a brány príjemných bláznovstiev. Vo vode môže každý uvidieť len svoju tvár, ale vo víne môže uvidieť srdce druhého. Nepijeme preto, aby sme spadli, ale preto, aby sme sa povzniesli. Kov sa pozná v ohni, človek pri víne. Všetky peniaze sveta nemajú takú cenu, ako v pravú chvíľu podaný pohár vína.