Najdôležitejším pútnickým miestom takmer všetkých kresťanov je bezpochyby Svätá zem, teda územie, ktoré je späté nielen s verejným pôsobením Ježiša Krista, ale aj s jeho narodením, umučením a zmŕtvychvstaním. O túto oblasť a kontrolu nad ňou sa kresťania škriepili po stáročia a mnohé posvätné miesta ovládali aj moslimovia. Jednotlivé kresťanské cirkvi sa snažili získať kontrolu nad najposvätnejšími miestami kresťanstva.Kto a aké miesta kontroloval, to sa v priebehu storočí menilo. Ako vysvetľuje vo svojom článku Chad F. Emmett z Institute for Palestine Studies, vplyv na to mali križiacke výpravy aj bojové výpravy Byzantíncov, moslimovia, peniaze aj Osmani.
Bazilika Svätého hrobu v Jeruzaleme, významné pútnické miesto.
Napríklad asýrski kresťania stratili práva na niekoľko miest vo Svätej zemi len preto, že nezvládali platiť dane Osmanskej ríši, ktorá ovládala Palestínu. Z tejto straty profitovali katolíci, ako aj gréckopravoslávni kresťania Jeruzalemského patriarchátu, ktorí boli dotovaní zo zahraničia. Ovládanie svätých miest sa teda často menilo.
História križiackych výprav: Všetky fakty, ktoré potrebujete vedieť
Kontrolu nad Kalváriou, miestom, kde zomrel Ježiš, si od roku 1400 do roku 1430 vymenili gruzínski gréckopravoslávni kresťania a pravoslávni kresťania Jeruzalemského arménskeho patriarchátu vplyvom rôznych okolností až päť ráz. Počas križiackych výprav zasa sväté miesta ovládala najmä západná, teda latinská cirkev a počas nadvlády Osmanov dominovali gréckopravoslávni kresťania Jeruzalemského patriarchátu a pravoslávni kresťania Jeruzalemského arménskeho patriarchátu, ktorí boli poddanými sultána. O väčšie práva pre katolíkov sa zasa bili Francúzi, ktorí ich získavali vďaka rôznym kapituláciám sultána, Rusko bolo zasa úspešné pri presadzovaní nárokov pre gréckopravoslávnych kresťanov.Na pozadí tohto všetkého sa v snahe vyriešiť spory, ktoré mali aj medzinárodné dôsledky, rozhodol v roku 1852 osmanský sultán Abdul Majid II. urobiť vo veciach poriadok. Panovník vychádzal z vtedajšej reality a bol presvedčený, že by bolo náročné vyriešiť stáročia trvajúce spory a rôzne protichodné nariadenia. Zároveň nechcel uraziť pravoslávne Rusko a ani katolícky Západ ďalšími zmenami. Preto sa rozhodol držať aktuálnej reality a ustanoviť existujúci stav ako zákon.
Odvtedy existuje vo Svätej zemi status quo, ktoré určuje, ktorá kresťanská cirkev aké miesta a časti chrámov ovláda a kontroluje. Sultánov dekrét udelil kresťanským komunitám spoločné práva na sväté miesta a vymedzil oblasti, o ktoré sa majú deliť viaceré cirkvi. Status quo sa vzťahovalo nielen na Baziliku Božieho hrobu, ale napríklad aj na Svätyňu nanebovstúpenia na Olivovej hore, hrobku Panny Márie v Getsemani a na Baziliku narodenia v Betleheme. Neskôr sa do status quo zaradil aj Múr nárekov, Chrámová hora, Večeradlo na Sione či Ráchelina hrobka v Betleheme.### Ako funguje status quo v praxiAko príklad poslúži Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme, ktorý zahŕňa kalváriu a Ježišov hrob. V určitých časoch sa o chrám delilo až desať kresťanských spoločenstiev. Od vydania status quo sa o chrám delí päť kresťanských spoločenstiev: Jeruzalemský gréckopravoslávny patriarchát, Jeruzalemský arménsky patriarchát, Latinský patriarchát Jeruzalema, Koptská pravoslávna cirkev, Sýrskopravoslávna cirkev a isté práva na strechu chrámu má aj Etiópska pravoslávna tewahedo cirkev.
Náčrt Baziliky Svätého hrobu.
Najväčší podiel na chráme majú gréckopravoslávni kresťania a rozhodujúce slovo majú aj katolíci a arménskopravoslávni kresťania. Sýrskopravoslávna a Koptská pravoslávna cirkev majú v chráme len vymedzené časti, ktoré patria im.Františkán Athanasius Macora z Kustódie vo Svätej zemi pre CNA hovorí, že status quo nie je žiaden dekrét alebo kniha pravidiel, ako si niektorí myslia, ale určuje, že v zaužívaných pravidlách a vlastníckych vzťahoch sa nemôžu robiť žiadne zmeny. Prirovnáva ho k dohode o prímerí medzi cirkvami.
Páter Athanasius vysvetľuje, že na každej zmene, ktorá sa má vykonať v Bazilike Božieho hrobu, sa musia dohodnúť katolíci, gréckopravoslávni a arménskopravoslávni kresťania. To platí aj pri neočakávaných zmenách a udalostiach.
Medzi spoločné priestory katolíkov, gréckopravoslávnych a arménskopravoslávnych kresťanov patrí vstupné nádvorie, vchod, od ktorého má kľúče moslimská rodina, potom edikula, v ktorej sa nachádza hrob Krista a kameň, na ktorom bolo pomazané Ježišovo telo. Na týchto miestach má každá komunita vymedzený priestor na sviece a časy na bohoslužby a liturgie. Akékoľvek zmeny v týchto častiach chrámu sú možné len so súhlasom všetkých troch cirkví.Kalvária je rozdelená na gréckopravoslávnu a katolícku kaplnku. Arménskopravoslávni kresťania zasa vlastnia Kaplnku sv. Heleny. A takto by sme mohli prejsť celý chrám, kde každú jeho časť ovláda niektorá cirkev. V chráme sa nachádzajú aj časti, ktoré nestanovilo status quo a o ktoré sa vedú spory. Samozrejme, návštevník si nič nevšimne, keďže v chráme nie sú žiadne demarkačné čiary.Pútnici aj kňazi všetkých cirkví sa môžu po chráme pohybovať voľne. No počas sviatočných dní platia v chráme špecifické zložité rozvrhy, kto, kde a kedy sa môže modliť. A pravidlá pre liturgie, procesie a modlitby platia aj vo všedné dni.### Rebrík, ktorý nemá kto odniesťZaujímavosťou je aj opretý rebrík o stenu v samotnom chráme. „Rebrík patrí arménskej cirkvi a ukazuje, že táto časť fasády je ich vlastníctvom, aj keď dôvod, prečo sa tam nachádza, je v histórii akosi stratený,“ povedal Macora. Rebrík by sa mohol odstrániť veľmi jednoducho, no musela by súhlasiť predstavitelia Jeruzalemského arménskeho patriarchátu.Je dôležité si priznať, že sa mnohé dialo a deje. Cez Galilea, Koperníka, cez križiacke výpravy... Musíme pokorne priznať, že sa mnohé aj bude diať, pretože sme všetci len ľudia.
| Cirkevné spoločenstvo | Podiel na Bazilike Božieho hrobu |
| Jeruzalemský gréckopravoslávny patriarchát | Najväčší podiel |
| Jeruzalemský arménsky patriarchát | Rozhodujúce slovo |
| Latinský patriarchát Jeruzalema | Rozhodujúce slovo |
| Koptská pravoslávna cirkev | Vymedzené časti |
| Sýrskopravoslávna cirkev | Vymedzené časti |
| Etiópska pravoslávna tewahedo cirkev | Práva na strechu chrámu |
Ďaleko od materskej kresťanskej Európy začali byť jeruzalemskí kresťania po dlhých desaťročiach ovplyvňovaní orientálnou kultúrou, namiesto toho, aby ju sami zmenili na kresťanskú. Poukazuje sa na to, že kresťanskí rytieri dovoľovali, aby do ich radov postupne prenikali učenia a vplyvy z islamského náboženstva. Mnohí muži zo všetkých stavov sa tiež stali celkovo „zženštilými“.V knihe „Križiacke výpravy a križiaci“ sa uvádza, že ďalšími prvkami, ktorými sa morálny úpadok prejavoval, ale zároveň aj urýchľoval, bolo, že „v zákutí a v celom Jeruzaleme takmer nebolo počestnej ženy“. do nemorálností.
Križiacke výpravy boli v rozpore s učením Ježiša Krista a svedčia o nesprávne vidiacich učeníkoch.
tags:
#preco #cirkev #popiera #kriziacke #vypravy