V Starom zákone nájdeme mnoho príbehov o tom, ako Boh komunikoval s ľuďmi. Jednou z najvýraznejších postáv je Mojžiš, s ktorým Pán hovoril "z tváre do tváre". Prečo si Boh vybral práve Mojžiša a prečo nehovoril s ostatnými rovnako?
Mojžiš - vodca a prostredník
Mojžiš zohráva v dejinách spásy jedinečnú úlohu. Keď je o ňom reč, vždy stojí na pozadí ľudu pred Bohom alebo pred ľudom reprezentuje Boha. Mojžiš je typický vodca ľudu a prostredník medzi Bohom a ľudom. Je akoby na moste. Je vzorom pre tých, ktorí vo viere slúžia Božiemu ľudu a zároveň majú za ľud slúžiť Bohu.
Hoci mu ponosy a reptanie ľudu spôsobovalo veľa príkoria, zostáva solidárny s Božím, no tvrdošijným ľudom, ktorý ho v podstate častokrát odmieta a neprijíma ho. Viera v Boha, ktorého dôverne pozná z toho, čo pre svoj ľud konal v Egypte, po ceste na púšti a na vrchu Sinaj, mu umožnila, aby ani nezľavoval z Božích požiadaviek, ale ani sa nikdy úplne od ľudu nedištancoval. Zostáva solidárny s ľudom, ktorý zhrešil a správa sa tvrdošijne.
Počuli sme, ako dokáže milosť, ktorú od Boha on požíva, vyprosovať pre celý ľud. Akoby nútil Pána, aby sa znova ujal svojho ľudu a neopúšťal ho. Mojžišova láska k Bohu mu nedovolila opustiť ľud, ktorý potrebuje Božiu milosť. Mojžiš si bol vedomý, že budúcnosť hriešneho a tvrdošijného ľudu je možná len vo svetle milosrdného Boha.
Stánok zjavenia
Po modloslužbe ľudu pred zlatým teľaťom nastal veľmi kritický moment. Mojžiš postavil stánok mimo tábora, ktorý bol poškvrnený hriechom modloslužby. Mojžiš vzal stánok, postavil ho mimo tábora, neďaleko od tábora, a nazval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel obrátiť na Pána, vyšiel k stánku zjavenia, čo stál mimo tábora.
Keď vyšiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal, každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a hľadel za Mojžišom, kým neprišiel k stánku. A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode do stánku. Potom sa rozprával s Mojžišom. A všetok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode do stánku. Tu všetci povstali a každý sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu.
Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku.
Stan slúžil na to, aby tam Pán s Mojžišom hovoril (porov. Ex 33,9), ale slúžil aj pre každého, kto sa chcel obrátiť na Pána (porov. Ex 33, 7). Mojžiš postavil stánok stretnutia zámerne mimo tábora, lebo ľud v tábore sa poškvrnil sa vážnym hriechom proti prvému prikázaniu z Desatora, aby sa neklaňal iným božstvám.
Keď Mojžiš vyšiel z tábora ku stanu, ľud Izraela tušil, že sa odohrá stretnutie s Pánom, preto všetok ľud povstal. Keď Mojžiš vstúpil do stánku stretnutia, na stánok zostúpil oblačný stĺp. Oblačný stĺp symbolizuje, ale zároveň aj zatieňuje Pánovu prítomnosť. Teraz oblačný stĺp zastal vo vchode stánku stretnutia a je znamením, že Pán neopustil definitívne ľud. V oblačnom stĺpe Pán hovoril s Mojžišom.
Ľud si pokľakol, čím prejavil svoju úctu voči Pánovi, ktorý hovoril s Mojžišom. Je to prvá spontánna bohoslužobná iniciatíva ľudu. Sväté Písmo zaznamenalo, že Mojžiš sa rozprával s Pánom z tváre do tváre (porov. Ex 33,11). Neznamená to doslovne v našom pozemskom význame, že sa Mojžiš díval na Božiu tvár, ale tento výraz vyjadruje osobitnú hĺbku a bezprostrednosť vzťahu Mojžiša s Pánom počas zjavenia. Sloveso rozprával zdôrazňuje osobitosť zjavenia Pána Boha v slove.
Prvá časť nášho dnešného úryvku nám prináša aj posolstvo, že po rozhovore s Pánom sa Mojžiš vracal do tábora a vykonával každodenné činnosti v tábore. Svätopisec spomína aj mladíka Jozueho, ktorý zotrvával v stánku, ale jeho úlohou nebolo konať dajakú bohoslužbu počas neprítomnosti Mojžiša, ale ako Mojžišov sluha (porov. Ex 24,13; 32,17) stánok strážil. Jozue však bol vyznačený tým, že smel byť blízko pri stánku počas Pánových zjavení. Jozueho blízkosť pri zjaveniach Pána Mojžišovi, pripravovala Jozueho, aby bol neskôr poverený úlohou Mojžišovho nástupcu (Nm 27,18.22).
Dialóg s Bohom
V druhej časti úryvku sa nachádza dialóg medzi Mojžišom a Pánom. (Ex 33,12-23). Mojžiš v rozhovore zareagoval na skorší Boží príkaz, aby sa ľud pohol spod vrchu Sinaj a vydal sa do krajiny, ktorú im Boh pripravil (porov. 33,1). „Ty mi prikazuješ: “Vyveď tento ľud!” No ty si mi neoznámil, koho pošleš so mnou, hoci si to ty povedal: “Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.” (Ex 33,12).
Mojžiš si uvedomoval úplnú odkázanosť na Pána: „Ak nepôjdeš ty osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto!“ (Ex 33,15) Mojžiš nechcel odísť spod Sinaja s ľudom sám. Vedel, že bez Pánovej prítomnosti ľud zlyhá znova a nedosiahne cieľ. Prosil o Pánovu prítomnosť pre celý ľud. Slová „ani nás nevyvádzaj odtiaľto“ sú nepriamou požiadavkou o milosť Pánovej prítomnosti pre celý Boží ľud.
Mojžiš vie, že Pánova prítomnosť odlíši izraelský národ od iných národov. Pánova súhlasná odpoveď, že pôjde s ľudom, zaznela po Mojžišovej prosbe. Záverečná časť dialógu medzi Pánom a Mojžišom (Ex 33,18-23) vytvára hranicu ich vzájomnej dôvernosti. Mojžiš vyjadril túžbu, podobne ako ľud predtým, aby bola vyplnená hlbina, ktorá oddeľuje človeka od priameho poznania Božej tváre: “Ukáž mi svoju slávu”.
Mojžiš tu hovorí za všetkých ľudí, ktorí žijeme život na zemi medzi konečným a nekonečným , medzi časnosťou a večnosťou, túži poznať Boha a vidieť jeho tvár. Boh zamietne Mojžišovi vidieť svoju tvár a pridá dôvod, že nikomu nie je pohľad na jeho tvár možný. Ľudia nemôžu hľadieť na Pána a pritom prežiť. Priepasť medzi človekom a Bohom je príliš veľká; je to skúsenosť, ktorú človek úplne neprenikne.
Pán nechá pred Mojžišom prechádzať svoju slávu, pričom sám ho umiestni do skalnej trhliny a prikryje dlaňou, čo je prejav mimoriadnej ochrany Mojžiša. Tu Božia ruka ochraňuje a zakrýva Mojžiša (porov. Iz 25,10; 49,2; 51,16; 62,3). Čas ešte nedozrel a ani Mojžiš, Boží dôverník, nemohol vidieť Božiu tvár: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!" (Ex 33,20), človek nemôže vstúpiť do dôverného stavu s Bohom bez toho, že by zomrel, lebo jeho najčistejšia svätosť nemôže byť kontemplovaná nečistými očami.
A tak aj Mojžiš sa musel uspokojiť s tým, že videl Pána zozadu (porov. Svätý Gregor Naziánsky rozmýšľal nad tým, čo znamená vidieť Pána, ktorý prešiel, odzadu a uvádza, že je to, čo Pán zanechal, že je to vlastne Božia veľkosť, prítomná v jeho stvorení, vo všetkých bytostiach, ktoré povolal k jestvovaniu a ktoré riadi a v ktorých sa prejavuje jeho vznešenosť (porov. Sv.
| Udalosť | Biblický odkaz | Význam |
|---|---|---|
| Modloslužba pred zlatým teľaťom | Exodus 32 | Ľud sa odvracia od Boha a uctieva modlu. |
| Mojžiš oroduje za ľud | Exodus 32,11-14 | Mojžiš prosí Boha o zľutovanie nad ľudom. |
| Stánok zjavenia | Exodus 33,7-11 | Miesto stretnutia Boha s Mojžišom a ľudom. |
| Dialóg medzi Mojžišom a Pánom | Exodus 33,12-23 | Mojžiš prosí o Božiu prítomnosť a zjavenie Jeho slávy. |
Posolstvo pre dnešok
Toto je aj úloha tých, ktorí vedú Boží ľud aj v súčasnosti. V základnom spoločenstve, v rodine, sú tými „vodcami“ otcovia a matky, starí rodičia, ďalej v tých väčších spoločenstvách sú to učitelia, predstavení, vo farnostiach kňazi, biskupi. Vždy je potrebný niekto, kto sa za ľud prihovára. Sme pozvaní k modlitbe za iných, predovšetkým za tých, ktorí sú nám zverení, ktorí vstúpili do nášho života na základe priateľstva.
Mojžišova žiadosť bola vypočutá, na vrchu premenenia veľký Boží služobník a sprostredkovateľ zákona, mohol nakoniec upriamiť svoj pohľad na oslávenú tvár Boha v Kristovi (Mk 9,4). “On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“ (Hebr 1,3) a to takým spôsobom, že v ľudskej prirodzenosti je nezničiteľným spôsobom nanovo vyformovaný „obraz a Božia podoba“ (porov.
Sme každý z nás na ceste hľadania Boha? Sme si každý z nás vedomí toho, že Boh hľadá nás?
V konečnom dôsledku, Boh hovoril s Mojžišom z viacerých dôvodov: Mojžiš bol pokorný, poslušný a mal silnú vieru. Bol ochotný počúvať Boha a nasledovať Jeho pokyny, aj keď to bolo ťažké. Okrem toho, Mojžiš bol vodca ľudu a Boh potreboval niekoho, kto by bol schopný viesť Izraelitov z Egypta a dať im Jeho zákon. Hoci Boh hovoril priamo s Mojžišom, Jeho posolstvo bolo určené pre celý národ. Cez Mojžiša Boh zjavoval svoju vôľu a uzatváral zmluvu s Izraelom.