Premonštrátsky kláštor je sakrálny komplex z 12. storočia nachádzajúci sa na okraji obce Leles na juhovýchode Slovenska, v okrese Trebišov v Košickom kraji. Kláštor ale môžeme datovať skôr už v rozmedzí rokov 1188 - 1196, vďaka čomu predstavuje najstarší kláštor v Zemplínskom regióne. Súčasťou kláštora je aj kláštorný kostol Nájdenia sv. Kríža a kaplnka sv. Michala.
Premonštrátsky kláštor v Lelesi.
Založenie a raná história
Miesto založenia nebolo vybraté náhodne, výhodná poloha len urýchlila vývoj konventu ako aj osady. Po rozdelení Panónie Maďarmi obec pripadla kráľovskému hradu Zemplín. Z vlastníctva hradu ho vyčlenil kráľ Belo II. a daroval ho Boleslavovi, ktorý sa neskôr stal biskupom vo Vacove. Listina pápeža Inocenta III. z roku 1199 hovorí o biskupovi Boleslavovi z maďarského Vacova, v súvislosti s ktorým sa spomínajú peniaze určené na výstavbu kláštora. Boleslav dal k prízemnej budove kláštora v roku 1210 vybudovať kostol, ktorý bol zasvätený Svätému Krížu. Posvätil ho jágerský biskup. Spočiatku kláštor patril k Jágerskému biskupstvu až do roku 1348. V roku 1400 začal byť kláštor jurisdikčne podriadený ostrihomskému arcibiskupovi.
Táto listina je pretransformovaná do už zachovanej listiny z roku 1214, v ktorej stojí, že vacovský biskup zanechal kláštoru v Lelesi celý svoj osobný majetok. V roku 1213 tiahol okolo Lelesa na výpravu do Holiča Ondrej II, ktorého sprevádzala manželka Gertrúda Meranská matka Bela, Ondreja, Márie a predovšetkým budúcej svätej Alžbety.
Stredoveký vývoj
Pôvodná stavba i celá obec boli ťažko poškodené počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Románsky kláštor bol poškodený, museli postaviť nový gotický kostol. Kostol vznikol v rokoch 1315-1366 spolu s východným krídlom kláštora, v ktorom sa zachovala gotická kaplnka. Od konca 13. storočia sa kláštor stál hodnoverným miestom. Jeho úlohou bolo opatrovať listiny z celého kraja - stredoveké notárstvo, čo trvalo až do roku 1567.
V priebehu viacerých stáročí bol kláštor a Kostol sv. Kríža pod vplyvom viacerých šľachtických rodov, čo malo za následok zásah mocných do života kláštora. Objektom túžob sa stal predovšetkým majetok kláštora. Kláštor bol mnohokrát vyrabovaný. Až prepošt Ján Péči, ktorý sľúbil vernosť cisárovi Ferdinandovi, bol poverený opevniť kláštor múrmi, baštami kvôli bezpečnosti. Leles sa stal typickým zemepánskym mestečkom. V roku 1557 mala obec 12 port, 8 sluhov, 8 chudobných a 3 strážcov v kláštore.
V priebehu 14. a 15. storočia objekt prepošstva zrekonštruovali a rozšírili, postupne dobudovávali ďalšie krídla, čo vyvrcholilo v roku 1533 vybudovaním silného opevnenia v súvislosti s blížiacim sa tureckým nebezpečenstvom. Na severnej stane pristavili krídla, umiestnili vstupnú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Najviac bol kláštor zničený v roku 1555 členmi rodiny de Perény, ktorí boli šíriteľmi protestantizmu. V tom čase sa majetok kláštora rozdelil na 3 časti medzi svetských vlastníkov ( Alexander Nagy-Mitali, František Vekei, Peter Panka) až čadský biskup Pavol Segedi získal majetok v roku 1588 späť.
Obnova a novodobé dejiny
V roku 1620 Štefan Telekeši obnovil, kostol a kláštor v Lelesi. V nastavajúcich rokoch už kostol spravovali premonštráti až kým rakúsky cisár Jozef II. v roku 1787 rád nezrušil. V Lelesi sa vystriedalo veľa prepoštov, administrátorov, ktorí spravovali majetok. K jedným z najvýznamnejších patrí gróf prepošt Karol František Kunitz-Wiessenburg. Prispel k významnému zveľaďovaniu majetku, rozšíreniu hospodárskych budov, odborne usporiadal písomnosti v archíve. Prestaval Kláštor a doplnil ho o druhé poschodie. Kostol dal zrekonštruovať, zaopatril novými oltármi, bohato vystrojil kostolnými rúchami a nádobami. V tomto období prešla výraznou rekonštrukciou aj Kaplnka sv. Michala.
Od roku 1802 bol kláštor pod správou Jasovského opátstva. V tomto roku začal kláštor opäť plniť svoju funkciu a to aj overovacieho miesta, keď cisár František II. obnovil v Uhorsku činnosť premonštrátov. Svoju činnosť museli premonštráti prerušiť v období socializmu až do roku 1989. Od roku 1989 premonštráti vykonávajú svoju duchovnú činnosť až dodnes. V tom čase tu taktiež dožívali svoj život vyslúžili kňazi a rehoľníci. Takto funguje až do roku 1945 - 1950 kedy ho štátna komunistická moc v rámci akcie "K", ktorú pán Jan Chryzostom kardinál Korec nazval barbarská noc, násilne zrušila a nechala tam stredné odborné učilište poľnohospodárske. Po roku 1989 - 1990 sa kláštor v Lelesi stáva súčasťou kláštora v Jasove. V roku 1994 bol kláštor odovzdaný do správy premonštrátskej rehole. Kaplnku sv. Michala aj s cennými maľbami nechal v 90-tych rokoch zrekonštruovať Jasovský opát Tomáš.
Súčasnosť a archeologický výskum
V súčasnosti prebieha v areáli kláštora archeologický výskum. V interiéri na mieste Rajského dvora sa našlo 29 objektov a 36 hrobov, čo spolu s nálezmi z roku 2013 tvorí 54 hrobov, väčšina z nich pochádza z 11. storočia. Medzi ďalšie nálezy patrí bloková stavba staršieho kláštora z tehál plevoviek (12. - 13. storočie).
Rajská záhrada je tzv. krížová chodba, ide o miesto, kde je v strede umiestnená voda symbolizujúca krst, prameň života, nový život a okolo v obdĺžniku, resp. štvorci je ambit - chodba. Členovia rádu sa po osem storočí snažili vyvíjať činnosti na poli cirkevného života, priniesli pokrok v hospodárskej kultúre, mali kláštornú školu, venovali sa aj chorým a chudobným. Mnohí z prepoštov zastávali vysoké a zodpovedné funkcie. Kláštor ako hodnoverné miesto urobil veľkú službu súdnictvu, jeho činnosť sa rozprestierala do 12 žúp.
Architektúra a interiér
Trojpodlažná troj priestorová stavba je z južnej strany uzavretá gotickým kostolom. Gotická stavba z roku 1315 - 1366 tvorí južné krídlo štvorosového masívu kláštora, uzatvárajúceho ústredný dvor kedysi obtočeným arkádami krížovej chodby. Na východnej strane podopierajú stavbu kostola oporné piliere, ktoré členia aj polygonálnu apsidu kaplnky a pokračujú aj v exteriéri kostola na východe. Kaplnka je situovaná v južnom krídle kláštora spolu s kostolom. Ústredný dvor má renesančné arkády. V budove kláštora sú v prízemí renesančné hrebienkové klenby, zatiaľ čo v patroch sú rovné stropy.
Kostol Nájdenia sv. Kríža bol postavený v 14. storočí, presnejšie v rokoch 1315 - 1366. Stavba bola v priebehu 17. a 18. storočia barokizovaná, renovovaná bola až v roku 1892. V súčasnosti tvorí východné krídlo kláštora, ktorého súčasťou je aj gotická kaplnka sv. Michala. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Priestor kostola uzatvárajú krížové klenby s vyžľabenými rebrami, dosahujúce na konzoly a prípory. Tie sú zakončené konzolami s gotickým akantom. V interiéri sa tiež nachádzajú polkruhovo zakončené barokové okná typické pre architektúru 17. storočia rovnako ako aj barokový triumfálny oblúk. Hlavný oltár od J. Hartmanna v rokokovom slohu, tiež označovaným ako pokračovanie baroka, bol postavený v rokoch 1744-1750. Ústredným obrazom hlavného oltára je obraz sv. Heleny a nadstavcový reliéf Božieho oka. Tvoria ho taktiež postavy dvoch biskupov a dvoch kráľov. Neskorobaroková kazateľnica postavená v polovici 18. storočia.
Kaplnka sv. Michala
V juhovýchodnom rohu kláštora, hneď vedľa sakristie sa nachádza kapitulná sieň, v súčasnosti označovaná ako kaplnka sv. Michala. Kaplnka má pozdĺžny obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom na východe. Osvetľujú ju tri barokové polkruhové okná, pod ktorými sa nachádzajú zvyšky ostenia pôvodných gotických okien. V rohoch sa nachádzajú zvyšky gotických konzol pri niektorých sa čiastočne zachovali aj nábehy rebrovitej klenby.
Maľby v kaplnke boli členené do štyroch horizontálnych pásov. Najnižší pás bol v dôsledku zvlhnutia stien celkom poškodený. Na južnej stane kaplnky je maľba venovaná Poslednému súdu. Zobrazuje dvoch anjelov, ktorí trúbia a zvolávajú na posledný súd, zo zeme vyliezajú mŕtvi. Maľby zobrazujú aj archanjela Michala, ktorý drží váhy s ľudskými dušami. Maľby na severnej strane boli o mnoho viac poškodené a preto aj ich identifikácia je o mnoho ťažšia. Najvrchnejší pás je od stredného oddelený dvoma riadkami gotického nápisu, ktorý pochádza z konca 14. storočia. Keďže maľby boli poškodené aj písmo sa dá veľmi ťažko prečítať. Ďalšia maľba bola označená ako stretnutie Krista s Veronikou, sv. Alžbeta vdova a uhorskí králi.
Fragment nápisovej pásky pochádzajúci zo 14. storočia oddeľujúci pás malieb na severnej strane kláštora. Dve svätice.
Aká je história kláštora Peribleptos?
Význam kláštora
Premonštrátsky kláštor v Lelesi zanechal na území Slovenska výrazné stopy. Bol miestom overovania (locus credibilis). V Slovenskom národnom archíve sa zachovali rôzne liturgické rukopisy. Pochádzajú z premonštrátskeho skriptória. Medzi liturgické knihy patria: Sekvenciár z druhej polovice 14. storočia a Žaltár z prelomu 14. a 15. storočia. Z hľadiska liturgickej praxe ide o domácu, teda ostrihomskú liturgickú tradíciu. Súčasťou sú aj sviatky svätých - sv. Alžbety a sv. Ladislava Uhorského.
Používajú sa tu dve rôzne notácie. Boli použité na dokončenie sekvenciára a žaltára.
Premonštráti v Uhorsku
Premonštrátsky rád sa už v čase života svojho zakladateľa, sv. Norberta z Xantenu, rozšíril takmer do všetkých oblastí Európy. Prví premonštráti prišli do Uhorska medzi rokmi 1162 - 1172, alebo ešte skôr. Prvou fundáciou bol Veľký Varadín, ktorý bol fíliou Prémontré. Pomerne rýchle rozšírenie premonštrátov v Uhorsku sa pripisuje aj ich obľube u kráľa Štefana II., ktorý ich (podľa tradície) pozval do Uhorska a pred smrťou si prial byť pochovaný v premonštrátskom habite v prepošstve vo Veľkom Varadíne. Aj Belo III. a Belo IV. rádu preukazovali významnú podporu.
Takmer všetky prepošstvá v Uhorsku (približne 45) boli založené za vlády Arpádovcov, posledná kanónia vznikla pred rokom 1288. To nasledovali aj veľmoži - tretina premonštrátskych kláštorov v Uhorsku bola založená súkromnými osobami. Premonštráti zakladali nové kláštory prevažne v oblastiach severného a severovýchodného Uhorska, v okolí Budína a Zadunajsku.
Založenie novej kanónie si vyžadovalo: súhlas generálnej kapituly, spoločenstvo novej aspoň dvanásťčlennej komunity, kláštor s kaplnkou, ktorý pozostával z refektória, dormitória, domus hospitalis, infirmaria, obydlia vrátnika a vstupnej brány a knižnica s regulou, konštitúciami, patričný počet bohoslužobných kníh a iné potrebné knihy. Štyri uhorské kanónie boli založené z Prémontré: Veľký Varadín, Leles, Sanctus Augustinus a Kláštor pod Znievom.
Prepošstvo malo aj filiálku-prepošstvo Panny Márie v obci Darnó na území dnešného Maďarska. Pravdepodobne bolo darnovské prepošstvo založené z Lelesa, pretože darnovskí prepošti boli vždy leleskými kanonikmi. Informácie o založení sa nezachovali. Backmund kladie vznik tejto prepozitúry do rokov 1245-1280. Podľa všetkého išlo o monasterium generationis. Bolo to zaiste prepošstvo s veľmi malým konventom, alebo skôr fara bez konventu. Najstaršia zmienka o jej existencii je z roku 1336. V listine z roku 1369 Darnó je uvedené ako fólia prepošstva v Lelesi. Darnó bolo aj pútnickým miestom, ale v strede XVI. storočia zaniklo. Posledná zmienka je z roku 1492.
Uhorská cirkária
Okolo roku 1175 boli kláštory rehole zoskupené do určitých skupín, nazývaných cirkárie, vytvorených podľa krajín pôvodu. Zástupcom generálneho opáta v cirkárií bol vizitátor (visitator) alebo vikár (vicarius perpetuus), ktorý predsedal kapitule cirkárie a mal právo vizitovať kanónie svojej cirkárie. Rok vzniku uhorskej cirkárie nie je známy, ale v ninivskom katalógu z roku 1234 vystupuje už ako samostatná jednotka rádu. Uhorská cirkária bola jednou z najväčších cirkárií rehole.
Dôležitou činnosťou hodnoverných miest, ktorou bola svedecká účasť pri právnych úkonoch, sa vyvinula z dovtedajšieho zvyku, podľa ktorého sa dôležité rozhodnutia robili pred poverenou osobou - pristaldom, ktorého svedectvo však bolo obmedzené dobou jeho života. Hodnoverné miesta vydávali písomné svedectvá, ktoré boli istejšou zárukou majetkových práv a mohli poskytnúť hodnoverných svedkov k právnym aktom.
Úpadok a reforma
V čase pápežskej schizmy (1378 - 1417) sa členovia premonštrátskeho rádu v Čechách, Uhorsku, Poľsku a ďalších susedných krajinách snažili dištancovať sa od Prémontré. Podporovali totiž rímskeho pápeža Urbana VI. a dištancovali sa od materského kláštora v Prémontré, ktorý stál na strane protipápeža Klementa VII. 14. a 15. storočie je v Uhorsku obdobím úpadku premonštrátskych kanónií. Je to spôsobené predovšetkým zavedením inštitúcie prepoštov-komendátorov (commendatores), počínajúc vládou Anjouovcov.
Ostrihomský arcibiskup T. Bakócz na podnet uznesení generálnej kapituly v Prémontré z rokov 1499 a 1501 sa vážne zaoberal problémom reformovania premonštrátov v Uhorsku. Kráľ Vladislav II. 21. septembra 1510 schválil reformu a arcibiskup Bakócz schválil reformu 8. septembra 1514 ako arcibiskup a pápežský legát.
Interiér kláštora Leles.
tags: #premonstratsky #klastor #leles