Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je jedným z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku. Kostol bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová stavba s vyvýšeným polygonálnym presbytériom.
Chrám je neskorogotickou stavbou halového typu s troma loďami, troma presbytériami, so sieťovou a hviezdicovou klenbou.
Architektúra a Rozmery
Vonkajšie rozmery konkatedrály sú 54,7 m do dĺžky a 34,45 m do šírky. Výška vnútorných lodí je 16 m a veža dosahuje výšku 71 metrov.
- Dĺžka: 54,7 m
- Šírka: 34,45 m
- Výška vnútorných lodí: 16 m
- Výška veže: 71 m
História a Vývoj
Prvotný kostol pochádzal z roku 1230 a tvoril jednoloďovú stavbu. V roku 1347 ho prestavali. V roku 1502 stavbu rozšírili smerom na juh v neskorogotickom štýle. Na prestavbe sa podieľali majstri kamenári Mikuláš a Michal pod vedením prešovského staviteľa J. Brengiszera. Trojlodie bolo dokončené v roku 1505 a celá prestavba bola dokončená v roku 1515.
Po veľkom požiari v roku 1788 bol kostol opravovaný, pričom vznikol vstupný klasicistický portál. Vežu regotizovali v rokoch 1903 - 1904.
Vo vnútorných priestoch kostola sú zachované pôvodné gotické prvky. Dominantou je hlavne barokový oltár sv. Mikuľáša. Niektoré výzdoby sú z dielne Majstra Pavla z Levoče.
Slnečné Hodiny
Slnečné hodiny sú umiestnené na jednom z oporných pilierov južnej steny Kostola sv. Mikuláša v Prešove. Na hodinách je uvedený dátum 1513 a patria medzi najstaršie datované slnečné hodiny na Slovensku.
Konkatedrála sv. Mikuláša a Astronómia v Prešove
Korene astronómie v Prešove siahajú až do XV. storočia. Z historických záznamov vieme, že prvým prešovským hvezdárom bol Ján z Prešova, ktorý žil v XV. storočí a dlhé roky študoval a pôsobil vo Viedni. Prvý dôkaz o existencii mestskej hvezdárne v Prešove pochádza z roku 1662. Hvezdáreň stála oproti Floriánovej bráne, na Okružnej ulici v bývalom Dubayovom dome. Miesto, kde stálo observatórium pripomína aj pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená na Floriánovej bráne.
Na rytine mesta Prešova z roku 1662 medzi verejnými budovami je pod číslom 9 vyznačené aj observatórium. Jeho správcom bol Izrael Hiebner. Významnou osobnosťou tohto obdobia bol Izrael Hiebner, ktorý pôsobil päť rokov (1661 - 1665) v Prešove ako hvezdár.
Evanjelický Kostol
V júli 1642 bol položený základný kameň kostola a o päť rokov neskôr, v júni 1647, bol kostol odovzdaný do úžívania. Vznikla tak na Slovensku ojedinelá renesančná stavba kostola s jednoloďovou dispozíciou, trojbokým záverom, dvoma chórmi po oboch stranách lode a s organovou emporou (priestor nesený klenbou) v severnej časti. Stavbu kostola pripomína latinský text, ktorý sa nachádza v chráme na ľavej strane hlavného vchodu. V preklade: Dňa 1. mája 1642 bol tento kostol založený ku cti Najsvätejšej Trojice, na trovy kráľovského slobodného mesta Prešova.
Vonkajší vzhľad chrámu sa počas jeho existencie výrazne nemenil. Jediným väčším zásahom bolo v r. 1716 prepojenie severnej empory chrámu s budovou Kolégia, a to klenutou zastrešenou chodbou. Ňou sa dalo prechádzať z Kolégia do chrámu. Táto stavebná úprava sa udiala v období, keď kostol vlastnili jezuiti.
Po návrate kostola do rúk evanjelickej cirkvi na konci 18. st. Kostol počas jeho existencie niekoľkokrát zasiahli ničivé udalosti, no vzápätí bol opravovaný. Doteraz posledná dôkladná obnova chrámu prebiehala v r. 1980-1982 pod vedením vtedajšieho ev. a.v. kňaza a seniora Jána Midiraka (bývalého biskupa Východného dištriktu evanjelickej a.v.
Gréckokatolícky Katedrálny Chrám sv. Jána Krstiteľa
V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici v súčasnosti nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Chrám svätého Jána Krstiteľa je najvýznamnejším gréckokatolíckym objektom Prešova. História miesta, a tak aj daného chrámu, sa spomína už koncom 14. storočia. Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec.
Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice).
Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie.
Krypta Katedrály
Pod chrámom je rozsiahla krypta. Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 14. storočie | Postavenie špitálskej kaplnky |
| 1673 | Odovzdanie kostola minoritom |
| 1753-1754 | Neskorobaroková prestavba |
| 1818 | Zriadenie Prešovskej eparchie a premena na katedrálu |
| 1950 | Odovzdanie chrámu Pravoslávnej cirkvi |
| 1968 | Návrat chrámu Gréckokatolíckej cirkvi |
| 1995 | Návšteva pápeža Jána Pavla II. |