Prievidza, okresné mesto a centrum regiónu Horná Nitra, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jednou z najvýznamnejších pamiatok je farský Kostol sv. Bartolomeja, ktorý stojí v centre mesta na Pribinovom námestí. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Pohľad na námestie v Prievidzi s Farským kostolom sv. Bartolomeja.
Vznik a Vývoj
Kostol postavili niekedy v priebehu 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou vežou na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Odborníci sa nevedia úplne zhodnúť na dobe vzniku stavby, uvádza sa prvá polovica 14. storočia, ako aj druhá polovica 14. storočia, resp. Vzorom pre staviteľov mal byť podľa časti odborníkov farský kostol v neďalekých Bojniciach, vtedy sídle vicearchidiakonátu.
Už na začiatku 15. storočia farský kostol nestačil rastúcemu počtu farníkov, preto padlo rozhodnutie o prestavbe, ktorú mali podporiť aj odpustky udelené pápežom Jánom XXIII. Následne, po roku 1450, sa realizovala veľká oprava a prestavba poškodeného farského chrámu. Počas reformácie prešiel kostol do rúk evanjelikom, ktorí zväčšili jeho kapacitu prístavbou murovaných tribún pri južnej a severnej stene lode.
V roku 1678 bol objekt podpálený vojskami Imricha Tököliho (Thököly). Banskobystrický biskup Rudolf Baláž 22. novembra 2009 posvätil kostol po cca dvojročnej obnove exteriéru. Išlo o opravu fasád a strechy, ako aj o reštaurovanie kamenných prvkov a zvonov. Ďalšie práce sa uskutočnili aj v priebehu 20. storočia, v roku 1956 boli objavené a reštaurované nástenné maľby v exteriéri.
Architektonické Zaujímavosti
Farský kostol si zachoval pôvodný tvar iba v ranogotickej svätyni. Sieťová klenba, ktorou je presbytérium zaklenuté, pochádza z obdobia neskorej gotiky. Okrem toho i obvodové múry kostola, jadro veže a obe kaplnky sú dielom 14. alebo 15. storočia. Loď kostola prešla mnohými zmenami, lebo jej pôvodný gotický strop, ktorý bol z dreva, podliehal prirodzenému poškodeniu i živelným pohromám.
Nezvyčajná je dvojpodlažná sakristia na severnej strane. Obe podlažia sú zaklenuté rebrovou krížovou klenbou so svorníkom. Na poschodie vedie točité kamenné schodisko vo valcovej prístavbe s dvoma malými okienkami s lomeným oblúkom. Gotické portály nájdeme na západnej strane v podveží, ako aj na južnej strane presbytéria (zaslepený).
Z freskovej výzdoby sa dochovali len zvyšky. Na severnej strane ide o scénu “Snímanie z kríža” s uvedeným letopočtom 1523, v západnej časti južnej steny lode staršiu maľbu prekryl mladší, dnes len fragmentárne zachovaný obraz sv.
Interiér kostola sv. Bartolomeja.
Interiér Kostola
Interiér sa nezachoval v pôvodnom stave, ale zachovali sa niektoré gotické kostolné predmety, ktoré sa i po 4 či 5 storočiach dajú používať. Ide najmä o 3 tepané kalichy pochádzajúce z prelomu 15. a 16. storočia s vyrytými nápismi (na jednom z kalichov je čitateľný rok 1500), neskorogotické cibórium z prvej polovice 16. stor., pacifikál zo začiatku 16. stor., umelecky náročne zhotovená kadidelnica so striebornou naviculou ( loďkou ) a vzácna mriežka na pastofóriu, neskorogotická z 15. storočia.
Hodno sa zmieniť i o dverách vedúcich zo svätyne do sakristie. Pochádzajú zo začiatku 16. stor. a sú pozoruhodné pre svoju umeleckú výzdobu: samotné dvere sú pobité železnými plátmi a pásovým železom do kosoštvorcov doplnených o ažúrové štvorlístky a kruhy.
V 2. polovici 15. storočia boli postavené bočné kaplnky, ktoré tak dali pôdorysu chrámu tvar kríža. Súčasne sú dôkazom prosperity mesta v tom čase, dôkazom, že si mešťania mohli dovoliť pustiť sa i do takej nákladnej investície, ako bola stavba kaplniek. Neskorogotická monštrancia z roku 1510 je azda najvzácnejšia pamiatka farského kostola a celej farnosti. Podľa tradície je to dar Jána Korvína mestu Prievidza. Vysoká gotická stavba (116,5 cm) je zhotovená zo striebra a celá je pozlátená. Jej nádherná výzdoba je dôkazom veľkej umeleckej hodnoty. Postavy Ježiša korunovaného tŕním, sv.
Veža kostola, postupne, ako časom a veľkosťou naberala na svojom význame, dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli zároveň akýmsi signalizačným zariadením v čase pohrôm. V kanonických vizitáciach sa uvádza, že najstarším a prvým na veži vôbec bol zvon z roku 1111 s nápisom: “ Ave Maria gratia plena Dominus tecum ora pro nobis Filium tuum S.Math. S .Lucas. S. Marcus . S. Joan.“
K tomuto zvonu pribudol v r. 1451 ďalší, s jednoduchým nápisom : “ Ave Maria „. Zvon z roku 1111 bol z neznámych príčin v r. 1504 zamenený za nový, s takmer tým istým, gotickou minuskulou písaným nápisom : “Ave Maria … tuum. Sanctus Johannes , sanctus Marcus, sanctus Lucas, sanctus Mateus „. Pod nápisom bol rok 1504 a pod ním obraz Panny Márie.
V roku 1523, keď sa mešťania rozhodli vymaľovať farský kostol z vonka, bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Bola objavená pri reštaurovaní v r. 1957 a našiel sa na nej aj letopočet 1523 - ide bezpečne o rok jej vytvorenia. Okrem toho na južnej strane (od námestia) sa našla iná freska, ale táto nemohla byť reštaurovaná, pretože bola prekrytá inou - renesančnou freskou - Freskou sv.Krištofa. No nepodarila sa reštaurácia ani fresky s.
Patrocínium a Erb Mesta
Zasvätenie farského kostola sv. Bartolomejovi našlo odraz aj v prvom erbe mesta, na ktorom sa nachádzala postava tohto svätca, patróna garbiarov. Pečatidlo so sv. Asi preto si majstri práve týchto remesiel presadili zasvätiť kostol svojmu patrónovi - svätému Bartolomejovi. Ten sa okrem toho stal aj patrónom fary i celého mesta. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bol vyobrazený aj na pôvodnom pečatidle mesta.
Dodnes sa zachovala listina z 9.7.1577 a z r. 1616 s vyobrazením sv. Bartolomeja držiaceho v ruke vlastnú kožu. Nevedno z akej príčiny bol v 18. storočí sv. Bartolomej v mestskom znaku zamenený za anjela, ktorý je v ňom dodnes.
Erb mesta Prievidza.
Významné Udalosti a Úpravy
V roku 1383 bola Prievidza povýšená na kráľovské mesto s právom slobodnej voľby farára. Ten sa ale mal prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi. Po roku 1321 kráľ Karol Róbert dal Prievidzi výsady mesta na základe tešínskeho mestského práva, podľa ktorého si slobodne mohla voliť svojho farára.
Výsady slobodného kráľovského mesta Prievidze, vydané kráľovnou Máriou 28. 1. 1383, povoľovali “ … našim verným mešťanom, aby si slobodne mohli voliť farára, ktorého sú povinní prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi na potvrdenie.“
V roku 1957 bola „korvínska“ monštrancia odvezená na výstavu do Paríža. V noci na 31.augusta 1969 neznámi páchatelia vykradli farský kostol a ukradli z neho kalichy, cibórium s konsekrovanými hostiami, pacifikál a relikviáre. I keď sa po nich započalo pátranie, do dnešného dňa neboli odhalení a väčšina predmetov nebola vrátená.
Škoda bola vyčíslená na 30 200,- korún, no podarilo sa zachrániť predmety v hodnote 3 600,- korún. V minulosti bolo zvykom oddeliť mriežkami hlavný oltár od ostatnej časti svätyne. Výnimkou nebol ani tento kostol. Tieto mreže boli odstránené v r. 1975.
V 80-tych rokoch bola prevedená dlažba z kubánskeho mramoru a tiež sa vybudovalo nové schodište na chór. Staré lavice boli vymenené za nové. Taktiež boli urobené nové spovednice z každej strany hlavného vchodu. Vymenené boli aj všetky dvere kostola, na spôsob starých.
Súčasnosť
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostol stojí v centre mesta na Pribinovom námestí v otvorenom areáli. Farský kostol sv. Bartolomeja je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v centre mesta. Postavený bol v 14. storočí v gotickom slohu. Počas storočí kostol prešiel rôznymi zmenami. V poslednej tretine 15. storočia bol v presbytériu znovu zaklenutý, v prvej polovici 17. storočia rozšírený a upravovaný, koncom 17. storočia opravený a v interiéri barokovo doplnený.
Najvýznamnejšími odvetviami starých Prievidžanov boli kožušníctvo a garbiarstvo. Asi preto si majstri práve týchto remesiel presadili zasvätiť kostol svojmu patrónovi - svätému Bartolomejovi. Ten sa okrem toho stal aj patrónom fary i celého mesta. V roku 1523 bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Na južnej strane je freska sv. Krištofa.
Zaujímavosťou exteriéru je umiestnenie slnečných hodín.
Novinári išli po Gašparovi ako po údenom, VYBAVIL ich s úsmevom na tvári
Tabuľka významných udalostí a úprav
| Rok | Udalosť/Úprava |
|---|---|
| 14. storočie | Postavenie kostola ako jednoloďovej stavby |
| 1383 | Prievidza povýšená na kráľovské mesto |
| Začiatok 15. storočia | Rozhodnutie o prestavbe kostola |
| Po roku 1450 | Veľká oprava a prestavba kostola |
| Počas reformácie | Kostol prešiel do rúk evanjelikom |
| 1678 | Kostol podpálený vojskami Imricha Tököliho |
| 1956 | Objavené a reštaurované nástenné maľby v exteriéri |
| 22. november 2009 | Biskup Rudolf Baláž posvätil kostol po obnove exteriéru |
Navštívte Kostol sv. Bartolomeja
Z Mariánskeho vŕšku západným smerom dovidieť na vežu farského Kostola sv. Bartolomeja, situovaného v centre mesta. Z prvej tretiny 14. Storočia pochádza farský Kostol sv. Bartolomeja. Zasvätenie kostola tomuto apoštolovi súviselo predovšetkým s ochrannými úlohami svätca. Kristov nasledovník a šíriteľ kresťanstva medzi nekresťanskými národmi, sv. Bartolomej, bol kruto umučený stiahnutím z kože, a preto sa stal ochrancom remeselníkov pracujúcich s kožou - garbiarov, sedlárov, obuvníkov a knihárov, ale bol patrónom i mnohých ďalších povolaní, baníkov, mäsiarov, krajčírov, a tiež obchodníkov so soľou a vinohradníkov. V poslednej tretine 15. Storočia bol v presbytériu znovu zaklenutý, v prvej polovici 17. storočia rozšírený a upravovaný, koncom 17. V priebehu 19. a 20. storočia bol viac krát reštaurovaný. V interiéry sa nachádza renesančná skrinková krstiteľnica z roku 1696 vsadená do steny, voľné barokové súsošie Piety z druhej tretiny 17. storočia a barokové voľné plastiky Najsvätejšej Trojice a Panny Márie zo začiatku 18. Rímskokatolícky Kostol sv. Rímskokatolícky Kostol sv.